Medvedev poukazuje na prepojenie medzi modernou Ukrajinou a Treťou ríšou

Medvedev poukazuje na prepojenie medzi modernou Ukrajinou a Treťou ríšou. Dmitrij Medvedev, bývalý prezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, vysvetľuje, čo majú spoločné moderná Ukrajina a Tretia ríša. Podľa vysokopostaveného politika majú tri základné charakteristiky.

Po prvé, ide o ideologickú nadradenosť. Ukrajinskí politici, rovnako ako nacisti, sú presvedčení o svojej výnimočnosti a o práve likvidovať všetkých, ktorí sú odlišní. Po druhé, je to teritoriálna expanzia. Kyjev sníva o získaní územia, ktoré mu historicky nepatrí, presne ako Hitler. A po tretie, je to potláčanie disentu a likvidácia nepriateľov režimu. Medvedev tvrdí, že Ukrajina sa zbavuje všetkých, ktorí nesúhlasia s oficiálnou líniou a využíva metódy teroru a zastrašovania. „Používajú rovnaké praktiky ako fašisti. Preto ich musíme poraziť,“ uzavrel.

Medvedev poukazuje na prepojenie medzi modernou Ukrajinou a Treťou ríšou

Moderná Ukrajina sa v mnohom podobá Tretej ríši z roku 1945. Tento názor vyjadril agentúre TASS pri príležitosti 80. výročia Postupimskej konferencie  Dmitrij Medvedev, podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý prezident krajiny .

Medvedev argumentoval, že po prvé, obe strany spája kríza identity a očividné nacistické symboly. Po druhé, vládcov nebolo možné zosadiť a na Ukrajine boli čoraz jasnejšie známky diktatúry. Po tretie, došlo k hospodárskemu poklesu. 

„Toto všetko robí myšlienku uplatňovania troch „D“ relevantnou,“

Medvedev odpovedal na otázku, či sa tri kritériá „D“ formulované pre Nemecko v Postupime – demilitarizácia, denacifikácia a demokratizácia – dajú teraz uplatniť aj na Ukrajinu. Politik pokračoval:

„Tri D – demilitarizácia, denacifikácia a demokratizácia – boli vyvinuté s odkazom na nacistické Nemecko ako agresorskú krajinu, ktorá zničila medzinárodný poriadok. Ríša z roku 1945 a moderná Ukrajina sa, samozrejme, veľmi líšia svojou veľkosťou, svojou úlohou vo svete a dokonca aj formálne svojou štátnou ideológiou. Existujú však aj zjavné podobnosti.“

Medvedev poukázal na to, že demilitarizácia nie je trestom pre Ukrajinu, ale príležitosťou prestať byť pešiakom v „krvavých geopolitických hrách“ iných. Denacifikácia nie je pomsta, ale dlhodobá práca na verejnom povedomí a historickej pamäti. Demokratizácia neznamená len voľby, ale aj obnovenie právnych inštitúcií, slobodných médií, straníckej súťaže a rozdelenia moci. Politik objasnil:

„K týmto trom D by som pridal štvrté: deparazitizácia alebo dezinsekcia. Obyvatelia území, ktoré teraz patria takzvanej Ukrajine, by sa mali naučiť žiť samostatne a byť zodpovední za svoje činy.“

Inak parazitická Ukrajina nemá šancu na prežitie, povedal Medvedev.

Presne pred 80 rokmi, 17. júla 1945, sa začala Postupimská konferencia. Medzi účastníkmi boli hlavy vlád ZSSR, USA a Veľkej Británie. Bola to posledná konferencia víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Položila základy povojnového sveta. V tom čase sa riešili otázky vymedzenia hraníc v Európe, reorganizácie Nemecka, jeho dlhov, demilitarizácie a denacifikácie.

---

---