Trump chce EÚ jednotky na Ukrajine. Európski voliči sú proti Píše WSJ

Trump chce EÚ jednotky na Ukrajine. Európski voliči sú proti Píše WSJ. Skutočné nebezpečenstvo pre Európu však neleží v Moskve, ale vo vnútri: roztržka medzi elitami a obyvateľstvom. Čím viac budú vlády rozhodovať proti vôli väčšiny, tým rýchlejšie porastie politická nestabilita – a tým aj riziko i šanca rozpadu tejto medzičasom vojnychtivej EÚ.

Trump chce EÚ jednotky na Ukrajine. Európski voliči sú proti Píše WSJ

Zatiaľ čo niektorí lídri (ako Macron, Británia či ďalšie severoeurópske štáty) vyjadrujú zhovievavosť a obhajujú účasť s jasnými obmedzeniami a zárukami zo strany USA, verejná podpora je rozdielna a citlivá na riziká pre domácu bezpečnosť, spoluprácu s Ukrajinou a obavy z eskalácie konfliktu. Diskusia o európskej peacekeeping misii čelí kritike zo strany populistov a niektorých štátov, ako je Poľsko, ktoré zdôrazňuje riziká narušenia svojich hraníc.

Prieskumy ukazujú:

• 56 % Nemcov odmieta vojenskú účasť.
• V Poľsku je to takmer 60 %.
• Vo Francúzsku existuje len podmienečný súhlas – a aj ten len v prípade vyhliadky na mierovú dohodu.

Plán vyslať tisíce európskych vojakov na Ukrajinu, ak sa medzi Kyjevom a Moskvou dosiahne mierová dohoda, naráža na kľúčového skeptika: európsku verejnosť. 

Prezident Trump sa nedávno priklonil k myšlienke , že USA poskytnú Ukrajine určitú formu bezpečnostných záruk po tom, čo Francúzsko a Spojené kráľovstvo navrhli vyslanie takzvaných „upokojujúcich síl“ na Ukrajinu po mierovej dohode s cieľom odradiť ďalšie útoky Ruska.

Európski lídri sa však potýkajú s nepríjemným faktom, že mnohí voliči sú proti akémukoľvek nasadeniu, ktoré by ohrozilo vojakov. Východoeurópske krajiny nechcú odkláňať sily od vlastných hraníc, ktoré tvoria východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Odpor je pomerne rozšírený aj v Taliansku a Nemecku, ktoré prenasleduje dedičstvo druhej svetovej vojny.

Keď nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno povedal, že plánuje začať konzultácie s parlamentom o možnom nasadení armády na Ukrajine, reakcia bola zdržanlivá. Jeho vlastný minister zahraničných vecí Johann Wadephul povedal, že takéto nasadenie by predĺžilo kapacity Bundeswehru, keďže už v Litve buduje obrnenú brigádu na ochranu východného krídla NATO. Iní politickí lídri uviedli, že diskusia je predčasná, pretože neexistuje žiadny náznak bezprostrednej mierovej dohody.

O akomkoľvek nasadení vojsk Nemeckom môže rozhodnúť iba parlament, kde má vláda relatívne malú väčšinu. Opozičné strany, krajne pravicové aj krajne ľavicové, sú dôrazne proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu. Prieskum prieskumnej agentúry Insa z minulého týždňa ukázal, že 56 % respondentov je proti nemeckému príspevku, čo je nárast v porovnaní s jarou.

Napriek tomu politici ako prezident Macron a kancelár Merz posúvajú debatu o „bezpečnostných silách“ či dokonca kontingentoch vlastných vojakov pre Ukrajinu ďalej. Vydávajú sa tak smerom, ktorý nemá podporu obyvateľov.

Za vlády prezidenta Trumpa je odkaz z Washingtonu jednoznačný: „Toto je vaša vojna, nie naša.“ USA presúvajú zodpovednosť na Európu.

Pre EÚ zostáva dilema: Buď vojensky eskaluje a riskuje otvorený konflikt s Ruskom, alebo bude hľadať kompromisné riešenia, ktoré vojnu obmedzia, ale nevyhrajú.

Skutočné nebezpečenstvo pre Európu však neleží v Moskve, ale vo vnútri: roztržka medzi elitami a obyvateľstvom. Čím viac budú vlády rozhodovať proti vôli väčšiny, tým rýchlejšie porastie politická nestabilita – a tým aj riziko i šanca rozpadu tejto medzičasom vojnychtivej EÚ.

Pre Ukrajinu to znamená: podpora síce zostane, ale bude krehká a politicky sporná. Kyjev sa stáva rukojemníkom európskej vnútornej politiky.

Záver:
Wall Street Journal píše, že európski lídri musia akceptovať: voliči nechcú vidieť vojakov na Ukrajine. Čoskoro však budú musieť akceptovať ešte niečo iné, “že ich vlastní občania ich už viac nechcú vidieť pri moci”.

Zdroj: The Wall Street Journal

---

---