Vladimír Skalský: Bezvýznamný Zdechovský si buduje kariéru na úkor Slovákov

Vladimír Skalský: Bezvýznamný Zdechovský si buduje kariéru na úkor Slovákov. Diskusia na palete s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimírom Skalským. Na úvod priblížil svoj životný príbeh. Pochádza z Prešova, no žije v Prahe, kde vyštudoval teoretickú fyziku. Dnes zastupuje najväčšiu národnostnú menšinu v Česku, kde žije až 400-tisíc Slovákov, z toho 100-tisíc v hlavnom meste. Praha je preto podľa neho “tretím najväčším slovenským mestom”.

Hosť odpovedal na otázku, ako hodnotí fakt, že za riekou Moravou po voľbách strieda liberálno-progresivistickú vládu konzervatívny kabinet Andreja Babiša. Skalský to považuje za pozitívnu zmenu, keďže Babišova vláda bude kompatibilná so súčasnou Ficovou vládou, čo prispeje k zlepšeniu česko-slovenských vzťahov. Tie sa vinou vlády Petra Fialu, ale aj prezidenta Petra Pavla, zhoršili z politických a ideologických dôvodov.

Doplnil, že výsledok českých volieb bude mať vplyv aj na EÚ a zoskupenie V4. Babiš sa celkom ste zhodne s Ficom a Orbánom, zložitejšie budú vzťahy s Poľskom. V nadväznosti na české parlamentné voľby sa hosť dotkol témy voľby zo zahraničia a upozornil na nebezpečenstvo volebných manipulácií pri voľbe poštou. Je preto za návrat k osvedčenému spôsobu voľby priamo na zastupiteľských úradoch.

Súhlasil s moderátorom, že po rozdelení ČSFR a vzniku dvoch samostatných štátov sa česko-slovenské vzťahy dostali na najlepšiu úroveň v ich histórii. Každý tak má zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. K nostalgii niektorých ľudí za Česko-Slovenskom uviedol, že je naivné myslieť si, že dobré vzťahy bratských národov je možné len v spoločnom štáte. Naopak, keby sme dnes žili spolu, súčasné problémy by sa ešte znásobili, keďže by celkom iste vznikali aj národnostné a kompetenčné konflikty.

Skalský je tiež predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí,

ktorých je zhruba dva milióny, pričom najviac ich žije v Spojených štátoch amerických. Spomenul aj výrazné slovenské menšiny v srbskej Vojvodine, v Maďarsku, v Zakarpatskej Ukrajine, Poľsku, pripomenul i novú vlnu ekonomickej emigrácie do Veľkej Británie či Nemecka. Dotkol sa aj smutnej histórie Slovákov v Poľsku, ktorí po zmene hraníc museli čeliť krutej polonizácii a pogromom. Spomenul, že k útlaku Slovákov v Poľsku sa svojho času pripojil aj Karol budúci pápež Ján Pavol II. vydaním rozhodnutia o zákaze bohoslužieb v slovenčine.

Skritizoval nedostatočnú starostlivosť Slovenskej republiky o svoje menšiny v zahraničí aj v porovnaní s Poľskom či Maďarskom. Spomenul i prípad, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý osobne pomáhal vytvoriť, vypovedal memorandum o spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Na záver sa aktéri debaty vrátili k téme Skalského aktivít v Česku. Stojí za vznikom Slovenského domu v Prahe, ktorý je najvýznamnejšou aktivitou Slovákov v ČR a už roky je dejiskom špičkových slovensko-českých kultúrnych a spoločenských podujatí. Hosť tiež nevylúčil to, že by sa vzťahy medzi oboma národmi pokúsil budovať aj prostredníctvom svojho vstupu do aktívnej politiky, či z pozície šéfa spomenutého Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Diskusia na palete

---

---