Škandál: Čurillovci obvinení z klamania na súde.

Škandál: Čurillovci obvinení z klamania na súde. Kto kriví zákon, musí očakávať reakciu – a to bez výnimky. Čurillovci podľa vyšetrovateľa ÚIS oklamali sudcu, aby im udelil súhlas na odposluchy. Klamanie na súde je ukážkou vrcholu neúcty k právnemu štátu. Takto sa majú správať takzvaní elitní policajti? Nerešpektovať právo, kriviť zákon? A to obzvlášť v prípadoch, kde záleží na každom detaile a kde sa musí postupovať striktne podľa zákona? Ak sa potvrdí, že ÚIS má pravdu, potom sme svedkami zneužitia moci a flagrantného porušenia princípov, na ktorých stojí spravodlivosť. Nemôžeme tolerovať, aby tí, ktorí majú zákon chrániť, ho sami ohýbali pre vlastné účely. Je potom otázne, či vôbec môžeme veriť vyšetrovaniam, ktoré vedú, ak sa ukáže, že ich samotný začiatok bol poznačený podvodom a manipuláciou.

Ak sudca bol oklamaný, potom boli oklamaní aj všetci, ktorých sa tie odposluchy týkali. Dôvera v políciu a súdnictvo je krehká a takéto kauzy ju hlboko nahlodávajú. Preto je absolútne nevyhnutné, aby bola táto vec dôkladne prešetrená a aby boli v prípade potvrdenia viny vyvodené prísne dôsledky. Nikto, ani „elita“, nestojí nad zákonom.

Škandál: Čurillovci obvinení z klamania na súde.

Ak si policajti – hociktorí – budú vykladať zákon tak, ako sa im to hodí, potom nepotrebujeme súdy. Policajt by sa stal vyšetrovateľom, prokurátorom aj sudcom v jednej osobe.

Ukazuje sa, že takéto praktiky boli u týchto takzvaných elitných vyšetrovateľov skutočne bežnou praxou. Správali sa tak aj v ďalších prípadoch? Či už proti bežným ľuďom, alebo politikom? Naozaj by ma zaujímalo, čo by sa dialo, keby takto klamali a fabulovali vyšetrovatelia napríklad pri Šimečkovi, Matovičovi alebo ďalších z dnešnej opozície. Boli by aj vtedy ospevovaní ako hrdinovia? Alebo by sa tu konali megalomanské protesty za údajné krivenie právneho štátu?

Otázky legitimity vyšetrovacích postupov a ich selektívna interpretácia

Uvedený citát otvára závažné otázky týkajúce sa etiky a integrity vyšetrovacích postupov používaných niektorými príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní. Zistenia naznačujúce bežnú prax manipulatívnych techník u vyšetrovateľov, ktorí boli verejnosťou považovaní za elitných, nevyhnutne vyvolávajú obavy o potenciálne skreslenie spravodlivosti v ďalších prípadoch.

Predovšetkým je nutné preskúmať rozsah týchto praktík. Je alarmujúce, ak sa takéto správanie uplatňovalo nielen proti bežným občanom, ale aj voči politickým predstaviteľom. Otázka, či by sa verejná mienka a reakcia spoločnosti líšili v prípade, že by sa takéto praktiky preukázali vo vyšetrovaniach súčasných opozičných politikov, ako sú páni Šimečka alebo Matovič, je kľúčová. Naznačuje totiž možnú selektívnu aplikáciu kritérií pre hodnotenie práce vyšetrovateľov a potenciálne nerovnaké zaobchádzanie pred zákonom.

Hypotetická situácia, v ktorej by vyšetrovatelia, ktorí sa dopustili klamstiev a fabulácií voči opozičným politikom, čelili verejnému odsúdeniu a masívnym protestom, poukazuje na paradox. Poukazuje na možnú prítomnosť dvojitého štandardu, kde sú určité skupiny osôb alebo politické prúdy vnímané ako hodné odlišného posudzovania.

V konečnom dôsledku je zásadné, aby sa tieto obvinenia dôkladne a nezávisle prešetrili. Ak sa praktiky popísané v úvodnom citáte potvrdia, je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a objektivity vyšetrovania, a tým chrániť princípy právneho štátu pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie či politickú príslušnosť.

Spravodlivosť má byť slepá – posudzujme každého výlučne podľa zákona, a nie podľa toho, za ktorý politický tábor alebo prúd kope. Každým dňom sa preto potvrdzuje, že moje rozhodnutie postaviť ich mimo službu bolo správne.

Matúš Šutaj Eštok TG

---

---