Trump a jeho reakcia na POSEIDON – okamžité obnovenie jadrových skúšok

Trump a jeho reakcia na POSEIDON – okamžité obnovenie jadrových skúšok na americkej atómovej strelnici v nevadskej či mohavskej púšti. Západ začal brechať. Akoby aj nie,- synergický efekt zavedenia Burevestnika do armádnej praxe a pádu Pokrovska/Krasnoarmejska musel zafungovať. Malý belgický buldoček/belgický minister obrany/ zaťal malé belgické pästíky a pohrozil Moskve „zrovnaním so zemou“, ak sa Putin opováži poslať drony na Brusel. O trochu väčší brecháč, – Macron, oprášil starú vyhrážku o vyslaní udatných francúzskych vojakov na Ukrajinu. No a najväčší oranžovochlpatý psisko spoza Atlantiku včera všetku tú predhelovínsku maškarádu priklincoval príkazom na okamžité obnovenie jadrových skúšok na americkej atómovej strelnici v nevadskej či mohavskej púšti.

O vývoji situácie okolo Pokrovska/Krasnoarmejska sa tu už písalo. Teraz pár slov o ruskom „dese“ známom ako Poseidon. Poseidon sa narodil okolo roku 1961. Jeho otcom bol vtedy ešte psychicky normálny akademik Sacharov, spolutvorca sovietskej vodíkovej bomby. Sacharov navrhol koncept podvodných jadrových výbuchov pri pobreží USA. Cieľom bolo vyvolať tsunami a spôsobiť dlhodobé radioaktívne zamorenie oceánu i pobrežných oblastí Ameriky. To znamená paralyzovanie lodí, prístavov, námorných základní, komunikácií, priemyselných a vojenských objektov a samozrejme aj husto osídlených aglomerácií od kanadských hraníc na severe po Floridu na juhu. Katastrofa by postihla veľkomestá ako Boston, New York, Washington, Miami…

Vtedajšie sovietske vojensko-politické vedenie, na čele s „priateľom amerického ľudu“ Chruščovom však Sacharovovu ideu odmietlo, lebo vraj sovietske ozbrojené sily bojujú s nepriateľom a nie s neozbrojeným civilným obyvateľstvom. Sacharovovo „kanibalské torpédo“ upadlo do zabudnutia.

Prešli desaťročia, prišiel rozpad ZSSR, sila Ruska sa oslabila, Západ vycítil príležitosť a začal čoraz viac posúvať pozície NATO a teda aj smrteľné nebezpečenstvo smerom k Moskve. Rusi na obnovu nebezpečenstva západnej agresie reagovali obnovou svojho zbrojného potenciálu. Okrem úplne nových riešení sa vrátili aj k úvahám o využiteľnosti starších zbraňových konceptov. Medzi ne zaradili aj ono „Sacharovovo torpédo“.

Toto „torpédo“ sa prepracovalo do podoby „Bezpilotného podvodného plavidla“ na jadrový pohon

má kompaktnú malú jadrovú elektráreň/, vyzbrojeného giganticky silnou údajne až 100 megatonovou termonukleárnou hlavicou. Torpédo dostalo názov „Poseidon“ /predtým „Status 6″/. Pred pár dňami ruský prezident V.Putin informoval, že spolu s Burevestnikom je už aj „Poseidon“ pripravený na ostré bojové použitie.

Putin oznámil, že Poseidon bol úspešne otestovaný-oddelil sa od svojej materskej jadrovej ponorky a samostatne riadený dosiahol stanovený cieľ. Reaktor Poseidona je približne stokrát výkonnejší ako reaktor poháňajúci jadrovú ponorku triedy Borej. Termonukleárna hlavica mnohonásobne prevyšuje deštrukčnú silu hlavice v rakete Sarmat. Po oddelení od ponorky ho v záverečnej fáze existujúcimi antitorpédovými prostriedkami reálne nemožno zničiť, pohybuje sa totiž vo veľkej hĺbke rýchlosťou raketového člna. Kombinácia hĺbky, rýchlosti a sily -to je smrtonosný koktail pre akokoľvek bránené pobrežie nepriateľa.

Ako každá zbraň, aj Poseidon má však aj svoje slabiny a svojich kritikov. Výhrady sa týkajú najmä troch vecí:

1/ Existujú pochybnosti o schopnosti Poseidona vyvolať tsunami, aké je prognózované, morské vlny vraj pôsobia komplexne a nepredvídateľne a účinky tsunami by mohli byť slabšie, než sa očakáva.

2/ Slabinou Poseidonu je silná akustika. Vysoká rýchlosť vo veľkej hĺbke znásobuje hlučnosť torpéda a to je potom detekovateľné už pred zasiahnutím cieľa.

3/ Porovnanie ceny a účinku Poseidona s raketami ako napr. Sarmat, Burevestnik, a pod. vyznieva v neprospech Poseidona. Rakety sú jednoducho lacnejšie, rýchlejšie a presnejšie zbrane.

Priaznivci Poseidona protiargumentujú, že:

1/ Poseidon nemá ambíciou byť náhradou za rakety, je však účinnosťou súčasťou komplexnej zbrojnej architektúry rakiet ničiacich povrch, atmosféru a vodstvo na území nepriateľa; dopĺňa ich tam, kde oni nedočiahnu. Poseidon je účinný pod morskou hladinou a na pobreží, tam kde to nepriateľ nečaká, kde nemá tak dokonalú protiraketovú obranu alebo tam , kde by obrana proti Poseidonom bola extrémne nákladná;

2/ Výpočty prílivovej vlny tsunami sa robia už desiatky rokov; exaktné údaje nasvedčujú, že účinky vyvolanej tsunami budú naozaj veľmi deštrukčné;

3/ Praktická schopnosť zachytiť v kilometrovej hĺbke objekt, ktorý sa pohybuje rýchlosťou raketového člna znižuje šancu pre antitorpéda na minimum; v prípade pobrežia USA sú hĺbky dostatočné na to, aby sa torpédo dostalo tak blízko k cieľu, že antitorpédová obrana nestihne dostatočne rýchlo zareagovať.

Účinnosť Poseidona zvyšujú aj medzinárodnoprávne aspekty.

Pokiaľ ešte nie je vyhlásený vojnový stav, musia pobrežné krajiny povoliť voľný pohyb cudzích plavidiel v blízkych medzinárodných vodách-vrátane pohybu ponoriek, ktoré sú nosičmi Poseidonov. No a keď potom dôjde ku konfliktu, Poseidony budú schopné naštartovať svoj nezadržateľný pohyb k cieľu rádovo v sekundách.

Suma sumarum, „Poseidon“ nie je zázračná superzbraň, ktorá sama o sebe rozhodne o víťazovi vojny. V ruských ozbrojených silách je však dôležitou súčasťou tzv. „zbraní posledného súdu“ /Poseidon, Burevestnik, Perimeter/, schopných zničiť nepriateľa ODVETNÝM úderom aj potom, keď by už Rusko ako štát bolo prvým úderom nepriateľa zničené. Lebo, ako sa v Rusku vraví, nemá zmysel ochraňovať ľudskú civilizáciu, v ktorej by boli Rusko a Rusi a ich špecifická slovanská civilizácia nenávratne vyhladená.

---

---