Opozícia by so svojou zahraničnou politikou priviedla Slovensko do pekla.

Opozícia by so svojou zahraničnou politikou priviedla Slovensko do pekla. Keď europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) upozornila v debate na JOJ 24 svojho kolegu Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko), že zákaz ruského zemného plynu iba posilní závislosť na Spojených štátoch, bývalý premiér dosadený Zuzanou Čaputovou odpovedal spôsobom, ktorý by nemal zapadnúť prachom: „Radšej budem závislý na partnerovi z NATO, ako na niekom, kto vraždí civilistov.“

Eduard Chmelár: Opozícia by so svojou zahraničnou politikou priviedla Slovensko do pekla.

Ponechajme teraz bokom, že progresívcom odrazu neprekáža závislosť na jednom dodávateľovi, hoci to boli oni, ktorí najviac tlačili na diverzifikáciu. Ponechajme bokom aj to, že im nevadí ani závislosť na tej najšpinavšej ťažbe plynu z hľadiska životného prostredia, hoci sa najviac dušujú, ako im záleží na ochrane klímy. Ódor totiž obnažil farizejské myslenie súčasnej opozície, ktorej nikdy neprekážalo zabíjanie, ale Rusko. Spojené štáty totiž pozabíjali v nedávnych vojnách neporovnateľne viac civilistov ako Putinov režim. Nielenže sa progresívci proti týmto zverstvám nikdy neozvali, ale ešte ich aj podporovali. Nežiadali sankcie voči USA, nepresadzovali vydanie Georga Busha či Donalda Rumsfelda do Haagu, zaslepene odvracajú tváre od vojnových zločinov Veľkej Británie či Izraela, pre nich je jediné zlo silné Rusko. Takže podľa ich mentality našou jedinou voľbou je výber agresora, lebo oni by radšej zabíjali pod vlajkou USA (ktoré zavraždili v Iraku neporovnateľne viac civilistov a zničili neporovnateľne viac infraštruktúry ako Rusi na Ukrajine).

Je dôležité to vidieť a chápať ich motiváciu.

Súčasní opoziční politici a novinári mi pripadajú, akoby nerozumeli realite na ukrajinskom fronte. Keď komentujú stroskotanie budapeštianskeho summitu a lámu si hlavu nad tým, ako prinútime Putina prijať naše podmienky na prímerie, tvária sa pri tom, akoby Rusi tú vojnu prehrávali. Pre všetkých, ktorým ide naozaj o mier: preboha, zabudnite na to, že v tejto fáze sa bude vyjednávať podľa amerických alebo nemeckých podmienok. Podmienky mierovej zmluvy vždy určuje víťaz. Rusi nemajú záujem na prímerí, ktoré by iba posilnilo schopnosť nepriateľa pokračovať vo vojne, chcú mier za jasne stanovených podmienok, a tie opakujú konzistentne a kontinuálne, hoci v Európe sa tvárime, že ich nepočujeme. Ten, kto tieto podmienky odmieta, nie je Putin, ale Zelenskyj, preto summit v Budapešti stratil zmysel.

Už viackrát som zdôrazňoval pre tých našich politikov, novinárov a analytikov, ktorí sa ustavične hrajú na insitných historikov, hoci absolútne nerozumejú dejinným súvislostiam, že odstúpenie časti územia je pre Ukrajinu iste bolestivé, ale nie je to žiadna „druhá Mníchovská zrada“. Mníchov bol diktát veľmocí bez boja, súčasná situácia vznikla ako výsledok takmer štvorročnej vyčerpávajúcej vojny, ktorá nikam nevedie. Fíni to po Zimnej vojne so Sovietskym zväzom pochopili, a hoci prišli o časť územia a museli sa zaviazať k neutralite, zachovali si slobodu a nezávislosť. Zelenskyj to pochopiť nechce, a preto si vybral zničenie krajiny, čo v tejto fáze už dávno nie je hrdinské, ale nezodpovedné.

Do septembra 2025 odišlo z Ukrajiny takmer 300 tisíc mužov. A Zelenskému dochádzajú nielen vojaci, ale aj čas. Ak nebude ochotný dohodnúť sa s Putinom, nielenže zmarí desaťtisíce ďalších životov a stratí ešte viac územia, ale vytvorí znova len ďalšiu situáciu na bojisku, v ktorej môže ruský prezident zmeniť svoje plány. Úlohou štátnika v takejto zložitej situácii nie je prednášať romantické idealistické posolstvá svetu ako taký Puškin, ale zachrániť svoju vlasť a životy jej obyvateľov.

Ficova vláda sa potáca od problému k problému, ale na zahraničnú politiku má oveľa realistickejší pohľad vyplývajúci najmä z toho, že sleduje na prvom mieste záujmy štátu. Opozícia nám nenavrhuje nič iné, len aby sme sa ich vzdali a poslúžili záujmom iných. Ako by to vyzeralo, nám neukazuje len Ódor, Šimečka, Korčok a Valášek, ale momentálne aj poľný maršal bez vojska s modrou knižkou, krvou a možno aj všeličím iným Jaro Naď, ktorý sa ako predseda Demokratov vybral na Taiwan, kde chce tamojšieho prezidenta a vládu ubezpečiť, že Slovensko vraj len dočasne zišlo zo správnej cesty, no stále si zaslúži šancu od spojencov a partnerov, ktorí mu veria…

Ako prosím? My si zaslúžime šancu od neuznaného štátu a nazývame ho spojencom?? Viete, každý, kto čo i len trochu rozumie medzinárodným vzťahom, musí pochopiť, že tu nejde ani zďaleka len o to, že takýmto krokom zbytočne rozhneváme Peking, ktorého ultimatívnu zásadu „jedinej Číny“ uznáva celý civilizovaný svet vrátane všetkých našich západných spojencov. Tu ide o to, že extrémistickí politici ako Naď svojím politickým exhibicionizmom ťažko poškodzujú naše štátne záujmy a je im to jedno. A tento človek má podľa Šimečku tvoriť základ alternatívy k súčasnej vláde… Boh nás ochraňuj od takýchto politických dobrodruhov.

Eduard Chmelár FB

---

---