Trump naučil Európu milovať americký plyn. Tým ju Trump ničí. Píše Politico.

Trump naučil Európu milovať americký plyn. Tým ju Trump ničí. Píše Politico. Prosperujúci exportný obchod vybudovali zákulisné dohody, kontakty na ambasádach a tvrdý alkohol. Lobista, ktorý to všetko sledoval, tvrdí, že flirt amerického prezidenta s Putinom pre tento priemysel predstavuje hroziacu katastrofu. Podrobná analyza vzťahu medzi americkým exportom zemného plynu a geopolitickými dynamikami v Európe, pričom upozorňuje na hrozby, ktoré predstavuje politika Donalda Trumpa. Posilnenie dodávok amerického LNG do Európy vzniklo z potreby znížiť závislosť od ruského plynu, ale Trumpove nepredvídateľné rozhodnutia môžu destabilizovať túto alianciu.

Trump naučil Európu milovať americký plyn. Tým ju Trump ničí. Píše Politico.

Aliancie niekedy vznikajú náhodou. Niekedy tak aj končia. Obzvlášť, keď je do toho zapletený Donald Trump.

Na jeseň roku 2013 sa Fred H. Hutchison zdržiaval na spoločenskej akcii v litovskom veľvyslanectve, ktoré sa nachádza v zostávajúcej veži čiastočne zbúraného kaštieľa pár kilometrov severne od Bieleho domu. Po niekoľkých desaťročiach ako lobista prenajatý za ozbrojencov vo Washingtone, D.C., Hutchison zabudol na viac takýchto podujatí, než na ktoré sa väčšina ľudí kedy zúčastní. Ale na toto si pamätá.

Počas večera Hutchison počul diplomata reptať o žiarlivom vplyve Spojených štátov na ich obrovské novovyťažené zásoby bridlicového plynu. Dali sa do reči. 

Diplomatom sa ukázal byť zástupca vedúceho litovskej misie Simonas Šatūnas. Litva je podľa neho úplne závislá od ruského plynu. Hutchisonovi povedal, že chce, aby sa Obamova administratíva podelila o túto lásku a schválila vývoz plynu do Európy. 

„Pomyslel som si: ‚No, to znie ako možná príležitosť na lobovanie,‘“ spomínal Hutchison na stretnutie s POLITICO v biznis salóniku londýnskeho hotela v júni.

Hutchison, povzbudený Šatūnasom a jeho diplomatickými konexiami, zriadil nátlakovú skupinu pozostávajúcu z približne tucta ambasád vo Washingtone – všetky z východnej a strednej Európy – ktorá mala spolupracovať s americkým plynárenským priemyslom s cieľom dosiahnuť jeden cieľ: priniesť do Európy viac amerického skvapalneného zemného plynu (LNG). Tieto postsovietske krajiny nezdieľali vieru, rozšírenú v iných častiach kontinentu, že imperiálne impulzy Vladimira Putina sa dajú utíšiť multimiliardovým obchodom s energiou s Európskou úniou. 

Vtedy to nemohli tušiť, ale táto dvojica sa čoskoro ocitne v historickom energetickom posune, ktorý pretvorí vzťahy USA s Európou, nakloní záujmy Washingtonu smerom k východnému okraju EÚ a umožní kontinentu vymeniť ruský plyn za americký po tom, čo Moskva inváziu na Ukrajinu. 

Donald Trump teraz ohrozuje túto energetickú alianciu – tú, ktorú údajne presadzuje, a tento týždeň dokonca prinútil EÚ, aby sa zaviazala k dohode o dovoze logisticky nerealizovateľnej americkej energie v hodnote 750 miliárd dolárov. 

Na východnom okraji EÚ narastá strach, že Trump – napriek tomu, že nedávno sprísnil tón vo vzťahu k Putinovi – podkope tento obchod tým, že ruskému prezidentovi ponúkne obrovské ústupky a „obrovské ekonomické dohody“ na ukončenie jeho vojny, a zároveň po udalostiach obnoví medzinárodné postavenie autokrata.

Je to kladivo, ktoré by mohlo rozbiť ekonomickú bariéru Západu okolo Ruska – a vziať so sebou aj americkú energiu, tvrdia bývalí a súčasní diplomati z tejto časti Európy, ako aj americkí experti a predstavitelia priemyslu. Vedúci predstavitelia ropného a plynárenského priemyslu už Biely dom varujú pred týmto výsledkom a zároveň plánujú pikle pre prípad, že by ich prosby boli ignorované.

„Jedna vec, ktorá by zmarila veľkolepý rast amerického priemyslu [LNG], je opätovné otvorenie tokov z Ruska. O tom niet pochýb,“ povedal Geoffrey Pyatt, ktorý bol veľvyslancom na Ukrajine, keď Rusko v roku 2014 napadlo Krym, a viedol Úrad pre energetiku a prírodné zdroje ministerstva zahraničných vecí za bývalého prezidenta Joea Bidena.

Plynovody do Európy sa zatiaľ neobnovujú. Americké sankcie voči Rusku sa však zmierňujú a niektorí Európania šepkajú o oživení dovozu ruskej energie. Americkí investori dokonca diskutovali o partnerstve s ruskými predstaviteľmi s cieľom znovu otvoriť toky plynu do Nemecka.

„Samozrejme, znepokojujú nás reči o návrate k ruskej energii a nejasnosti ohľadom postoja USA,“ povedal predstaviteľ z východoeurópskej krajiny, ktorý nebol oprávnený hovoriť verejne. „Dúfame však, že vyhráme argument, že by bolo chybou vrátiť sa späť.“

Ako USA dodali Európe energiu

V dobe Trumpovej „americkej energetickej dominancie“ a snahy EÚ o ukončenie dodávok ruského plynu je takmer nemysliteľné, že túžba po lodných dodávkach amerického plynu bola kedysi nemoderná na oboch stranách Atlantiku.

Americkí výrobcovia si chceli nechať výhody bridlicovej revolúcie pre seba. Zatiaľ čo v západnej Európe sa Wandel durch Handel (vznešený predpoklad nemeckej zahraničnej politiky, že problematickí susedia ako Putin sa „zmenia prostredníctvom obchodu“) pohodlne spájal s obrovskými ekonomickými výhodami lacného ruského plynu.

„Nemci, Francúzi, Taliani, Rakúšania, všetci zo západnej Európy boli spokojní so súčasným stavom,“ povedal Hutchison prízvukom farmárskeho chlapca z Idaha. Ale krajiny ako Litva, Poľsko a Česká republika „chápali svoju zraniteľnosť. A keďže boli bývalými sovietskymi satelitmi, chápali aj riziko, ktorému čelia.“

Ruský plyn bude vždy víťaziť v cene, vzhľadom na dodatočné náklady na americký LNG: stláčanie plynu do kvapaliny, jeho nakladanie na lode, preprava cez Atlantik a následné spätné splyňovanie na použitie na kontinente.

Krajiny ako Litva však boli ochotné zaplatiť prémiu za energie od spojenca kvôli svojej histórii a pretože „mali pozíciu v prvom rade pri konaní Ruska“, keď v roku 2014 nelegálne anektovalo ukrajinský Krym, povedal Pyatt. Vtedajší americký veľvyslanec na Ukrajine Pyatt pripomenul, že poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa zúfalo chcel vymaniť z ruského zovretia.

„To je stopercentné vysvetlenie,“ povedal Pyatt. „Sú to blízki susedia, ktorí si uvedomujú, že Ukrajina bola baštou, ktorá mala ochrániť východnú Európu pred revanšistickou ruskou agendou, ktorá siahala ďaleko za hranice Ukrajiny.“

Pre Hutchinsona bolo teda ľahké presvedčiť tieto krajiny, aby sa pridali k americkému tlaku na LNG. Začiatkom roka 2014 založil organizáciu LNG Allies ako verejnú tvár nátlakovej skupiny na svojom veľvyslanectve. Povedal, že počiatočné financovanie pochádzalo od dvoch obchodných organizácií: dnes už neexistujúcej Americkej aliancie pre zemný plyn a Amerického ropného inštitútu (API). Hovorca API potvrdil, že skupinu „predtým“ financovala. 

Hutchison uviedol, že LNG Allies nikdy nedostali finančné prostriedky od zahraničných vlád, hoci Chorvátsko, Litva a Česká republika boli členmi poradnej rady LNG Allies. V podaní zákona o registrácii zahraničných agentov z roku 2014 sa uvádza, že skupina dostala podporu od zahraničných vlád. Hutchison uviedol, že toto vyhlásenie je „nepresné“ a bolo urobené v očakávaní financovania, ktoré nikdy neprišlo.

Tlak zo všetkých strán sa ujal a v roku 2016 opustila prvá zásielka LNG terminál Sabine Pass spoločnosti Cheniere Energy v Louisiane. Potom sa otvorili stavidlá: USA sa od začiatku do roku 2023 stali najväčším svetovým vývozcom plynu.

Spojenci v oblasti LNG sa menili a rástli spolu s týmto odvetvím. Z hŕstky ambasád vo Washingtone, ktoré lobovali u americkej vlády, sa stala globálna priemyselná asociácia, ktorá presadzuje vývoz americkej energie do celého sveta. 

Hutchison pravidelne organizuje komorné salóny, kde americkí energetickí manažéri a európski kupujúci sprostredkúvajú nové obchody – vždy si na ne pripíjajú hnedým alkoholom. Medzi svojich členov počíta „niekoľko veľkých producentov zemného plynu“. Dodal však, že jeho obchod je „z hľadiska Washingtonu dosť malý“. 

Diplomacia americkej vlády medzitým prešla na totálny expanzionizmus v oblasti LNG. Po sebe idúce americké administratívy vyvíjali tlak na krajiny EÚ, aby zvýšili kapacitu svojich prístavov na prepravu väčšieho množstva plynu. 

Európske vlády to vnímali čiastočne ako ofenzívu šarmu, čiastočne ako ponuku, ktorú nemohli odmietnuť.

„Za nič neplatia. To je na tom vtipné,“ povedal bývalý bulharský minister životného prostredia Julian Popov a opísal vzorec, ktorý podľa jeho slov videl viackrát vo svojej krajine aj v iných krajinách. „Najprv pôjde veľvyslanec a bude mať celkom americký diplomatický rozhovor. Musíte urobiť toto. A toto. A to je všetko.“ 

Potom, povedal, krajinu navštívia vysokí administratívni úradníci, kým nakoniec minister energetiky nedostane pozvanie na prehliadku amerických plynárenských zariadení. 

„Nehovorím, že ho zavrú a zbijú. Ale ukážu mu technológie. Povedia mu, že sa to musí urobiť,“ povedal. „Vyvíjajú tlak na mnoho rôznych bodov.“

Napriek tomu, že Joe Biden vystupoval v prospech klímy a nakoniec pozastavil výstavbu nových zariadení na vývoz LNG, tlak na výstavbu ďalších terminálov nikdy nepoľavil. 

„To sa vôbec nezmenilo,“ povedal Popov. „‚Kúpte si náš LNG‘, to je ich príbeh.“ 

Plánuje sa výstavba stále väčšieho počtu terminálov LNG. Podľa think-tanku Ember sa od roku 2015 dovoz LNG do krajín strednej a východnej Európy zvýšil 12-násobne. V nasledujúcich piatich rokoch sa kapacita terminálov v regióne zdvojnásobí a ďalšie možnosti sú predmetom diskusií. Analytici varujú , že kapacita ponuky by mohla rýchlo prevýšiť dopyt, ktorý klesá. 

Hutchison spolu s Atlantickou radou a niekoľkými európskymi lobistickými skupinami zohral podpornú úlohu. V roku 2018 Centrum pre verejnú integritu informovalo, že LNG Allies pracuje na programe s Americkou agentúrou pre obchod a rozvoj (USTDA) na iniciatíve na podporu rozvoja plynárenskej infraštruktúry na celom svete.

Hutchison vníma návrat Trumpa do Bieleho domu ako príležitosť na zrýchlenie tempa. Zápisnica z aprílového stretnutia „Pracovnej skupiny pre veľvyslanectvá“ spojencov LNG – ktorú ARIA, mimovládna organizácia zaoberajúca sa výskumom klímy, zdieľala s POLITICO – uviedla, že iniciatíva USTDA sa reštartuje „s očakávanou výraznou podporou USA“.

Trump sa ide dvoriť

Ako sa očakávalo, Trumpovo bombardovanie strednej a východnej Európy z lásky sa v januári obnovilo. 

Je to časť kontinentu, ktorú vždy považoval za otvorenejšiu. Tamojší lídri si so sebou nenesú vyblednuté globálne mocenské nároky svojich francúzskych alebo nemeckých kolegov. Vo všeobecnosti riadia najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy, sú vo všeobecnosti otvorení podnikaniu a menej sa zaujímajú o ekologické otázky. Niektorí z nich majú otvorene tendencie k MAGA.

Jedným z hlavných posolstiev novej administratívy pre východnú Európu – popri podpore LNG – bola výzva na odmietnutie klimatických nariadení z Bruselu.

Jedným z ohnísk pozornosti bolo nariadenie EÚ prijaté v roku 2024, ktoré by mohlo viesť k pokutám pre dovozcov plynu, ktorí neznížia znečistenie metánom. USA presadzovali rôzne možnosti, verejne aj súkromne – a to aj počas obchodných rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi blokom a Bielym domom.

V apríli, počas svojej prvej zahraničnej cesty, minister energetiky Chris Wright pristál vo Varšave, kde odsúdil bruselské „zhora nadol diktované nariadenia“ v oblasti klímy. Národom, ktoré si ešte pamätajú komunistickú vládu, naznačil, že zelená politika môže byť len prenasledovateľom pri obnovení „kontroly zhora nadol“. 

Trump ponúkal alternatívu, povedal: „Srdečne vás vítame, aby ste sa k nám pridali v tíme Energetická sloboda a prosperita pre občanov.“

Zároveň Hutchison a spojenci v oblasti LNG potichu tlačili na krajiny EÚ, aby zmiernili pravidlo týkajúce sa metánu. Na stretnutí pracovnej skupiny veľvyslanectiev 3. apríla, ktorú zriadili európski diplomati a Hutchison, sa diskutovalo o „spolupráci“ s európskymi skupinami ropného a plynárenského priemyslu s cieľom „riešiť výzvy“, ktorým čelia americké spoločnosti pri dodržiavaní nariadenia EÚ o metáne, uvádza sa v zápisnici, ktorú agentúra ARIA poskytla agentúre POLITICO. 

E-maily, ktoré lobisti za plyn posielali delegácii EÚ vo Washingtone, obsahovali nový e-mailový podpis spojencov LNG, ktorý improvizoval Trumpovo obľúbené energetické heslo a chladenie potrebné na prepravu plynu: „Kľud, zlato, kľud!“

„Nekritizovali sme cieľ EÚ regulovať metán,“ povedal Hutchison, ale dodal, že nariadenie bolo zle navrhnuté. „Zdá sa, že bolo vyvinuté bez akéhokoľvek faktického pochopenia fungovania plynárenského systému v Spojených štátoch.“

V júnovej nóte sedem vlád – Bulharska, Česka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Slovinska – požiadalo Európsku komisiu, aby znížila požiadavky na spoločnosti týkajúce sa podávania správ o emisiách metánu. 

„Nebola by som prekvapená, keby tento dokument vypracoval priemysel fosílnych palív,“ povedala Jutta Paulusová, poslankyňa Európskeho parlamentu za Zelených.

Hutchison povedal, že za tým nestojí. Keď sa ho však POLITICO opýtal, či vníma signatárov zo strednej a východnej Európy ako výsledok desaťročného pestovania regiónu, odpovedal: „Iste, myslím si, že áno.“

Trumpova kontrola reality

Ak Trump chcel vzor pre uvoľnenie americkej energetickej dominancie, Európa je presvedčivejšia.

Po tom, čo východné krídlo EÚ otvorilo dvere, ruská invázia na Ukrajinu zjednotila kontinent v energetickom objatí USA. Prostredníctvom svojho programu „projektov spoločného záujmu“ EÚ investovala miliardy do výstavby siete plynovodov, ktorá spája mnohé terminály LNG so strednou a východnou Európou. 

Veľvyslankyňa EÚ v USA Jovita Neliupšienė 8. mája udelila Hutchisonovi cenu Transatlantický most – uznanie od všetkých krajín EÚ za „jeho neúnavné úsilie o vytvorenie silnejšieho trhu medzi EÚ a USA so skvapalneným zemným plynom“.

„Vo všeobecnosti už nevidím žiadne denné svetlo medzi Východnou a Západnou Európou,“ povedal Hutchison. Spomenul si na priateľskú atmosféru počas prehliadky texaských závodov, ktorú v marci absolvoval s novým komisárom EÚ pre energetiku Danom Jørgensenom, ktorý bol do minulého roka dánskym ministrom klímy.

A keď sa Trump minulý víkend stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, aby finalizovali obchodnú dohodu, prioritou „číslo 1“ amerického lídra bolo presvedčiť Európu, aby „prestala nakupovať ruskú energiu“ a namiesto toho „kupovala ju od nás“, uviedol americký predstaviteľ, ktorý zostal anonymný, aby prezradil podrobnosti súkromnej diskusie.

„A oni súhlasili,“ dodal úradník. „Je to jednoducho taká úplná zmena… a je to záväzok nakupovať od Ameriky.“

Trump dokonca spočiatku požadoval, aby sa von der Leyenová počas svojho funkčného obdobia zaviazala k nákupu energie v USA vo výške 1 bilióna dolárov, uviedol úradník, než sa dohodla na 750 miliardách dolárov (250 miliárd dolárov ročne).

Tieto čísla sú však nezáväzné, prehnané a nereálne. Na dosiahnutie tohto čísla by USA museli presmerovať všetok svoj vývoz energie do EÚ – a potom by nejako našli o 50 percent viac dodávok. EÚ by sa zároveň musela v podstate vzdať svojich ostatných zahraničných dodávateľov (vrátane tých, ktorí poskytujú lacnejšiu energiu) a viac ako strojnásobiť svoj dovoz do USA.

A to za predpokladu, že Európa má primeranú infraštruktúru na príjem všetkého amerického paliva, čo nemá. A že súkromné spoločnosti by s týmto plánom súhlasili, pričom ich nemožno nútiť dodržiavať ho. 

Namiesto toho, zasvätení ľudia vo Washingtone a Európe tvrdia, že je to samotný Trump, kto ohrozuje transatlantické vzťahy – vrátane obchodu s LNG, ktorý v roku 2024 dosiahol hodnotu 20,3 miliardy dolárov (podľa obchodnej platformy Kpler) a predstavoval 53 percent všetkého exportu LNG z USA .

Trumpova celková nespoľahlivosť ako partnera – jeho clá, jeho záľuba v šikanovaní, jeho otvorené znevažovanie EÚ – robí Európanov opatrnými pri výmene spoliehania sa na jedného silného hráča za druhého. 

Napriek tlaku zo strany Trumpa väčšina kupujúcich z EÚ odmietla podpísať dlhodobé zmluvy s americkými spoločnosťami na pozadí klesajúceho dopytu po plyne na kontinente a rastúcej ponuky od alternatívnych vývozcov, ako sú Nórsko a Katar. 

Talianska firma ENI a vývozca Venture Global so sídlom vo Virgínii prerušili túto sériu v júli uzavretím 20-ročnej zmluvy na dodávky LNG do EÚ. Analytici túto dohodu okamžite kritizovali za to, že odráža politické priority talianskej vlády a nie trhovú realitu. Stalo sa tak krátko po tom, čo spoločnosť Venture podpísala podobnú zmluvu s nemeckou spoločnosťou Securing Energy for Europe.

Spoločnosť LNG Allies sa priamo nezúčastňovala na dohode s ENI, povedal Hutchison. Douglas Hengel, hlavný konzultant spoločnosti LNG Allies spoločnosti Hutchison, však kedysi pôsobil ako dvojka na americkom veľvyslanectve v Ríme. Pozná „ľudí z ENI“, povedal Hutchison, a „nikdy nevynechá príležitosť im to predstaviť“.

Okrem toho ľudia, ktorí hovorili s administratívou o energetike a európskych záležitostiach, pre POLITICO uviedli, že existuje napätie medzi dvoma frakciami: predstaviteľmi Bieleho domu, ktorí chcú uprednostniť mierovú dohodu, a predstaviteľmi Národnej rady pre energetickú dominanciu – ako je minister energetiky Wright a minister vnútra Doug Burgum – ktorí varujú, že mierová dohoda, ktorá by umožnila dodávky ruského plynu do Európy, by zvrátila nedávne zisky USA v oblasti LNG.

Napríklad mierová dohoda sprostredkovaná Trumpom by mohla zahŕňať zrušenie amerických sankcií na ruský LNG. 

„To by bola Trumpova administratíva, ktorá by Európanom strkala ruský plyn do krku,“ povedal jeden človek oboznámený s touto záležitosťou, ktorý zostal anonymný, aby opísal súkromné diskusie. „Európania hovoria tvrdé ‚nie‘. Sú hrdí na to, čo urobili za posledné tri roky, aby sa stali nezávislými od ruského plynu.“

Odkaz z Bruselu je, že ruský energetický reštart je nepredstaviteľný. Európska komisia dokonca navrhla postupné ukončenie dodávok ruského plynu do roku 2028 – hoci Slovensko a Maďarsko, ktoré sú priateľské k Moskve, tento plán brzdia.

Pobaltské krajiny – Lotyšsko, Litva a Estónsko – ako aj Poľsko a severské krajiny boli najsilnejšími zástancami dlhodobého odchodu. Aj keď Trump môže vysielať protichodné signály, východoeurópski a stredoeurópania sa snažia udržať dvere pre americkú energiu dokorán otvorené. Ignacy Niemczycki, štátny tajomník a hlavný poradca poľského premiéra Donalda Tuska, povedal, že navrhovaný zákaz dovozu ruského plynu zo strany EÚ je výsledkom „nášho tlaku“. 

„Presadzujeme ukončenie závislosti od Ruska,“ povedal Niemczycki. „Ak dokážeme získať lacný LNG z USA, aj to pomôže.“

Existuje však pocit, že návrat k starým spôsobom by sa mohol ukázať ako príliš lákavý pre chabé priemyselné veľmoci EÚ. V Nemecku, ktoré sa snaží revitalizovať svoju priemyselnú základňu, niektorí politici vyhlásili, že by privítali ruský plyn – hoci kancelár Friedrich Merz to vylúčil . 

Nie každý v USA je presvedčený, že Európa môže zostať jednotná s lacnou ruskou energiou na stole.

Americké ropné a plynárenské spoločnosti plánujú scenáre, čo sa stane s trhmi – vrátane európskych – ak Trump alebo EÚ zrušia ruské sankcie, uviedol jeden z manažérov ropného a plynárenského priemyslu, ktorému bola zaručená anonymita, aby mohol diskutovať o interných rokovaniach. Manažér uviedol, že neverí, že uvoľnenie obmedzení voči Rusku je bezprostredné, ale napriek tomu zvažuje túto možnosť. 

Washington sa tiež obáva Trumpovho angažmánu s Putinom a možného dopadu na domáci priemysel. Republikánsky senátor Lindsey Graham, Trumpov spojenec, predložil návrh zákona, ktorý by zaviedol 500-percentné clá pre každú krajinu, ktorá nakupuje ruskú energiu . Ale aj Grahamov návrh zákona zdôrazňuje ťažkosti s vymedzením Moskvy: Umožňuje výnimky pre krajiny, ktoré v súčasnosti poskytujú pomoc Ukrajine, teda EÚ. 

Niektorí sa obávajú, že Trumpova záľuba v okázalosti a hyperbole ho dovedie k mierovej dohode s Ruskom, ktorá oslabí Ukrajinu a podkope americký export. 

Predstavitelia ropného a plynárenského priemyslu začali Biely dom varovať, že normalizácia vzťahov s Ruskom by bola v rozpore s Trumpovou energetickou a ekonomickou agendou, ktorá sa zameriava na prepravu väčšieho množstva fosílnych palív do zahraničia. Upozornili, že Moskva takmer určite očakáva, že Washington zruší sankcie voči jej energetickému priemyslu, čo umožní lacnejšiemu ruskému LNG podkopať cenu USA. 

Pre Hutchisona bola vyhliadka na Trumpom schválený reštart obchodu s plynom medzi EÚ a Ruskom podobná „nárazu asteroidu… niečomu, čo je pravdepodobne mimo našej kontroly“.

Hoci povedal, že „v Bruseli, Berlíne a mnohých ďalších hlavných mestách bude veľmi ťažké sa niekedy vrátiť späť“, uznal, že niektorí Európania budú v pokušení a „pretože ide o monopol, [Rusko] môže vždy podkopať cenu energie odkiaľkoľvek inde“.

Nakoniec to podľa neho skončí diskusiou medzi veľmi malým počtom ľudí okolo Trumpa o ich prioritách. „Ak sa to dostane na túto najvyššiu úroveň, myslím si, že Burgum aj Wright budú obzvlášť hlasní, pokiaľ ide o negatívne dôsledky,“ povedal Hutchison s odkazom na Trumpových ministrov vnútra a energetiky. 

To je slabší obraz ako optimizmus, ktorý sa prejavoval niečo vyše týždňa po Trumpovej inaugurácii, keď sa Hutchison stretol s európskymi diplomatmi na poľskom veľvyslanectve vo Washingtone.

Za Hutchisonovým miestom na čele stola viala na širokouhlom televíznom monitore americká vlajka. Na obrazovke sa zobrazovali štyri slová napísané tučným písmom: „UVOĽNITE AMERICKÚ ENERGETICKÚ DOMINANCIU.“ 

Po pol roku hrozí, že Trumpove protichodné zahraničnopolitické a energetické programy premenia obraz na biely šum.

Z Londýna informoval Karl Mathiesen. Z Washingtonu, D.C. Zack Colman a Ben Lefebvre. Z Bruselu a Varšavy informoval Gabriel Gavin. Z Bruselu informovala Hanne Cokelaere. Z Washingtonu, D.C. prispel reportážou Ari Hawkins.

---

---