Keď papaláš Mikulec kritizuje papalášizmus.

Keď papaláš Mikulec kritizuje papalášizmus. Kto je Mikulec? Ako minister nakupoval limuzíny za vyše 160 tis € s masážnymi kreslami, kde na fotografii ho vidíte z takej vystupovať. Matovičov exminister vnútra Roman Mikulec kritizuje v statuse, že prezident Pellegrini používa “majáky” a nadáva mu do papalášov. Pomáha si pritom fotografiou odstaveného vozidla s vypnutými majákmi. Tak to je iná káva, keď, ten, čo si žil jak gróf na ministerstve, teraz morálke káže káže. Zabudol, ako sa vozil? Zabudol na tie drahé autá, čo nakúpil pre seba a svojich? Zabudol z čoho nahrabal na chaty? Teraz sa tvári ako svätý? To je komédia. On, čo bol pri koryte a napchával sa z neho plnými priehrštiami, ide moralizovať?

Keď papaláš Mikulec kritizuje papalášizmus.

V politickom diskurze sa často stretávame s javom, keď bývalí predstavitelia moci vystupujú ako morálni sudcovia, hoci ich vlastná minulosť je poznačená podobnými prehreškami. Príkladom takejto hypokrisy je nedávna kritika bývalého ministra vnútra Romana Mikulca voči prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Mikulec, ktorý pôsobil v Matovičovej vláde, v sociálnom statuse obvinil prezidenta z papalášizmu – zneužívania privilégií, ako je používanie majákov na vozidle. Podporil to fotografiou zaparkovaného auta s vypnutými majákmi, čím chcel zdôrazniť údajnú aroganciu moci. Avšak táto kritika vyvoláva otázky o Mikulcovom vlastnom správaní počas jeho ministerskej éry.

Roman Mikulec, ako minister vnútra,

sa nechal spájať s nákupom luxusných limuzín v hodnote presahujúcej 160 tisíc eur. Tieto vozidlá boli vybavené masážnymi kreslami a inými prepychovými prvkami, čo bolo verejne zdokumentované fotografiami, na ktorých Mikulec z takéhoto auta vystupuje. Jeho konanie vtedy vyvolalo pohoršenie, pretože išlo o verejné financie v čase ekonomických výziev pre mnohých občanov. Navyše, Mikulec čelil podozreniam z nahromadenia majetku, vrátane chát, ktorých pôvod nebol vždy jasne vysvetlený. Tieto fakty kontrastujú s jeho súčasným postojom, kde sa prezentuje ako strážca morálky a kritizuje iných za podobné prejavy elitárstva.

Tento prípad ilustruje širší problém v slovenskej politike:

selektívnu pamäť a dvojitý meter. Keď niekto, kto sám profitoval z „koryta moci“ a žil v luxuse na úkor daňových poplatníkov, teraz moralizuje, ide o komédiu, ktorá podkopáva dôveru v inštitúcie. Skutočná zmena vyžaduje konzistentnosť a sebareflexiu, nie len rétorické útoky na súperov. Ak Mikulec chce byť vnímaný ako autentický kritik, mal by najprv vysvetliť svoje vlastné papalášske excesy. Inak jeho slová zostanú len trápnym divadlom.

Mikulec, ktorý z domu z Devínskej Novej Vsi, chodil pravidelne na majákoch do práce na MVSR.

Mikulec, ktorý si dal predvolať vodiča iného ministra len preto, že si ho dovolil predbehnúť na ceste s tým, že ako si dovolil predbehnúť jeho, ministra vnútra!

Mikulec, ktorý sa preháňal po diaľnici vo vozidle bez majákov skoro 200km rýchlosťou v ľavom pruhu s dámskou blonďatou spoločnosťou medzi TT a BA.

Mikulec, ktorý počas lockdownu, kedy boli všetky rôzne fitka, sauny a relaxačné zariadenia zatvorené, navštevoval Penati klub v Dúbravke napriek všeobecným zákazom. Zamestnanci boli “nadšení” že musia do práce kvôli Mikulcovi.

Mikulec, ktorý sa na koaličné rady spravidla len prišiel napapať a následne odišiel.

Mikulec je jeden z predstaviteľov papalášizmu minulého volebného obdobia.

Peter Pčolinský FB

---

---