Hlavne skryť pravdu a klamať ďalej! Úloha progresívcov. Píše J. Laššáková

Hlavne skryť pravdu a klamať ďalej! Úloha progresívcov. Judita Laššáková poukazuje na neochotu novinárov monitorovať zásadné informácie, ako napríklad aktivity významných politických predstaviteľov a z pohľadu etiky zdôrazňuje potrebu odhaľovania osôb identifikovaných ako zapredaní cudzej moci. Autorka kritizuje zaužívané praktiky v novinárskej komunite, ktoré vedú k šíreniu nepresných alebo manipulatívnych informácií. Táto absencia dôkladného preverovania faktov a vyhýbanie sa konfrontácii s mocnými vytvára prostredie, v ktorom korupcia a zneužívanie právomocí môžu nerušene prekvitať. Laššáková upozorňuje, že novinári by mali preukazovať odvahu a integritu pri presadzovaní verejného záujmu, aj keď to znamená ísť proti prúdu a riskovať osobnú nepohodu. Etická zodpovednosť novinára by mala byť nadradená akýmkoľvek politickým či ekonomickým tlakom. Výzvou je pretrhnúť pavučinu vzájomných prepojení a lojalít, ktorá bráni objektívnemu informovaniu a namiesto toho sa zamerať na odhaľovanie pravdy a ochranu demokracie.

Hlavne skryť pravdu a klamať ďalej! Úloha progresívcov

Včera som si pozrela tlačovku predstaviteľov vlády, NR SR a Európskeho parlamentu. Časť, kedy kládli novinári otázky, dokonca dvakrát! Nechcelo sa mi totiž veriť, čo počujem. Dozvedela som sa totiž, že novinári nesledujú Erika Kaliňáka. Veď načo aj?! Erik je „iba“ poslanec Európskeho parlamentu, „iba“ podpredseda politickej strany Smer-SD a „iba“ predseda zboru poradcov predsedu vlády Roberta Fica. Daniel Bombic alias Danny Kollár si kýchne do telefónu a sú o tom správy dva týždne (kto by to nepochopil: toto bol sarkazmus), ale sledovať vyjadrenia predsedu poradcov predsedu vlády SR – tak to nie! No ale tak – dnes už teda vieme, že to nerobia. Takže, ak nesledujú ani jeho, ani mňa, pokojne vám môžem napísať, čo si o včerajších informáciách myslím.

Osobne si myslím, že práve novinárom by malo najviac záležať na tom, aby boli odhalení ľudia, ktorí sú ochotní kriviť systém, nekalou súťažou ovplyvňovať víťazstvo prípadne sa spolupodieľať na prehre vo voľbách a zapredať sa za pár drobných (o ktoré sa samozrejme tieto skvosty etiky nepodelia ) cudziemu štátu. Dnes je to Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Zajtra to môže byť ktorýkoľvek iný štát. Stačí, že ten štát bude mať lepšie fungujúcu ekonomiku. Pomáhať Slovensku títo hrdinovia vedia, ako sa zdá, iba za peniaze z cudziny. Nehovoriac o druhom aspekte tohto škandálu. Ak sa totiž dnes neodhalia osoby zapredané cudzej moci, tieň podozrenia bude visieť nad hlavou každého novinára. Prečo?

Poďme pekne poporiadku:

1. Priznanie jednej z novinárok (prepáčte, nepamätám si jej meno), že „ona nevie o tom, že vznikol na slovenskom mediálnom trhu nový subjekt s názvom Marker“, je pod úrovňou vymýšľania výhovoriek tretiaka na základnej škole. Skrátka, je uveriteľnejšie, že tretiakovi „zjedol“ (dnes asi už iba rozhrýzol tablet) domácu úlohu pes, než novinárke to, že nesleduje dianie na slovenskom mediálnom trhu. Jej nikto nepovedal, ze na slovenskom mediálnom trhu vzniklo niečo, z čoho môže čerpať, vychádzať, prípadne oponovať? Možno by bolo načim zvážiť svoje zdroje…

2. To, že novinári o sebe vyhlásia, že nie sú financovaní cudzou mocou, je skvelé. Otázka je, ako veľmi im chceme veriť. Keď si spomeniem, čo niektorí novinári dorábali s Dušanom Kováčikom, prípadne s Monikou Jankovskou, Tiborovi Gašparovi, Davidovi Lindtnerovi a mnohým ďalším a robia aj dodnes, nie som si celkom istá, že mi ich „tvrdenie“ stačí! Im totiž tvrdenia vyššie spomínaných osôb dokonca opierané o fyzické dôkazy nestačili! Prečo by mali nám stačiť ich vyhlásenia? Zas na druhej strane – je dobré vedieť, že sa od toho dištancujú, lebo aj oni vedia, že toto je na úrovni nielen trestného činu, ale vrcholné nechutné!

3. Ak budú odhalené osoby, ktoré boli financované cudzou štátnou mocou na účely krivenia férovosti volieb, celkom ma bude zaujímať, či sa novinári zamyslia nad tým, ktoré informácie dostali od týchto zapredaných, pardón kúpených osôb. Skrátka, či pouvažujú nad informáciou, ktorú im táto osoba platená zo zahraničia dala. Podsunutú, klamlivú informáciu, dnes honosne nazývanú „fakenews“ dala na to, aby ňou krivila systém rukami novinárov. Osoba platená cudzou mocou túto fakenews podsunula nejakému novinárovi a on to publikoval. Dokonca možno tejto osobe a informácii dodnes aj verí. Prečo toto píšem? Lebo si dodnes o sebe viem prečítať články, kde sa smejem tomu, ako sú niektorí neschopní zistiť si základné informácie. Niekto si niečo navymýšľa, publikuje a ostatní novinári to potom preberú ako fakty! Chcete príklad? No tak ja fakt netuším, kedy som kandidovala na primátora, ale noviny to tvrdia! Jaj, a úplne úsmevná je „zaručená informácia“, že som na Infovojne mala vlastnú reláciu – tak to idem fakt do kolien! „Byť častým hosťom“ a „mať vlastnú reláciu“ sú totiž dve úplne odlišné kategórie.

Podľa mojich informácií bude mať článok Martina Williamsa vo Veľkej Británii ešte dohru, pretože Declassified UK sa domáha ďalších informácií. Keďže britských novinárov zaujíma, na čo sú vynakladané finančné prostriedky britských daňových poplatníkov, všakáno! Takže tejto téme sa určite ešte budem venovať. Hlavne keď viem, že novinári to aj tak nesledujú, všakže?!

Otázky kladené na včerajšej tlačovej konferencie boli presne v štýle „damage control“ – čo znamená „kontrola škôd“. Ide o to, aby ste obmedzili škody vyplývajúce z akcie, keď sa poškodeniu nedá vyhnúť. A to sa nedalo, keďže o tom informovali predstavitelia vlády, NR SR a Európskeho parlamentu. Moja otázka pre všetkých, ktorí chcú svojím telom chrániť ľudí, ktorí takto zbierajú a šíria informácie: kde zostáva ochrana občana, aby ten bol pravdivo informovaný?!

Autor: Judita Laššáková FB

---

---