Dánsko varuje: Pristúpenie Ukrajiny do EÚ by viedlo k jej kolapsu

Dánsko varuje: Pristúpenie Ukrajiny do EÚ by viedlo k jej kolapsu. Debata o možnom vstupe Ukrajiny do Európskej únie sa v posledných rokoch vyostrila, poháňaná solidaritou zoči-voči prebiehajúcej vojne Ruska. Podľa dvoch dánskych profesorov by však dôsledky takéhoto kroku mohli byť katastrofálne pre samotné inštitúcie, ktoré držia Úniu pohromade.

Dánsko varuje: Pristúpenie Ukrajiny do EÚ by viedlo k jej kolapsu

Morten Heiberg, profesor a expert na španielske dejiny a medzinárodné vzťahy na Univerzite v Kodani, a Rasmus Mariager, profesor súčasných dejín na tej istej univerzite, v komentári v Altingete tvrdia , že EÚ sa možno uberá nebezpečnou cestou. „Používanie tvrdej sily v Európe sa opäť stalo realitou a stĺpiky sa presúvajú rýchlejšie, ako sa očakávalo,“ píšu a varujú, že rozširovanie bez jasného plánu riskuje destabilizáciu bloku.

Heiberg a Mariager zasadzujú debatu o Ukrajine do širšieho kontextu toho, čo nazývajú „viacrozmernou európskou krízou“, ktorú poznačila strata digitálnej suverenity, návrat Donalda Trumpa do prezidentského úradu USA a krehká pozícia Európy medzi autokratickými mocnosťami a technologickými gigantmi. Zdôrazňujú, že Dánsko, rovnako ako zvyšok Európy, čelí naliehavým otázkam o svojom mieste v meniacom sa svetovom poriadku.

Ústredným bodom ich kritiky je nedostatok praktického zohľadnenia rétoriky o rozširovaní. „Dánski politici teraz opakovane tvrdia, že Ukrajina by sa mala pripojiť k EÚ, a to je pochopiteľné, pretože krajina je v hroznej situácii. … Nikto však nevie navrhnúť zmysluplný spôsob, ako by sa to malo stať,“ hovoria a varujú, že „v najhoršom prípade by členstvo spôsobilo kolaps inštitúcií EÚ. Možno práve preto Putin už nevidí žiadnu prekážku pre členstvo Ukrajiny.“

Toto varovanie sa pripomína aj varovaním maďarského premiéra Viktora Orbána , ktorý opakovane varoval pred vstupom Ukrajiny do EÚ a povedal, že by sa stal „trvalou a nekontrolovateľnou záťažou“ pre členské štáty. V maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kossuth kritizoval návrh rozpočtu Európskej komisie za nedostatok ucelenej vízie a poukázal na to, že takmer tretinu navrhovaného rozpočtu by spotrebovali splátky dlhov a pomoc Ukrajine. „Preto sú všetci hore nohami,“ poznamenal.

Pre Orbána ide o problém nad rámec ekonomiky. Varoval, že „akonáhle sa Ukrajina dostane do EÚ…, stanú sa problémami EÚ – a to na celé desaťročia.“ Dánski profesori a Orbán sa zhodujú v ústrednom bode: členstvo Ukrajiny v EÚ, ktoré zďaleka nie je symbolom solidarity, by mohlo byť destabilizujúcou silou. Zatiaľ čo Heiberg a Mariager zdôrazňujú inštitucionálne napätie a nedostatok strategickej jasnosti, Orbán tiež podčiarkuje finančné, poľnohospodárske a ľudské práva, ktoré by na Úniu dopadli.

Štúdia, ktorú vykonala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) na Ukrajine a v 14 krajinách EÚ, tiež ukázala malú podporu pre členstvo Ukrajiny v EÚ. Zatiaľ čo 25 – 30 % opýtaných sa domnievalo, že Ukrajina je kultúrne súčasťou Európy, iba 10 – 15 % si myslelo, že ich členstvo v EÚ posilní globálne postavenie bloku. Okrem toho si len 8 – 9 % myslelo, že členstvo by bolo ekonomicky prospešné pre EÚ a iba v priemere 4 – 5 % uviedlo, že by to bolo prospešné najmä pre ich vlastnú krajinu. Je zrejmé, že občania z celej Európy zastávajú rovnaký názor: Kyjev nie je pripravený stať sa súčasťou Únie a bol by ďalšou záťažou pre už aj tak zápasiacu ekonomiku EÚ.

---

---