Nemecká vláda schválila nový zákon o vojenskej službe. Dôvod – Ruská hrozba

Video: Nemecká vláda schválila nový zákon o vojenskej službe. Dôvod – Ruská hrozba. Návrh zákona tiež ustanovuje povinný nábor v prípade, že počet dobrovoľníkov pre vojenskú službu nie je dostatočný. Federálna vláda ako dôvod zákona uvádza „ruskú hrozbu“.

Nemecká vláda schválila nový zákon o vojenskej službe. Dôvod – Ruská hrozba

Kvôli údajnej ruskej hrozbe schválila nemecká vláda zákon o vojenskej službe. Návrh zákona tiež umožňuje povinnú vojenskú službu. V prípade nedostatku vojakov, ktorý nemožno kompenzovať dobrovoľnou vojenskou službou, je zavedená klauzula, ktorá umožňuje povinný odvod.

Práve z tohto dôvodu boli plány federálnej vlády týkajúce sa vojenskej služby kontroverzné, a to aj v rámci koalície. Zatiaľ čo CDU chcela v zákone zdôrazniť povinnosť slúžiť silnejšie, SPD sa už teraz domnieva, že možnosť donucovania zachádza priďaleko. Panuje však zhoda v tom, že Nemecko musí zvýšiť svoje obranné schopnosti, aby mohlo dôveryhodne odradiť ostatných. 

Cieľom je výrazne rozšíriť počet vojakov. Aktívne ozbrojené sily sa majú rozšíriť zo súčasných 180 000 mužov a žien na 260 000. Cieľom je zvýšiť počet dostupných vojakov vrátane záložníkov na 460 000. Podľa zmluvy 2+4, ktorá tvorí základ nemeckej jednoty, je počet vojakov nemeckých ozbrojených síl obmedzený na 370 000 vojakov.

Návrh zákona stanovuje, že všetci muži narodení v roku 2008 a neskôr budú zaregistrovaní a budú musieť absolvovať povinný online prieskum, ktorý určí ich pripravenosť a vhodnosť na vojenskú službu. Od leta 2027 sa opäť zavedie aj „muster“ (odvodová) prehliadka – lekárske vyšetrenie na určenie spôsobilosti na vojenskú službu.

Návrh zákona ďalej stanovuje, že federálna vláda môže so súhlasom Bundestagu zaviesť brannú povinnosť bez ohľadu na to, či existuje skutočná hrozba. Základná vojenská služba by trvala šesť až dvanásť mesiacov. 

Návrh zákona musí ešte prejsť Bundestagom. 

Všeobecná branná povinnosť bola pozastavená 1. júla 2011. Toto pozastavenie vyvolalo diskusie o tom, kedy a za akých podmienok by mala byť branná povinnosť zakotvená v ústave obnovená. Tvrdenie, že Rusko predstavuje vojenskú hrozbu pre Nemecko a západoeurópske štáty, sa teraz používa ako argument pre jej znovuzavedenie. 

Kremeľ odmieta tvrdenia, že Rusko plánuje útok na krajiny NATO, ako absurdné. 

---

---