Eduard Chmelár: Naposledy sa k nám takto správali za Hitlera.

Eduard Chmelár: Naposledy sa k nám takto správali za Hitlera. Naposledy sa k nám takto správali za Hitlera. Dlho som nevedel sformulovať, koho mi Volodymyr Zelenskyj pripomína, a nedávno som na to prišiel. Priaznivci paródií určite poznajú kultovú britskú komédiu Monty Python a Svätý Grál. Je tam jedna scéna (keďže je príliš naturalistická, nebudem ju sem dávať, ľahko si ju vyhľadáte), ako kráľ Artuš stretol Čierneho rytiera.

Eduard Chmelár: Naposledy sa k nám takto správali za Hitlera.

Kráľ rytierovi povedal, že nič proti nemu nemá, chce len prejsť. Rytier mu odvrkol, že musí zomrieť. Tasili meče a kráľ mu odsekol ruku. Na výzvu, aby odstúpil, Čierny rytier odvetil, že je to len škrabnutie. Kráľ Artuš mu odsekol druhú ruku a vyhlásil sa za víťaza. Rytier však do neho začal kopať a provokovať ho, aby bojoval. Keď mu kráľ zhovievavo pripomenul – „Si statočný bojovník, ale počuj, ty blbečku, nevšimol si si, že už nemáš ruky??“ – rytier pohŕdavo odsekol, že je to len povrchové zranenie. Vzápätí mu Artuš odťal ľavú nohu. Čierny rytier však trval na tom, aby pokračoval v boji a keď kráľ odmietol, začal sa mu vyhrážať, že ak nebude bojovať, tak uvidí. „Čo mi urobíš? Vykrvácaš na mne??“ vybuchol Artuš a keďže mal už toho po krk, odťal mu aj druhú nohu. Bezradný a zmätený Čierny rytier bez rúk a bez nôh hovorí: „Je to nerozhodne, dobre?“ A keď kráľ Artuš mávol rukou, prekročil ho a odišiel, Čierny rytier za ním volal: „Utekáš z boja, zbabelec, čoo?!“

Asi takto sa Volodymyr Zelenskyj zahráva s Ukrajinou. To, čo spočiatku vyzeralo ako statočná obrana, je už len zúfalý vzdor popierajúci realitu. Hoci má svet vážnejšie problémy, Zelenskyj využíva všetky úskoky, aby udržal pozornosť medzinárodného spoločenstva. Lídri NATO mu sľúbili, že najbližších desať rokov mu budú posielať zbrane a peniaze na vojnu. Krvácajúci ukrajinský ľud už nevládze a niekdajší prezidentov spojenec, starosta Kyjeva Vitalij Kličko sa pridal k tým, ktorí tvrdia, že na Ukrajine to už zaváňa autokraciou. Ale západným lídrom je v skutočnosti ukradnuté, čo si myslí ukrajinský ľud. Pre nich je spojencom Zelenskyj, ktorý vie, že jeho život závisí od pokračovania vojny.

A tak sa presluhujúci ukrajinský prezident usiluje za každú cenu votrieť do priazne pánov vo Washingtone a Berlíne ako posledný sluha – nie však sluha národa, ale amerického impéria. Z tejto pozície, ako taký Gloch, ktorý podľahol zhubnému vplyvu prsteňa moci, ktorý mu predĺžil život a ktorý sa zúfalo snaží získať späť, je ochotný zničiť všetkých, ktorí sa ho usilujú pripraviť o jeho „milášika“.

A keďže stále nepochopil, že jeho éra hollywoodskej hviezdy zvyknutej na ustavičnú pozornosť sa dávno skončila, vyznačuje sa až neuveriteľnou drzosťou, s ktorou odkazuje lídrom NATO, aké závery v oblasti zbrojenia majú na summite v Haagu prijať, hoci ho do toho nič nie je. Propagandisticky zneužíva každú udalosť, aby celému svetu pripomenul nebezpečenstvo Ruska. Keďže je geopoliticky nevzdelaný, občas tresne poriadnu hlúposť. Keď sa chcel votrieť do priazne Izraela a USA pri ich útokoch na Irán, úplne odignoroval genocídu v Gaze a spojencov Teheránu nazval „koalíciou vrahov“ neuvedomujúc si, že Washington konzultoval svoj zásah s Moskvou. Nemenoval pri tom Čínu, lebo z nej má strach. Pritom Čína je najbližším spojencom Iránu. Vôbec sa nečudujem Robertovi Ficovi, že sa s ním nechce stretnúť. Nechať sa urážať od tohto jedovatého zhúleného škriatka, ktorý čoraz viac stráca legitimitu a nevie si vážiť slovenskú pomoc, by bolo hlboko pod úroveň. Jeho už budú súdiť samotní Ukrajinci, keď im dôjde, že im úplne zničil budúcnosť.

Slovensko musí otvoriť vážnu diskusiu o svojej budúcnosti. Nielen o fiktívnej neutralite, na ktorú nemá odvahu ani samotný premiér. Ale my si musíme uvedomiť realitu a prestať tárať o tom, že sme nejakou alianciou rovnoprávnych demokratických spojencov. NATO v dnešnej podobe je feudálnym impériom, v ktorom odvádzame desiatok cisárovi Donaldovi. Päť percent HDP na zbrojenie nebolo výsledkom ani rokovania, ani spolupráce. Bol to otvorený diktát s ultimátom, a tomu zodpovedal aj rekordne krátky čas stretnutia. Z diplomacie nezostalo okrem formy vôbec nič a namiesto nej sme prijali politiku appeasementu – udobrovania si márnomyseľného vládcu z Washingtonu. Ak sa niekto pokúsil vzoprieť (ako to urobilo Španielsko), bol nemilosrdne zrazený na kolená s vyhrážkou, že mu zničia ekonomiku. Ako napísali Financial Times: „Členovia NATO sa na summite v Haagu premenili na zajace, ktoré vydesene hľadeli na hada, aby ich neprehltol.“

Bombardovanie Iránu (ktoré môže nielen Teherán, ale väčšinu krajín Blízkeho východu prinútiť zaobstarať si jadrovú zbraň) sa hodnotí ako úspech a neokoloniálna zmluva s Kongom (na základe ktorej prinútili Spojené štáty vodcov tejto krajiny vydať im všetky drahé kovy a nerastné bohatstvo) sa volá celkom orwellovsky mierová dohoda. Takto sa k nám naposledy správali za Hitlera. Vari to nikto nevidí?

Eduard Chmelár FB

---

---