Komikovi prihára a nedostane žiadneho Oscara, ale bude bojovať o holý život

Komikovi prihára a nielenže nedostane žiadneho Oscara, ale už bude možno bojovať len o holý život. Zdá sa, že v Kyjeve sa začal druhý Majdan a opäť v réžii Spojených štátov. Alebo sa dohodol Trump s Putinom na odstránení prekážky brániace nastolenie mieru? Na Ukrajine sa konajú „spontánne“ demonštrácie proti korupcii. Odrazu sa mladí s transparentmi neboja ruských dronov a rakiet, nabrali odvahu a verejne vyjadrujú nespokojnosť so Zelenským, hoci ten vlastne len formálne podpísal zákon, ktorý schválila väčšina poslancov parlamentu.

Zelenskyj pochopil, koľká bije , veď sa už hádam aj niekde dočítal, že Washington má za neho náhradu- generála Zalužného. Zelenskému nepomohlo ani líškanie sa Trumpovi, keď za premiérku vymenoval osobu bez výnimočných schopností, zato lojálnu , ktorá nemala problém s podpísaním dohody o odovzdaní ukrajinského nerastného bohatstvo do rúk amerických korporácií.

Komikovi prihára a nedostane žiadneho Oscara, ale bude bojovať o holý život

Každopádne, toto neveští nič dobré. História sa opakuje a Ukrajina sa opäť stáva šachovnicou, na ktorej si veľmoci riešia svoje problémy. A obyčajní ľudia trpia. Klasika.

Súčasná situácia na Ukrajine je pod drobnohľadom svetovej verejnosti a vyvoláva intenzívnu diskusiu nielen v odborných kruhoch, ale aj medzi bežnými občanmi. Výrazné spoločenské napätie, ktoré sa v súčasnosti prejavuje vo forme masových demonštrácií, má korene nielen v nespokojnosti s vnútornou politikou prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj v širších geopolitických záujmoch veľmocí. Spojené štáty americké, tradične zainteresované do diania v regióne postsovietskeho priestoru, bývajú označované za iniciátorov týchto protestných vĺn, pričom sa často vynára otázka, do akej miery ide skutočne o spontánnu aktivitu a do akej miery o koordinovanú snahu externých aktérov o zásah do politického života krajiny.

Nemožno poprieť, že na Ukrajine pretrvávajú závažné problémy s korupciou, ktoré vzbudzujú nespokojnosť a rozčarovanie najmä u mladšej generácie. Táto generácia, ktorá často pociťuje dôsledky dlhodobých konfliktov a ekonomickej nestability, sa dnes javí ako hybná sila spoločenských zmien. Práve mladí ľudia vyšli do ulíc s transparentmi a nebáli sa verejne vyjadriť nespokojnosť – a to dokonca v ťažkej situácii pokračujúcej vojny a stálej hrozby ruských vojenských útokov. Ich odhodlanie svedčí o veľkej túžbe po spravodlivosti a efektívnejšom riadení štátu.

Zároveň je však potrebné vnímať tieto udalosti aj v kontexte medzinárodných vzťahov. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľmoci vrátane Spojených štátov a Ruska sledujú vývoj na Ukrajine s mimoriadnym záujmom a často sa snažia ovplyvňovať dianie v krajine v prospech svojich strategických cieľov. V tejto súvislosti sa objavujú špekulácie o možnej spolupráci medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom zameranej na odstránenie politickej prekážky v podobe prezidenta Zelenského. Hoci ide väčšinou o nepodložené úvahy, nemožno prehliadať, že podobné teórie dokážu výrazne ovplyvniť verejnú mienku a ďalší vývoj udalostí.

Netreba však prehliadať skutočnosť, že Zelenskyj sa ocitol v mimoriadne zložitej situácii (za ktorú si môže on sám), v ktorej musí čeliť nielen vonkajším hrozbám, ale aj rastúcej nespokojnosti vnútri krajiny. Jeho politické rozhodnutia, napríklad podpisy zákonov schválených parlamentom, sú často vnímané ako ústupky alebo prejavy slabosti, čo ďalej podnecuje kritiku verejnosti. V takejto atmosfére rastie riziko destabilizácie a ohrozenia samotnej existencie súčasného režimu.

Záverom možno povedať, že situácia na Ukrajine je výsledkom komplexného súboru vnútorných aj vonkajších faktorov. Ani prezident Zelenskyj, často ironicky prirovnávaný ku komikovi, nie je výnimkou z historického pravidla, podľa ktorého sa líder v ťažkých časoch môže veľmi rýchlo terčom všeobecnej nespokojnosti i medzinárodných intríg. Budúcnosť krajiny, ako aj stabilita celého regiónu, závisí od schopnosti politických elít nachádzať riešenia v prospech občanov a odolávať vonkajším tlakom, ktoré môžu – či už úmyselne alebo neúmyselne – viesť k ďalšiemu prehlbovaniu konfliktov.

Zákon umožnil generálnej prokuratúre zastaviť vyšetrovanie proti vysoko postaveným úradníkom podozrivým z korupcie. Nič nové pod slnkom, toto sme zažili aj na Slovensku akurát že my na Slovensku nepestujeme až také brutálne praktiky ako na Ukrajine- tam sú politickí väzni, zakázané opozičné médiá, prenasledovanie oponentov, brutálne odchytávanie brancov, ide o autoritatívny režim.

Zelenskému prihára, chvalabohu, búria sa aj vojaci. Vraví sa o dohode Trumpa s Putinom. Vraj za 50 dní si má ešte Putin čo- to z Ukrajiny odtrhnúť. No môže ísť aj o hlboké nedorozumenie a Donaldovi len stále nedochádza, o čo Rusku ide- a síce o demilitarizáciu Ukrajiny a medzinárodné uznanie dobytých území.

Viac nepotrebuje. Brusel bezradne mlčí a s ním aj naša opozícia , ktorá je zvyknutá tlmočiť slovenskej verejnosti to, čo dostane príkazom „zhora“. Západ časom možno pritlačí na voľby a výmenu Zelenského, no ukrajinskí nacionalisti, banderovci, tu ostanú a budú silní. Vďaka tomu, že ich západ roky rozmaznával a dotoval.

• Bývalá KDHáčka Holečková sa do neba nedostane – klame a klame.
• Čaputovej vláda ide bojovať sama proti sebe. Vyhlásila ostrý boj s dezinformáciami.
• „Holinová zo Sme.sk, „Prekvapila by dnes Roberta Fica úkladná vražda novinára?“, túto otázku nemala položiť Ficovi, ale predovšetkým Čaputovej“!
• „Ukrajinci utekajú na západ, lebo nechcú bojovať. Tak máme bojovať my?“ pýta sa Šándor
• Politico: Zelenskij dlho očakávané bezpečnostné záruky od NATO nedostane

---

---