Eduard Chmelár: EÚ je v agónii, Trumpov diktát je pre ňu ekonomický Mníchov.

Eduard Chmelár: EÚ je v agónii, Trumpov diktát je pre ňu ekonomický Mníchov. Za vydieračskú označil zmluvu podpredseda NR SR Tibor Gašpar a za diktát ju v súlade s mojimi názormi považuje celý rad odborníkov od ekonómky Ilony Švihlíkovej po politológa Petra Druláka. Argument premiéra, že „zníženie ciel“ z 27,5 % na 15 % je víťazstvom pre Slovensko, je ťažká demagógia, lebo také clá proste neexistovali, bol to len prvý nástrel americkej strany, takže v skutočnosti nehovoríme o znížení, ale o prudkom zvýšení sadzby, pričom si treba uvedomiť, že tých 15 percent je len priemer, pri niektorých položkách ako je oceľ a hliník je to až 50 percent.

Eduard Chmelár: EÚ je v agónii, Trumpov diktát je pre ňu ekonomický Mníchov.

Premiér Fico vo včerajšom videu vyhlásil, že vraj konečne vychladli hlavy kritizujúce obchodnú dohodu Európskej únie so Spojenými štátmi, že je to dobrá zmluva a že mu je jasné, že prapodstatou celej kritiky je fakt, že za EÚ vyjednával komisár Maroš Šefčovič zo Slovenska. Pri všetkej úcte, obávam sa, že Robertovi Ficovi v tomto prípade nie je jasné vôbec nič a že mu buď uniká geopolitická realita alebo zámerne zavádza verejnosť. Nebudem špekulovať nad tým, prečo to robí a prečo tak kŕčovito kryje Maroša Šefčoviča, ktorý po šestnástich rokoch v Európskej komisii úplne stratil kontakt s realitou. Zameriam sa len na fakty, ktoré som už na tomto mieste podrobne analyzoval, ale je evidentné, že niektoré veci treba stále vysvetľovať.

Napokon, postoj Roberta Fica spochybnila nielen opozícia, u ktorej môžeme predpokladať, že jej kritika je čisto účelová. Za vydieračskú označil zmluvu podpredseda NR SR Tibor Gašpar a za diktát ju v súlade s mojimi názormi považuje celý rad odborníkov od ekonómky Ilony Švihlíkovej po politológa Petra Druláka. Argument premiéra, že „zníženie ciel“ z 27,5 % na 15 % je víťazstvom pre Slovensko, je ťažká demagógia, lebo také clá proste neexistovali, bol to len prvý nástrel americkej strany, takže v skutočnosti nehovoríme o znížení, ale o prudkom zvýšení sadzby, pričom si treba uvedomiť, že tých 15 percent je len priemer, pri niektorých položkách ako je oceľ a hliník je to až 50 percent. A výmenou za všetky tie štedré dary, ktoré prezidentovi USA venovali predstavitelia EÚ, bol prísľub, že americký kapitál môže odteraz bezplatne vyvážať na spoločný európsky trh, Európa sa mu otvorila s nulovými clami.

A v neposlednom rade, za kapituláciu Európy to označil aj bývalý šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „Európska komisia to predáva ako najmenej zlé riešenie. Myslím si však, že je to výsledok zlej stratégie – skôr kapitulácie ako rokovania. Je to stará stratégia tyranov. USA hrozili 30-percentnými clami, potom ponúkli 15 percent a očakávajú, že budeme vďační. Z politického hľadiska je to veľmi zlý výsledok,“ povedal pre agentúru TASS.

Bľabotať o nejakých ohromných skúsenostiach európskych vyjednávačov je na smiech, pretože ak nejaké mali, tak ich v tomto prípade vôbec nevyužili. Nič to neilustruje názornejšie ako fakt, že keď Trump prišiel do škótskeho Turnberry, kde sa mal stretnúť s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, oznámil, že stretnutie bude trvať maximálne hodinu. Mal totiž dôležitejšiu prácu: svojich pár kôl golfu. Okrem toho, stačí si uvedomiť, že Veľká Británia, ktorá vystúpila z EÚ a ktorá má oveľa menší ekonomický význam ako Európska únia, vyjednala neporovnateľne lepšie podmienky (10 percent). A to nám tlačili do hláv, že výhodou EÚ vraj je, že všetci postupujeme spoločne, vytvárame väčší tlak a dosiahneme tak lepšie výsledky. Vôbec nič sme nedosiahli, práve naopak, jednotlivé členské štáty prišli o svoj manévrovací priestor. Všetko bolo vopred pripravené ako napríklad v prípade Kolumbie, ktorá to dostala len na podpis – aj my sme na to rovnako iba prikývli. V podstate sme svojím významom klesli na úroveň tejto rozvojovej krajiny, takto neúctivo sa s nami jednalo.

Tou najhoršou správou s ďalekosiahlymi dôsledkami je, že Európska únia (paradoxne práve tá Európa so svojimi bývalými koloniálnymi mocnosťami) fakticky uznala svoju podriadenosť voči Spojeným štátom, vzdala sa ekonomickej suverenity celého kontinentu, prijala ponižujúce obchodné podmienky a tento debakel ešte oslávila. My, všetci občania Európskej únie, by sme si mali uvedomiť, že naši lídri nevyjednávali, ale boli donútení vzdať sa vlastnej autonómie vo vzťahu k USA, že pre Európu je to ekonomický Mníchov a fakticky začiatok jej rozpadu. EÚ prijala diktát Spojených štátov, kým voči Číne sa snaží vystupovať asertívne, a pritom finančne podporuje ciele USA, hoci potrebuje čínske dodávky. To je na hlavu, vážení. Európski lídri sa v novej geopolitickej realite rozhodli radšej ustupovať ako súťažiť, čo opäť otvára otázku, koho vôbec zastupujú, ak nebránia naše záujmy.

Spomeňte si, čo napísal bývalý taliansky premiér a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej minuloročnej tzv. Draghiho správe: ak si EÚ nevytvorí jasnú koncepciu, čaká ju úpadok a zahnívanie. Máme to tu. Namiesto tejto vízie nám Ursula von der Leyenová predkladá detinské drísty, že vraj konečne sa EÚ stala globálnym hráčom. Veď to je obludná lož! Nie sme žiadnym hráčom. Sme iba štatistom vlastného úpadku. Zo závislosti na ruskom plyne sme sa dostali do závislosti na USA. Žiadna autonómia, žiadna suverenita, zabudnite. Budeme pomáhať americkej ekonomike, americkým korporáciám, americkým zbrojárskym koncernom, a toto sa stane zmyslom existencie EÚ. Keď to popiera von der Leyenová alebo Šefčovič, nič iné sa od nich nedá čakať. Ale keď to popiera Robert Fico, aký bol zmysel jeho boja o ruský plyn? Veď on tým spochybňuje svoju vlastnú politiku!

Nejde len o to, že súčasní európski lídri nie sú schopní buchnúť do stola. Oni nie sú schopní ani prečítať Donalda Trumpa. On nemá nijaký premyslený plán, on proste strieľa od pása a čaká na reakcie. S Čínou alebo Indiou túto riskantnú partiu nemá šancu uhrať, ale naučil sa, že jediný, komu dokáže vykrútiť krk, je Európska únia. Kým vo svete dochádza k obrovským zmenám, nám vďaka takýmto babrákom, ktorým by som nedal riadiť stánok s párkami, nieto EÚ, už dávno ušiel vlak. Od druhej svetovej vojny nebola Európa tak ponížená a potupená ako dnes. Tí, ktorí sa pri schválení 5 % HDP na zbrojenie na summite NATO v Haagu vytešovali, že dostanú šancu naše zbrojovky, práve dostali adekvátnu odpoveď – budete nakupovať americké zbrane, až z toho zošediviete. Stretnutie v Holandsku bolo len predohrou konečného poníženia v Škótsku.

Je naozaj šialené, že doma nás bude Európska komisia nútiť do Green Dealu a vonku budeme nakupovať ekologicky devastačný, ten najšpinavší americký skvapalnený plyn. Je to nielen klimatická katastrofa v porovnaní s ruským plynom, je to aj oveľa drahšia alternatíva. Ako sa toto vôbec mohlo stať? Jednoducho tak ako sa postupovalo už pri neúspešnom pretláčaní extrémne netransparentnej transatlantickej obchodnej dohody – celá zmluva bola koncipovaná len na základe pokynov nadnárodných korporácií. Rovnako dnes Ursula von der Leyenová nerokovala s lídrami členských štátov. Ona sa radila výlučne so zástupcami veľkých korporácií a bánk, ktoré na lobovanie v Bruseli míňajú miliardy eur. Nikoho už nezaujíma, že celý spôsob „vyjednávania“ s Trumpom bolo porušením pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, a teda medzinárodného práva. To je len taký „detail“. Trumpovi nikdy nešlo o voľný obchod, on chce len výhody pre seba – aj keby mal pri tom zničiť celý svet.

Otázka znie, či naozaj neexistovali alternatívy. Európania, už nie sú najlepší v oblasti patentov, strojov, ekonomickej efektívnosti, fungujúcej verejnej infraštruktúry, olympijských medailí ani spokojnosti obyvateľstva. Ale takáto bezpodmienečná kapitulácia pred vydieraním USA je zničujúca. V krátkodobom horizonte mohli elity EÚ premýšľať o tromfoch, ktoré mali v rukách: dane z amerických informačných technológií a monopolov platformového kapitalizmu však dobrovoľne a bez náhrady zrušili ešte pred začiatkom rokovaní. Lídri EÚ hrali jednoducho neskutočne naivne a dúfali v milosť pána Bieleho domu.

Z dlhodobého hľadiska sa elity EÚ mohli brániť rozdeleniu sveta zo strany Spojených štátov. Mohli sa nezávisle od Spojených štátov snažiť o ukončenie vojny na Ukrajine. Príležitostí bolo veľa. Práve preto, aby EÚ presadzovala svoje vlastné záujmy, mohla sa usilovať o nové mierové a bezpečnostné usporiadanie pre Európu a Áziu vrátane Ruska a Číny. Namiesto toho sa jej elity ponorili do fantastického sveta hroziacich ruských invázií a nových pretekov v zbrojení, ktoré prevrátia Európu hore nohami ekonomicky, sociálne, politicky a kultúrne. EÚ urobila chybu aj v tom, keď nechala Spojené štáty, aby ju dotlačili do ekonomickej a vojenskej konfrontácie s Čínou.

Zdá sa, že Európania zdieľajú viac spoločných záujmov s Čínou a dokonca aj s globálnym Juhom. Elity EÚ mohli akceptovať nový multipolarizmus ako fakt – a prevziať iniciatívu pri vytváraní nového multilaterálneho svetového poriadku. Elity EÚ mohli vidieť vzostup BRICS ako príležitosť. Na pripojenie k BRICS však európske štáty nemajú odvahu.

Európska únia je v stave agónie. V novej geopolitickej konfrontácii sa s ňou zaobchádza už len ako s vazalom USA. Robert Fico nikdy nevynikal v zahraničnej politike, vždy ju považoval len za akúsi nadstavbu, ktorá by mu mala držať chrbát a žehliť jeho vnútropolitické problémy, a podľa toho si vyberal do nej technokratov (Šefčoviča, Lajčáka, Kubiša), ale neverím, že toto všetko nevidí. Preto by mal prestať s tým zahmlievaním a tváriť sa, že Trumpov diktát je dobrá dohoda. Neviem, kto mu to poradil a neviem, či vie, že používa navlas rovnaký slovník Ursuly von der Leyenovej, Trump nadiktoval Európe rovnaký typ zmluvy, akú európske koloniálne mocnosti vnútili Číne po ópiových vojnách. Jej následky bolestivo pocítime všetci.

Eduard Chmelár FB

---

---