Kaviarenské bludy o vojne na Ukrajine.

Kaviarenské bludy o vojne na Ukrajine. Robí to podľa jednotných nôt globálnej provojnovej propagandy. Áno, zopakujme si to ešte raz – pretože tá propaganda nespí a pribúdajú „nezávislé“, „občianske“, „satirické“ a iné „nestranné“ stránky a profily, ktoré sa tvária, že hovoria zjavnú pravdu, aj keď bohapusto klamú a ohýbajú fakty aj logiku.

Kaviarenské bludy o vojne na Ukrajine.

Takže, ešte raz a znovu. Ak vám niekto bude hovoriť tie ich „pravdy“ pokojne mu ukážte tento zoznam mýtov a manipulácií:

Lebo sú prirodzene dobyvační, lebo sa nikdy nezmierili s koncom sovietskeho impéria a podobne.

Uhm, ok. Takže fakty a logika:

1. Ak by Rusi naozaj proste boli posadnutí obsadzovaním území za každú cenu, tak by spravili masívnu inváziu v roku 2014. Pretože vtedy mali oveľa, oveľa priaznivejšie podmienky. A to nehovorím ja, vy banda pridr..ých ..ujov, to hovoria samotní poprední kyjevskí prominenti, ktorí sa tých udalostí zúčastnili alebo ich zblízka sledovali, od Turčinova po Gordona. Veď tam, preboha, vtedy zopár desiatok ruských dobrovoľníkov držalo dva a pol mesiaca Slavjansk!!! Lebo ukrajinská armáda bola schaosená, dezorganizovaná. Jednoducho, úplne iná ako v roku 2022, potom, ako tam len UK nalialo (podľa oficiálnych zdrojov!) desiatky miliónov do školenia dôstojníkov a USA tam naposielali bezprecedentné množstvá man-pads.

Navyše (!!) Rusi mali v roku 2014 aj výrazne lepšiu politickú pozíciu, keďže to bolo tesne po neústavnom (!) prevrate. Ešte raz, neústavnom prevrate, teda po tom ako Janukovyča parlament zbavil postu porušením ústavy a potom, ako bolo niekoľko desiatok poslancov z parlamentu vyhnaných (pardón, „dobrovoľne sa vzdali mandátu“ po tom, ako okolo parlamentu permanentne hliadkovali ozbrojení banderovci a ľuďom vypaľovali kancelárie aj domy).

Ak toto niekto zahmlieva a začierňuje, tak je buď totálny hajzel alebo novinár SME a N. Ale to sú proste fakty, úplne nespochybniteľné.

2. Rusko nemalo v roku 2022 voči Ukrajine žiadne územné nároky. Veď ešte návrh mierovej zmluvy, Rusmi schválenej, z jari toho roku žiadne neobsahoval!!

Áno, o pár mesiacov neskôr anektovali zabraté územia, ale sotva mali na výber. Vojna sa vtedy dostala do zdĺhavej fázy a bolo naozaj ťažko predstaviť si dlhodobú okupáciu tých území bez nejakej regularizácie vzťahov k obyvateľstvu (plus, áno, niečo sa muselo urobiť aj smerom k verejnej mienke v Rusku). Ale, ešte raz, ak by Ukrajina neodskočila od už dohodnutej zmluvy, nestratila by žiadne územia. (S výnimkou v roku 2014 zabratého Krymu, čo je špeciálna kapitola.)

3. Ak by Rusko, ktoré je údajne prirodzene a nekontrolovateľne dobyvačné, chcelo prirodzene a nekontrolovane dobývať, má na to jednoduchšie možnosti, ako krvácať na Ukrajine. Nezabúdajme, že v roku 2008 Rusko na hlavu porazilo Gruzínsko a malo voľnú cestu na Tbilisi. Ale po uzavretí prímeria sa rýchlo stiahlo.

Mohlo by napadnúť na ropu a plyn bohatý Azerbajdžan (pričom ten by sa Rusku aj geostrategicky náramne hodil), alebo si odkusnúť z Kazachstanu – namiesto toho Rusko jeho územnú celistvosť pri islamistickej vzbure pred pár rokmi ochránilo. A to má Kazachstan teda náramnú cenu, vzhľadom na svoje prírodné bohatstvá.

Proste, celý príbeh o chorobne dobyvačnom Rusku pri pohľade zblízka začne mať značné trhliny. Ale poďme na ďalší mýtus:

„RUSI CIELENE VRAŽDIA CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO“

Ruské rakety, drony a delá sú najpresnejšie na svete. Neveríte? Nuž: vždy, keď Ukrajina raketou trafí Zahreb či poľský vidiek, alebo jej dron pristane na pláži v Bulharsku, tlač má rýchle vysvetlenie: technická chyba. Zato vždy, keď ruská raketa či delostrelecký granát trafí niečo civilné, tak príbeh je jasný: pretože chceli trafiť ten panelák alebo areál škôlky alebo ulicu, po ktorej chodia ľudia.

Inými slovami, Rusi musia mať, na rozdiel od iných superpresné rakety a delostrelectvo, ktoré nikdy neurobí chybu.

Ok, dosť irónie. Dovoľte mi zopakovať, akokoľvek je to morbídne: len málo moderných konfliktov má tak nízky počet civilných obetí, ako ten na Ukrajine. A to pri prepočte použitia živej vojenskej sily, aj materiálnej sily.

Rusi, ak by chceli, už mohli dávno vybombardovať všetky mosty v Kyjeve, spôsobiac tam totálny dopravný kolaps, alebo všetky hlavné vládne budovy.

Ale nerobia to, na rozdiel od USA v Iraku, na rozdiel od NATO v Juhoslávii, na rozdiel od Francúzska, Talianska a Británie v Líbyi. Proste sa držia toho, že triafajú buď ciele vojenské, alebo ciele duálneho použitia (zväčša energetickú infraštruktúru, a blízko k frontu aj železničnú a cestnú).

Iste, to sa nevylučuje s tým, že niekde si lokálne nejaký veliteľ urobí, čo sa mu zachce. A zvlášť na začiatku tohto leta Rusko útočilo značne hulvátsky aj na vojenské ciele v husto zastavaných oblastiach (čo naši domáci dezoláti ospravedlňovali alebo to tá svoloč dokonca radostne vítala). Ale bavíme sa o výnimkách, nie pravidle.

„PUTIN NEUZNÁVA UKRAJINSKÚ ŠTÁTNOSŤ“

Zaujímavé, pritom v eseji z roku 2021, na ktorú sa toľko propagandistov odvolávalo ale málokto z nej priamo širšie citoval, Putin jasne povedal, že Ukrajinci majú právo na vlastný štát a majú právo zvoliť si vlastnú politickú cestu a Rusko to musí rešpektovať.

A Kremeľ NIKDY nezišiel vo svojich vyhláseniach z tejto cesty.

„RUSKO NEMÁ PRÁVO UKRAJINE BRÁNIŤ VSTÚPIŤ DO NATO“

Tak, po prvé: Ukrajinci do NATO nikdy nechceli ísť. Prieskumy verejnej mienky konzistentne roky ukazovali, že väčšina Ukrajincov je PROTI vstupu do NATO.

Ak ste ale mentálny a morálny chudák, alebo sa domnievate, že Anne Applebaum je intelektuálka a František Šebej vie rozmýšľať, alebo ste v detstve nemali v potrave dostatok jódu, tak vás, samozrejme, vôbec nezaujíma, čo chcel ukrajinský národ (na východe AJ NA ZÁPADE krajiny) a hovoríte o nejakom práve krajiny na základe výrokov pár ľudí v Kyjeve.

Ale to nie je to hlavné. Poďme k logike. Ak niekto tvrdí, že krajina nemá mať starosť o bezpečnostné nastavenie v regióne, tak popiera hneď úvodné prednášky o medzinárodných vzťahoch z hocijakej štandardnej univerzity. Lebo všetky tie témy „kolektívnej bezpečnosti“ a podobne sa týkajú presne tohto.

A ešte raz, po x-tý krát: USA boli v roku 1962 ochotné ísť na hranu jadrovej vojny, aby zabránili Sovietskemu zväzu umiestňovať vysoko výkonnú výzbroj na Kube. Lebo proste jadrová veľmoc si stráži, čo iná jadrová veľmoc umiestňuje v jeho blízkosti.

Pozor! na tej Kube nešlo len o pozemné základne. V roku 1980 USA verejne Sovietsky zväz varovali proti možnému budovaniu ponorkových základní na Kube. S tým, že aj pod toto spadá ich dohoda so Sovietskym zväzom z roku 1962. A Sovieti to rešpektovali. Ale tu si USA umiestňujú raketové a radarové základne čoraz bližšie k ruskému územiu, PRESNE s dovetkom, že však to dávajú na územie spojencov v NATO, a Rusko akože nemá znepokojovať možnosť, že Ukrajina, kde už USA pred inváziou začali budovať svoje inštalácie (Očakiv a ďalšie) bude ďalšia v poradí. Pričom, pre Rusko by to predstavovalo potenciálne smrtiace nebezpečie: ako možnosť rádiolokátormi podrobne z východnej Ukrajiny kontrolovať priemyselné a vojenské srdce Ruska až po Ural, tak nebezpečie dekapitačného úderu raketami vystrelenými z východu Ukrajiny. A podobne možnosť využívať územie Ukrajiny na kontrolu vzdušného aj morského priestoru Čierneho mora, či ako základňu pre diverzné operácie, napríklad smerom na vždy nepokojný Kaukaz.

Rusko malo okrem cieľov v oblasti jeho vojenskej bezpečnosti aj dve ďalšie témy: práva ľudí na Ukrajine, ktorí sa považujú za kultúrne ruských, pričom pre nich nežiadalo nič iné, ako práva, aké majú menšiny podľa štandardov Rady Európy či EÚ.

A požiadavku, aby kyjevský režim zastavil rozsiahlu banderizáciu krajiny. Tá bola očividná: po samotnom Banderovi sa pomenúvali hlavné bulváre miest, na kľúčových postoch bezpečnostných zložiek boli a sú banderovci, organizovali sa konferencie a iné aktivity s cieľom presadzovať ideologické posolstvo, že podstatou „ukrajinskosti“ je byť proti Rusku (lebo Rusi sú potomkovia Mongolov, atď.).

Toto všetko sú FAKTY. Ale fakty, o ktorých sa ODMIETAJÚ akokoľvek baviť, aj ich akokoľvek spomenúť všetci tí kapučínoví bojovníci, čo majú v hlavách úplne nas..né, pardón, ospravedlňujem sa za vulgárnosť, nakakané. A tí, čo nie sú schopní orgazmus dosiahnuť inak, len tak, že sa buď dole obsluhujú kolíkom v dúhových farbách alebo hovoria niečo proti Rusku.

Iste, ak spadáte sem, tak vám logika, alebo, ak chcete, „kritické myslenie“ veľa nehovorí. Proste ste v kategórii všelijakých šnídlov a im podobných.

Mimochodom, Šnídl, čo bol schopný tvrdiť, úplne popierajúc fakty, že Havel nikdy nehovoril o bombardovaní s humanitárnym cieľom, alebo, že nie je pravda, že americký zbrojný priemysel zarába na vojnách, drbo nekonečný.

(Vojny v Iraku a Afganistane po 9/11 až do roku 2020 dokopy stáli, v slovenskej nonemklatúre, 8 biliónov USD, teda 8 tisíc miliárd USD, kým zbraní vyvážajú v dlhodobom priemere za 250 mld USD ročne, a aj keď v tom vojnovom čísle sú aj náklady na kompenzácie veteránom, palivo a podobne, obrovská časť z neho sú platby zbrojárom za údržbu, konzultačné služby, muníciu, doplnenie zbraňových systémov a podobne, pričom napríklad v Afganistane sa robilo 10 tisíc náletov a hliadkovacích letov ročne – nie, tieto vojny neboli ani len náhodou nejaký doplnok zbrojárskych firiem, ako šíri ten nekonečný drbo, ale pilierom ich biznisu).

Nič z hore uvedeného neznamená, že Rusi sú v konflikte nejakí baránkovia, alebo že mali automatické právo napadnúť Ukrajinu. Nič také netvrdím.

Ale tých dôvodov, ktoré ich k tomu viedli, bolo oveľa viac a boli úplne iné, ako šíria rozprávky kapučínových politrukov.

A to, že to šíria, svedčí, akí buď intelektovo postihnutí jedinci to sú, alebo, skôr, aké hovadá.

Bez prepáčenia.

Juraj Draxler FB

---

---