Gen. Viktorín: Rusi si po odchode svojich vojsk nevzali naše továrne a banky

Gen. Viktorín: Rusi si po odchode svojich vojsk nevzali naše továrne a banky. Diskusia na palete s bezpečnostným analytikom a členom Predsedníctva hnutia Republika Jozefom Viktorínom. Na úvod moderátor konštatoval, že politické leto nebolo až také uhorkové, ako býva zvykom. Na medzinárodnej scéne jednoznačne dominovalo stretnutie Putin – Trump na Aljaške. Hosťa sa opýtal, aké východiská prinieslo nielen v rámci rusko-amerických vzťahov, ale aj vojny na Ukrajine a celkovo geopolitiky.

Jozef Viktorín: Rusi si po odchode svojich vojsk nevzali naše továrne a banky

Podľa Viktorína toto stretnutie zďaleka nebolo o skončení či neskončení konfliktu na Ukrajine. Prioritou číslo jedna bolo nastoliť nové vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi, predovšetkým v rámci ekonomickej spolupráce. Na otázku, prečo je Európska únia a Veľká Británia taká tvrdohlavá v súvislosti s Ukrajinou, keďže ani po radikálnej zmene kurzu politiky Bieleho domu sa jej provojnová politika nezmenila, hosť odpovedal, že má obavu z toho, že po zavŕšení mierového procesu by mohlo vyjsť najavo, čo všetko v rámci ukrajinskej vojny od roku 2014 “napáchali” západní lídri.

Aktivizácia Britov v kontexte rusko-ukrajinského konfliktu potvrdzuje, že exprezident Joe Biden “nebol mimo”, keď svojho času predpovedal, že Amerika “ustúpi z Ukrajiny” a jej miesto v tomto smere zaujme Británia, doplnil. Predchádzajúci prezident Spojených štátov tak nechtiac odhalil, prečo je dnes Londýn najaktívnejším zástancom pokračovania vojny a horlivo v tom podporuje Brusel. Analytik pripomenul, že Európa masívnou finančnou pomocou Ukrajiny podporuje ekonomiku Spojených štátov, keďže Zelenského režim nakupuje zbrane od Američanov. Verí, že do konca roka by na rusko-ukrajinskom fronte mohlo prísť ku skončeniu bojov a nastoleniu mierových podmienok.

Cesta k trvalému mieru však bude podľa jeho slov trvať dlhšie, pretože pôjde o komplikovaný proces. Dosiahnutiu mieru okrem ukrajinského prezidenta najviac bránia lídri členských štátov EÚ, povedal. Svedčí o tom aj vytvorenie tzv. koalície ochotných. Putin a Trump sa však zjavne dohodli na bezpečnostných zárukách, ktoré požaduje Rusko a Ukrajina s Európou budú postavení pred hotovú vec. Generál súhlasí s premiérom Robertom Ficom, podľa ktorého výsledky rokovania šéfov Kremľa a Bieleho domu boli potvrdením správnosti politiky slovenskej vlády “na všetky svetové strany”. Zdôraznil, že Slovensko je malý štát a preto v medzinárodnej politike musíme komunikovať s každým. Dotkol sa aj témy vlastizradného konania exministra obrany Jaroslava Naďa v súvislosti s odovzdaním systému S-300 na Ukrajinu bez náhrady.

Nedávno ho lídri bývalej vlády Igor Matovič, Branislav Gröhling a Richard Sulík usvedčili z klamstva, keď uviedli, že Naď na zasadnutí vlády tvrdil, že spomenutý systém Ukrajine nedaroval. Hovoril aj o Naďovom spolustraníkovi Petrovi Laťákovi, ktorý sovietskych vojakov, ktorí oslobodili Česko-Slovensko od nacizmu, nazval vo svojom videu “zotročiteľmi”. V spojitosti s tým spomenul nielen roky 1945, ale aj 1948 a 1968. Viktorín poznamenal, že si musíme uvedomiť, že aj takíto ľudia existujú medzi nami a preto sa treba vedieť sa správne sa rozhodnúť pri ďalších voľbách a odmietnuť nazývať oslobodenie zotročením. Podotkol, že rok 1968 zasiahol do osudov jeho rodiny, napriek tomu si neodpustil rečnícku otázku, že keď po dvadsiatich dvoch rokoch sovietske vojská odchádzali z nášho územia, či si so sebou vzali aj naše továrne a banky, ako naši západní “zotročitelia”.

Dodal, že Západ má kolonializmus stále vo svojej DNA a dnes ho praktizuje pri presadzovaní svojich záujmov najmä vo vzťahu k východnej Európe. Kritizoval tiež podpísanie pre Slovensko neprijateľnej dohody DCA s USA za bývalej vlády a hovoril o negatívach, ktoré jej existenciu sprevádzajú. To, čo si napríklad môžu dovoliť na základe tohto dokumentu americkí vojaci na našom území, je neporovnateľné so železnou disciplínou, ktorú museli dodržiavať príslušníci sovietskych vojsk. Ďalej v rozhovore zaznela i téma 81. výročia SNP a bezprecedentného útoku SaS na Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ako aj o kauze zasahovania vlády Veľnej Británie do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

Udialo sa tak prostredníctvom financovania kampane, majúcej za cieľ ovplyvniť výsledky parlamentných volieb v roku 2023 v prospech progresívnych a liberálnych síl. “Bolo veľmi zaujímavé počúvať odchádzajúceho veľvyslanca Bakera, ktorý sa posťažoval, že od partnera na záver svojej kariéry dostal takzvaný demarš, keď sa ho minister zahraničných vecí pýtal, prečo to Británia urobila. “Ja si myslím, že partnerov si vyberáme. Tí, čo sú nám nanútení a ktorí nehrajú s nami čestne, nikdy naši partneri nebudú,” poznamenal na margo prípadu Viktorín.

Diskusia na palete

---

---