E. Chmelár: Vládnu koalíciu drží pri živote len nepríčetnosť opozície.

E. Chmelár: Vládnu koalíciu drží pri živote len nepríčetnosť opozície. Bol to Ficov hviezdny týždeň. Účelové bľabotanie raz ustane, ale dejiny si budú pamätať hlavne to, že v priebehu štyroch dní sa premiér krajiny veľkej ako čínske okresné mesto stretol s prezidentmi Číny, Ruska, Vietnamu, Srbska, Ukrajiny a neformálne aj s ďalšími štátnikmi. Je to niečo podobné (bez toho, aby som tieto dve osobnosti porovnával), ako keď je po sto rokoch v pamäti národa zapísané, že Štefánika prijal ruský cár, taliansky kráľ i japonský cisár, no len hŕstka znalcov jeho života vie, o čom spolu rokovali.

E. Chmelár: Vládnu koalíciu drží pri živote len nepríčetnosť opozície.

Dialóg s predstaviteľmi najvýznamnejších štátov sveta na najvyššej úrovni naozaj nie je niečo, za čo by sa musel ktokoľvek hanbiť. Práve naopak. Nech sa hanbia tí, ktorí popierajú alebo skresľujú význam týchto stretnutí. Mňa napríklad neprekvapili táraniny o diktátoroch a klamstvá o tom, že Robert Fico bol v Pekingu jediný z krajín EÚ a NATO, ako to dnes dezinterpretovali nielen opoziční lídri Šimečka a Gröhling, ale aj zúfalo nepripravená a extrémne zaujatá moderátorka diskusnej relácie Na telo.

Mňa priam šokovala bezočivosť alebo hlúposť (najpravdepodobnejšie oboje) šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá na Putinovu poznámku („Rusko a Čína spoločne bojovali v druhej svetovej vojne, spoločne ju vyhrali a spoločne porazili fašizmus“) cynicky odvetila: „Dobre… to je pre mňa niečo nové. Ak poznáte históriu, vyvoláva to množstvo otázok. Dnes ľudia veľa nečítajú a nepamätajú si históriu. Je jasné, že veria týmto naratívom.“

Čo to má znamenať? Jedna vec je, že Kaja Kallasová bola vo svojej krajine podobne protekčné dieťa ako Michal Šimečka a ak si spomenieme na intelektuálne výkony Tamary Stohlovej alebo Ľubice Karvašovej, tak by sme sa nemali čudovať, že znalosť dejín nie je silnou stránkou progresívcov. Ale takto na hulváta prepisovať históriu? Ak sa chcú slovenskí progresívci silou mocou za niekoho hanbiť, tak by to nemal byť premiér ich vlasti (ak za ňu považujú Slovensko), ale ich zúfalo nevzdelané stranícke a ideologické kolegyne. Mimochodom, všimli ste si to srdečné zvítanie Roberta Fica s predsedom Európskej rady Antóniom Costom na slovensko-ukrajinskej hranici? Je signifikantné, že silné slová kritiky za Ficovu cestu do Číny nezaznievajú z Bruselu, ale od slovenských potrimiskárov.

Takže tomuto politickému folklóru naozaj nemusíme venovať zvýšenú pozornosť. Čo by nás malo zaujímať a znepokojovať viac, je skutočnosť, že táto vláda je lepšou alternatívou už len preto, že opozícia vykazuje všetky znaky šialenstva až nepríčetnosti. Iste si pamätáte na môj výrok zo začiatku minulého roka, ktorý medzitým zľudovel, že opozícia zmatovičovatela. Odvtedy sa to iba zhoršilo. Kým donedávna boli Šimečka, Gröhling a Naď iba čiernymi pasažiermi Matovičovej Lode bláznov, odvtedy si postavili vlastný Ľadoborec šialencov, ktorý pravidelne rozráža všetky mysliteľné mantinely politického správania.

Nedokážem polemizovať s takými perlami ducha ako sú výroky generála bez vojska Macka, že „na Slovensku prebieha klasický štátny prevrat, v lepšom prípade skončíme v slovenskej verzii fašizmu, v horšom prípade zavedie Fico krvavý režim ako Pol Pot v Kambodži“. Psychiatri, venujte sa mu trošku, lebo si ublíži… A potom sa ozve Přemysl Oráč Naď, ktorý konečne vysvetlí, čo má na mysli pod svojím plánom Hlbokej orby: všetkých, ktorí s ním nesúhlasia, pozatvárať, kritické médiá zakázať, obnoviť cenzúru, ruského veľvyslanca vyhostiť, prerušiť diplomatické vzťahy s Moskvou a zničiť všetky „komunistické pamätníky“…

Predstavujem si Naďa, Galka a Hegera s krompáčmi na Slavíne, ale toto už nie je vtipné. To je definícia politického extrémizmu. Uvedomte si, čo tu chcú títo šialenci zaviesť a že v porovnaní s Naďovými a Galkovými vyhrážkami je Milan Uhrík umiernený politik. Skutočný liberál by sa od takýchto extrémistov okamžite dištancoval. Ale Michal Šimečka im ponúkol spoločnú platformu, vyhlásil, že si Jara Naďa veľmi váži a v jeho strane vidí „skutočných vlastencov“. Vieme prečo. Pretože práve takíto extrémisti za neho urobia špinavú robotu, na ktorú si zatiaľ netrúfa sám, ale ktorú naznačuje aj vo svojom programe: obnovenie boja proti hoaxom. Nie hŕstka podivínov medzi nacionalistami, ale až táto platforma extrémneho centrizmu predstavuje najvážnejšiu hrozbu pre demokraciu.

Už veľakrát som v odborných štúdiách i populárnych textoch vysvetľoval, prečo je tzv. boj proti dezinformáciám nebezpečným honom na čarodejnice. Títo lovci konšpirátorov porušujú základné pravidlá kritického myslenia, medzi ktoré patrí schopnosť diferencovania a kontextualizácie. Akonáhle všetkých ľudí s odlišnými názormi hodia do jedného vreca „dezinfoscény“, môžete si byť istí, že ide o propagandu. Ale dnes už máme aj konkrétne dôkazy hoaxov vyrobených druhou stranou, ktoré tzv. lovci konšpirátorov úplne ignorujú. Je ich obrovské množstvo, ale pripomeňme aspoň niektoré z nich.

Väčšina voličov opozície si myslí, že atentát na Roberta Fica sa nikdy nestal. Mnohí veria tomu, že údajná Donatellova busta z Levoče, označená za falzifikát, je v skutočnosti pravá a že originál ukradol Machala. Ivan Korčok šíril obludný hoax o ruskom kybernetickom útoku na lietadlo Ursuly von der Leyenovej a aj po tom, čo boli jeho lži vyvrátené, nechal fanúšikov v klamstve. No hitparádu letných hoaxov jednoznačne vyhráva hláška Martina Šimečku, že Vladimír Putin sa kúpe v krvi sibírskych jeleňov… A vy si už pri týchto šialených konštrukciách musíte položiť jednu zásadnú otázku (parafrázujúc poslanca Richarda Glücka):

FETUJETE TAM V TEJ OPOZÍCII ÚPLNE VŠETCI?!?

Katastrofálna úroveň najhoršej opozície, akú kedy Slovensko malo, nás však nesmie uspať. Vládna koalícia sa spolieha na to, že ich protivníkmi sú absolútni nímandi, blázni a amatéri. Napokon, bombasticky nazvaný ekonomický program PS „Veľký tresk“ je takou znôškou nezmyslov, všeobecných fráz a prázdnych sľubov, že aj červené denníčky z neho zostali v rozpakoch. Napríklad riešiť problém školstva založením novej univerzity môže len niekto, kto tomuto rezortu absolútne nerozumie. Takže to len na vysvetlenie, prečo mi tento hlúpy plán v štýle „poručíme větru, dešti“ nestojí za väčší komentár, nieto za analýzu. Veľkým treskom by bolo, keby všetci, ktorí zdeštruovali politickú kultúru na Slovensku (Matovičom a Pročkom počnúc a Naďom a Galkom končiac) definitívne skončili vo verejnom živote.

Ale zatiaľ v tomto štáte vládne niekto iný a ten niekto nemá žiadnu ucelenú predstavu, ako prekonať stagnáciu a naštartovať rozvoj Slovenska. Vládnu nám údržbári, nie vizionári, a táto stratégia nemôže vydržať dlho a nezachráni nás pred úpadkom. Ani oblasť, ktorú hodnotím popri rezorte dopravy najpozitívnejšie – zahraničná politika – sa nerobí koncepčne. Ono to miestami ani nevyzerá ako zahraničná politika, ale skôr ako nekoncepčné provokovanie. Vieme, že Robert Fico rád provokuje, ale v tejto oblasti nie je doma, čo sám priznáva. A potom sa nepoučiteľne obklopuje ľuďmi, ktorí buď nemajú dostatočný prehľad a v kľúčových otázkach dnešného sveta sú stratení alebo sa v rezorte síce vyznajú, ale nesledujú jeho líniu (viď Miroslava Lajčáka, ktorý mu tam natlačil také trójske kone ako Rastislav Káčer a ktorý inicioval uzavretie vojenskej zmluvy s USA).

Lenže zahraničná politika sa nemôže obmedziť na rutinný úradný výkon alebo na prázdne heslá typu „suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany“. Aby všetci chápali, čo mám na mysli, zoberte si ako príklad Čínu. Tá má tiež mier medzi piatimi piliermi svojej zahraničnej politiky, ale ku každému má vypracované podrobné koncepčné materiály. My svoje ciele vôbec nemáme vypracované. A vo výsledkoch jednotlivých rokovaní sa to prejavuje už celkom hmatateľne.

Netreba sa teda spoliehať na to, že opozícia bude donekonečna takto blbnúť, zmätkovať a raz vyčítať, že sa s premiérom vraj nechce nikto baviť a inokedy, keď sa s ním baví celý svet, namietať, že mal zostať doma a riešiť problémy. Lebo keď sa raz začne opozícia konštruktívne pýtať na výsledky, bude triafať do čierneho. Z kritiky médií si premiér nemusí robiť ťažkú hlavu. Táto vláda musí totiž v prvom rade zlepšiť život pracujúcich ľudí. Bez toho sa stanú Ficove úspešné medzinárodné aktivity takmer zbytočnými a budúce voľby mu nezachránia.

Eduard Chmelár FB

---

---