Progresivizmus & Boľševické praktiky & Neudávajte svojich pedagógov.

Progresivizmus & bolševické praktiky & Neudávajte svojich pedagógov. Zaujímavé veci sa píšu. Na FAMU v Prahe študenti udali pedagóga, ktorý im premietol film „Obchod na korze“ a po ňom sa venoval témam antisemitizmu, izraelofóbii a antisionizmu v Poľsku v roku 1968, lebo si dovolil vyjadriť svoj názor na vyvesovanie palestínskych vlajok  na škole. Zaujímalo by ma, či by pedagóg nesúhlasil aj s dúhovými a ukrajinskými vlajkami na akademickej pôde a všelijakými tými performanciami svojich študentov na podporu agendy vždy politicky správne (z)orientovaných českých umelcov ako sú Trojan, Hřebejk či Svěrák. Títo a ďalší absolventi FAMU, UMPRUM a AVU mali v otvorenom liste vedeniu škôl vytknúť, že vyvesovanie palestínskych vlajok je za hranicami akademickej slobody. 

FAMU mala dostať kvôli „reakciám na palestínske symboly“ (čiže asi za ich odmietanie) viacero výhražných e-mailov.

Aby bol môj článok vyvážený:

z ruských zdrojov som sa dozvedela, že ani v tom Putinovom Rusku pracovať ako pedagóg v školstve nie je med lízať. Mladý obľúbený učiteľ fyziky sa s drzým študentom dostal do vzájomnej fyzickej potýčky. Chalan sa ho na jeho hodine snažil za úškrnov spolužiakov vytáčať a nedávny absolvent učiteľského štúdia to nezvládol. Otec-vojak podal na učiteľa trestné oznámenie, a ten bol odsúdený na pokutu, verejnoprospešné práce a na niekoľkoročný zákaz pracovať ako pedagóg. Do školstva sa už nikdy nemieni vrátiť, ani keď mu uplynie trest, podobne ako mnoho ďalších, ktorí už nechcú znášať šikanu od žiakov a ich rodičov, písali v tom článku, aj horšie prípady, keď napr. banda študentov zatiahla učiteľa do šatne a tam ho zmlátila ako žito.

Na čele študentského odporu voči pedagógovi FAMU je akýsi nádejný umelec Olexij Chabun, očividne nie Čech. Tak by ma – len tak, na okraj – zaujímalo, či sa vo svojej umeleckej tvorbe tento nádejný režisér vyhne politizácii, ideologizácii a podporovaniu vojny proti zloduchovi Putinovi a jeho nenávidenému Rusku, ktoré treba ako hrozbu pre svetový mier zotrieť raz a navždy z mapy sveta. Pedagógovi sa vytýka, že počas výučby vyjadril svoj politický názor na vojnu v Gaze a nebol ochotný viesť „otvorený dialóg“ s propalestínsky orientovanými študentami.

Otvorené dialógy však podľa predstáv niektorých (nielen) mladých pokrokových aktivistov, ako už vieme zo skúsenosti, spočívajú často v ich neustálom omieľaní a agresívnom vnucovaní múdrostí z príručky ideologickej centrály, ktorá ich riadi a nedajú sa vypnúť ani preladiť na inú frekvenciu. A to niežeby som ja sama nemala názor, že to, čo stvára Izrael s Palestínčanmi nie je kóšer a to zneužívanie holokaustovania na obhajobu dnešnej podoby sionizmu naozaj uráža môj vkus.

„Obchod na korze“

významne ovplyvnil odpor našej generácie k prenasledovaniu ľudí kvôli ich príslušnosti k „rase“, etniku, ktoré nejaký bláznivý režim vyhlási za menejcenné a nemyslím si, že rastúci odpor k Izraelu je prejavom nejakého antisemitizmu, ktorý by v nás bol prežíval niekde v temných hlbinách podvedomia. Autor scenára J. Kadár sám prešiel nacistickým väzením a jeho židovskí príbuzní zahynuli v koncentráku. V jeho filmovom príbehu sú obeťami obludnej ideológie a politiky tých, čo sa dostali k moci, nie iba Židia, ale aj slovenskí Brtkovia.

Je celkom zábavné, že sa pedagógom a umelcom podpísaným pod otvoreným listom na obranu Izraela a proti údajnému antisemitizmu, ktorý sa má prejavovať odporom voči masovému vraždeniu civilistov v Gaze teraz vracia to, čo spravili takí ako sú oni učiteľke Bednářovej. Podľa ich modusu operandi by napr. slovenskí herci mali byť odsúdení za zneužívanie SND na čítanie ich výziev na odpor voči súčasnej vláde a ministerke kultúry, za predvádzanie svojich polopatistických, jasne politicky jednosmerne zameraných výplodov (mám chuť použiť slovo výprdky) v kultúrnych stánkoch podporovaných z verejných zdrojov.

Som naozaj zvedavá, ako sa témy Štúr zmocní taká režisérka Mariana Čengel Solčanská, doktorandka masmediálnych štúdií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. (Vraj študovala aj u Chytilovej, ale potom sa rozhodla doštudovať u Šulíka. Ktovie prečo. Chytilová – myslím si – asi tieto typy správne angažovaných a dobové politické trendy citlivo vnímajúcich tvorcov veľmi nemusela.) 

„Len minulý týždeň sme zahájili náš druhý ročník prednášok a workshopov pre študentov a ich pedagógov na základných, stredných a vysokých školách (v Pruskom a Bardejove), a dnes evidujeme dopyty z celého Slovenska. Ďakujeme!“ dočítala som sa u toho Púchovského, ktorý pokračuje vo svojej propagandistickej „práci“ (https://www.facebook.com/puchovsky/?locale=sk_SK) a svojvoľne rozhoduje o hoaxoch a podvodoch. Ako je možné, že má stále so svojimi ideovo-politickými školeniami prístup do všetkých stupňov škôl?

Jaaaj,  Tomáš Drucker, minister všetkého možného! Otec efektívnych reforiem v mnohých rezortoch, od pôšt a telekomunikácií cez zdravotníctvo až po školstvo. A tiež ten neopomenuteľný dvojitý kilometer. Alebo, žeby ak dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté? Dehumanizovať „smerákov“, Rusov áno, kritizovať kyjevský režim, Izrael nie? Zriaďovať Havlovi lavičky hej, ale nechať na pokoji pamätníky padlým, ak to boli príslušníci Červenej armády,ani náhodou? Keby niekto na tej lavičke zanechal v rámci performancie à la Kalmus toto, chcelo by to najmenej trest za výtržníctvo, ale ak polejú červenou farbou pomník na Dargove, je to na prvú cenu srandistu roka?

Ak by som mala študentom poradiť:

Neudávajte svojich pedagógov rôznym nadriadeným orgánom a komisiám. A nebonzujte sa ani navzájom. To už tu bolo, chlapci a dievčatá, podobné „žerty“ sa vyskytovali už počas mládežníckych rokov neskôr i vami uctievaných disidentov. Raz by vás to mohlo zahanbovať!

---

---