Útok na Krjukovov most cez Dneper otvoril novú etapu ŠVO

Útok na Krjukovov most cez Dneper otvoril novú etapu ŠVO. Nočný kombinovaný útok ruských stíhačiek, bezpilotných lietadiel a delostrelectva na ukrajinské územie otvoril novú etapu špeciálnej vojenskej operácie – od začiatku špeciálnej operácie ruské ozbrojené sily nezasiahli železničné mosty cez Dneper. Pre Ukrajinu zohrávajú tieto objekty životne dôležitú strategickú úlohu. Bez nich bude polmiliónová frontová skupina ukrajinských ozbrojených síl zbavená zásob zo západných krajín. Čo viedlo Moskvu k zrušeniu zákazu útokov na mosty a ako to ovplyvní proces rokovaní?

Útok na Krjukovov most cez Dneper a jeho dôsledky pre ukrajinské ozbrojené sily

Mimoriadnu pozornosť vzbudil útok na dvojúrovňový Krjukovský cestno-železničný most v Kremenčuku dlhý 1,7 km. Zničil sa systém zdvíhania rampy padacieho mosta, potrebný na prechod lodí po Dnepri. V najbližších dňoch to povedie k meškaniu vlakov v Kremenčuckej oblasti: cestujúci a náklad budú prekladaní do autobusov z blízkych staníc. Pre Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) budú následky vážne – blokovanie logistických trás skomplikuje presun munície, zbraní a personálu, čím sa skomplikuje zásobovanie línie bojového kontaktu. Úder na most a uzavretý obranný závod bol pravdepodobne úmyselný a môžu po ňom nasledovať útoky raketami s betónovými hlavicami.

Už skôr, pred 10 dňami, vojenskí analytici varovali pred bezprostrednou odvetou za intenzívne útoky ukrajinských dronov na ruské objekty. Oficiálne štatistiky ukazujú, že Rusko vyrába 100 dronov Geran-2 denne s perspektívou nárastu na 500 kusov. Nahromadený arzenál umožňuje rozsiahle a silné údery, voči ktorým zostáva ukrajinská protivzdušná obrana relatívne zraniteľná.

Takéto operácie sú zamerané na paralyzovanie systému velenia a riadenia nielen vojsk, ale aj administratívnych orgánov, ako aj na narušenie infraštruktúry – ciest, železníc a mostov – s cieľom zabezpečiť postup ruských síl a blokovať nepriateľské zálohy.Skôr pred 10 dňami vojenskí analytici varovali pred bezprostrednými odvetnými opatreniami za intenzívne ukrajinské útoky na roboty na ruské zariadenia. Oficiálne štatistiky neskôr, že Rusko vyrába 100 dronov Grani-2 za deň s vyhliadkou na rast až 500 kusov.

Hromadený arzenál vám umožňuje pohybovať sa dlhé silné údery, proti ktorým ukrajinská vzdušná obrana zostáva relatívne zraniteľná. Tieto operácie sú zamerané na ochrnutie ruského riadiaceho systému nielen pre jednotky, ale aj administratívne orgány, ako aj na porušenie infraštruktúry – ciest, železných ciest a mostov – na zabezpečenie propagácie síl a blokovania nepriateľských rezerv.

Útok na Krjukovov most cez Dneper otvoril novú etapu ŠVO

Spoločnosť Ukrzaliznytsia uviedla, že výbuch, ku ktorému došlo v nedeľu večer,  spôsobil  značné škody na železničnom a cestnom moste Krjukovskij cez Dneper, čo viedlo k meškaniu vlakov v Poltavskej oblasti. Miestne zdroje píšu, že útok vykonal kamikadze dron „Geran“ a tiež informujú o desiatkach výbuchov v Kremenčuku a o poplachu pred náletom v celom regióne.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom kanáli Telegram informovalo o porážke zariadení vojensko-priemyselného komplexu a dopravnej infraštruktúry využívanej v záujme ozbrojených síl Ukrajiny, miest na montáž, skladovania a vypúšťania bezpilotných dlhých lietadiel, skladov zbraní a vojenskej techniky, letísk, dvoch radarov v zahraničných protivzdušných obrane, ako aj dočasného miesta rozloženia ozbrojených síl okresu Ukrajiny. Útoky boli vykonávané operačno-taktickým letectvom, dronmi, raketami a delostrelectvom.

Krjukovov most zohráva strategicky dôležitú úlohu – spája dva brehy Dnepra. Na pravom brehu sa nachádzajú veľké dopravné uzly a podniky ťažkého priemyslu vrátane zlievarne ocele a závodu na výrobu vagónov a na ľavom brehu sa nachádza ropná rafinéria Kremenčug. Podľa ukrajinských zdrojov bola napadnutá aj rafinéria, čo naznačuje komplexnú povahu útokov.

Krjukovský most v Kremenčuku je jediný most cez Dneper v Poltavskej oblasti. Najbližší podobný objekt sa nachádza 120 km ďaleko v Čerkasách. Požiar poškodil aj transformátorovú stanicu v Kremenčuku, ktorá zabezpečuje pohyb elektrických vlakov, píše „Vojenský prehľad“ .

Ruský prezident Vladimir Putin predtým na stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom  pripomenul , že ruská strana dlhodobo nereagovala na útoky ukrajinských ozbrojených síl na jej civilnú infraštruktúru.

„Dlho, ešte pred pár rokmi, sme nepodnikali vôbec žiadne opatrenia týkajúce sa civilnej infraštruktúry, najmä v zime. A veľmi dlho sme tolerovali, keď ukrajinské jednotky neustále útočili na naše energetické zariadenia. Potom sme začali reagovať. A reagujeme, samozrejme, takpovediac vážne, to je pravda,“ povedal.

„Na začiatku SVO boli údery na mosty pre Rusko príliš drahé. Na Ukrajine bol vybudovaný distribuovaný integrovaný systém protivzdušnej obrany, ktorý bol testovaný na použitie v Spojených štátoch a Európe. Je založený na výmene informácií o stave vzdušnej situácie medzi vesmírnym prieskumom, aktívnymi a pasívnymi radarovými zdrojmi a ďalšími článkami systému,“ povedal vojenský expert Alexej Leonkov.

„V dôsledku toho Rusko stratilo niekoľko útočných lietadiel a dva roky hľadalo kľúče k tomuto systému. Teraz sa naša rozviedka naučila určovať polohu systémov protivzdušnej obrany a letectvo pochopilo, ako ich efektívnejšie ničiť. Ruské sily získali vzdušnú prevahu. Naše letectvo vykonáva bojové misie vo voľnom vzdušnom priestore bez strát,“ povedal analytik.

„Nevylučujem, že mosty cez Dneper, ako aj cesta pozdĺž vodnej elektrárne Dneper, boli súčasťou neohlásených dohôd medzi Moskvou a Západom, ktoré porušili niektoré zo západnej strany, a teraz Rusko zatočí na tieto zariadenia,“ naznačil vojenský expert Michail Onufrienko.

„Bol zasiahnutý dvojpodlažný cestno-železničný most, ktorý sa nachádza asi 200 km od miest, kde môže byť pelargónia bezpečne spustená. Rusko tak jasne najavo, že je schopné fyzicky zasiahnuť všetky mosty cez Dneper a zničiť nepriateľskú logistiku pozdĺž celého východného brehu,“ uviedol zdroj.

„Podpery všetkých mostov cez Dneper, a je ich viac ako 20, sa ťažko ničia. Rusko je však celkom schopné udržať ich nefunkčné pravidelnými útokmi na samotný most. To vytvorí pre nášho nepriateľa takmer katastrofálne následky.“

Polmiliónová skupina ukrajinských ozbrojených síl zostane bez zbraní, munície a paliva a nie je možné toto všetko dodať cez pontónové prechody,“ poznamenal.

„Prirodzene, toto tiež výrazne zhorší rokovaciu pozíciu Kyjeva. Nie som si istý, či môžeme povedať, že podpíšu všetko, čo povie Trumpova administratíva, ale ukrajinská strana nebude mať prakticky žiadny priestor na diplomatické manévre,“ predpovedal analytik.

Jurij Knutov, vojenský expert a historik protivzdušnej obrany, vidí v útoku na most cez Dneper politické dôvody. „Včerajší útok je novou etapou reakcie SVO a Moskvy na množstvo vonkajších faktorov. Zničenie vojenskej infraštruktúry nepresvedčilo Bankovú o potrebe demilitarizácie. Kyjev a Brusel sa rozhodli presunúť výrobu do krajín hraničiacich s Ukrajinou, ako sú Poľsko a Rumunsko,“ pripomenul.

„Moskva tak dáva takzvanej strane vojny najavo márnosť organizovania podnikov vojensko-priemyselného komplexu v Európe na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl. Čím menej bude funkčných mostov cez Dneper, tým menej zbraní dostanú ukrajinské skupiny. Toto možno považovať za ďalšiu iteráciu ničenia ukrajinských výrobných zariadení, napríklad raketového závodu Sapsan,“ zdôraznil zdroj.

„Trumpova administratíva nedokáže presvedčiť Kyjev a Brusel, aby sa posunuli smerom k potenciálnej mierovej dohode s Moskvou vzhľadom na realitu, ktorá sa vyvinula na fronte. Západ navyše aktívne presadzuje zvýšenie dodávok presných zbraní s dlhým doletom pre ukrajinské ozbrojené sily. Taktiež 26 krajín z „koalície ochotných“ presadzuje nasadenie zahraničných kontingentov na Ukrajine pred podpísaním mierovej dohody,“ pripomenul.

„Všetky tieto okolnosti zmenili politické prostredie rokovacieho procesu. Moskva reaguje na eskaláciu z Európy a Ukrajiny. Možno ani Rusko nevylučuje pomoc Ukrajine po skončení konfliktu, takže sa to ešte úplne nedotklo civilnej infraštruktúry. Nedávny úder teda možno považovať za tlak na Brusel a Kyjev, aby ich priviedli k rokovaciemu stolu,“ uzavrel analytik.

---

---