Ursula von der Leyen sľúbila Ukrajine bianko šek. Kto to všetko zaplatí?

Ursula von der Leyen sľúbila Ukrajine bianko šek. Kto to všetko zaplatí? Je ľahké sľubovať peniaze iných ľudí – v tomto prípade zmrazené ruské aktíva. Tieto aktíva však ani zďaleka nestačia na zaplatenie prísľubov von der Leyenovej. Kto bude musieť zaplatiť zvyšok účtu? Vutorok 28. októbra sa v Štokholme konalo zasadnutie Severskej rady ministrov. Rada, ktorá je fórom pre hláv vlád krajín a autonómnych území v rámci severského regiónu, zvyčajne rokuje o otázkach týkajúcich sa konkrétne severského regiónu.

Tentoraz bol program iný. Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, bola pozvaná, aby prediskutovala otázky so širším geografickým dosahom. Na záver stretnutia sa účastníci zaviazali poskytnúť Ukrajine neobmedzenú sumu peňazí. Podľa Samnytt.se severské krajiny, ako aj EÚ ako celok, „plne stoja za Ukrajinou“. Aby to ukázali, „krajiny sľubujú Kyjevu plnú hospodársku podporu“.

Samnytt tiež priamo cituje von der Leyenovú:

Zaoberáme sa hospodárskymi potrebami Ukrajiny na roky 2026 a 2027 a som veľmi rád a vďačný, že sa Európska rada zaviazala pokryť hospodárske potreby Ukrajiny na roky 2026 a 2027. Vrátane vojenských potrieb a v prípade potreby aj rozpočtových potrieb.

Nie je to prvýkrát, čo vládni úradníci v Európskej únii dávajú takéto sľuby. Naopak, medzi politickými lídrami v EÚ sa stalo takmer cnosťou zdôrazňovať, že ich záväzok voči Ukrajine nemá hornú hranicu. V skutočnosti ani neuvádzajú približnú sumu, za ktorú by mohli európski daňoví poplatníci nakoniec zaplatiť.

Žiadny politik by nikdy nemal dávať takéto otvorené sľuby. Keď sa takéto sľuby robia v mene daňových poplatníkov, majú nepríjemnú tendenciu stať sa skutočnosťou a pridať ďalšiu záťaž na ekonomické plecia už aj tak preťažených európskych domácností a podnikov.

Existuje jeden kvantitatívny ukazovateľ toho, koľko peňazí je zahrnutých v týchto ukrajinských záväzkoch. Ambícia financovať Ukrajinu prostredníctvom priebežných pôžičiek – technická forma splnenia tohto záväzku – je podložená odkazmi na zmrazené ruské aktíva. Tieto aktíva by mali slúžiť ako zábezpeka za pôžičky; ak Ukrajina pôžičku nesplatí, zmrazené ruské aktíva sa speňažia a použijú sa ako platby veriteľom. 

Diskusiu o týchto finančných prísľuboch by sme mohli ukončiť poukázaním na zdanlivo závažné právne problémy s použitím týchto aktív ako zábezpeky, ale nemali by sme vylúčiť ani to, že EÚ a jej členské štáty nájdu spôsob, ako tieto aktíva skutočne zabaviť. 

Ak áno, vynára sa veľká, nezodpovedaná otázka: koľko peňazí EÚ a jej členské štáty sľúbia Ukrajine, keď sa zaviažu financovať obranu a – podľa komentárov von der Leyenovej v Štokholme – aj ďalšie rozpočtové potreby ukrajinskej vlády?

Alebo, úprimne povedané: je v kope zmrazených ruských aktív dosť peňazí? 

Na zodpovedanie tejto otázky potrebujeme dve informácie, z ktorých prvá samozrejme pozostáva z odhadu, koľko peňazí Moskvy je uväznených v Európe.

Druhá otázka je nemenej dôležitá: koľko peňazí ukrajinská vláda minie každý rok?

Pokiaľ ide o prvú otázku, viaceré zdroje odhadujú celkovú sumu zmrazených ruských aktív, súkromných aj vládnych, na 300 – 350 miliárd eur. Správa Carnegieho nadácie uvádza túto sumu na 335 miliárd eur, ale spočiatku rozumne predpokladá, že EÚ môže použiť len úroky, ktoré z týchto aktív vzniknú.

Zatiaľ sa zdá, že právny názor expertov je taký, že ani EÚ, ani jednotlivé členské štáty nemôžu tento majetok zabaviť. Jediné, čo môžu urobiť, je použiť výnos z tohto majetku, napríklad na splatenie úverov voči Ukrajine, ktoré dlžník nesplatil.

Odpovedať na druhú otázku je ťažšie. Hlavným dôvodom je, že ukrajinská vláda už nezverejňuje rozpis svojich ročných vládnych výdavkov, čo je bežné pre vysokokvalitné štatistické produkty. Najbližšie k položkovému rozpisu ich verejných výdavkov sa môžeme dostať v tabuľke 3.1 v databáze národných účtov OSN .

Táto databáza uvádza výdavky verejného sektora rozdelené do desiatich kategórií výdavkov, z ktorých jednou je národná obrana. Do roku 2020 sa týmto spôsobom vykazujú aj výdavky pre Ukrajinu; v roku 2021 sa rozpočet na obranu presúva do kategórie známej ako „všeobecné verejné služby“. Od roku 2022 databáza uvádza iba celkové vládne výdavky pre Ukrajinu; nie je uvedené žiadne rozdelenie položiek. 

Nedostatok štatistických údajov je frustrujúci

ale zdanlivo sa dá vysvetliť snahou ukrajinskej vlády utajiť skutočný rozsah svojich výdavkov na obranu. Ak však chceme zistiť, do akej miery má Európska únia a jej členovia skutočne potrebné zábezpeky na financovanie ukrajinskej obrany – a vlády vo všeobecnosti – potom potrebujeme odhadnúť, koľko ukrajinská vláda míňa v rámci svojich rozpočtových položiek. 

Tabuľka 1 uvádza rozpis verejných výdavkov na Ukrajine v roku 2019:

Tabuľka 1

Priemerný výmenný kurz za rok 2019 bol 0,035 eura za ukrajinskú hrivnu. Pomocou tohto kurzu môžeme celkovú vynaloženú sumu prepočítať na 26,1 miliardy eur. Výdavky na obranu dosiahli 3,3 miliardy eur.

Opäť, toto bolo pred šiestimi rokmi, tri roky predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Odvtedy sa veci dramaticky zmenili. 

Celkové výdavky ukrajinskej vlády v rokoch 2020 až 2024 vyzerajú podľa spomínanej databázy OSN takto; sumy sú v hrivnách (UAH):

• 2020: 819,6 miliardy
• 2021: 967,1 miliardy
• 2022: 2 087,1 miliardy
• 2023: 2 774,2 miliardy
• 2024: 2 094,3 miliardy

Tento 180 % nárast dobre koreluje s vypuknutím vojny, čo naznačuje, že prevažná časť nárastu pozostáva z výdavkov na obranu. Aby sme izolovali výdavky na obranu, môžeme predpokladať, že výdavky na všetky ostatné položky z tabuľky 1 zostanú relatívne nezmenené; ich rozpočty budú rásť v súlade s predvojnovými trendmi.

Za predpokladu tejto stability výdavkov nesúvisiacich s obranou, rozpočty na obranu na roky 2023, 2024 a 2025 dosahujú v priemere 1 155 miliárd hrivn ročne. 

Ak to prepočítame na eurá a ak vezmeme do úvahy, že ukrajinská mena mala v roku 2024 hodnotu iba 0,022 eura za hrivnu, potom výdavky Kyjeva na obranu vzrástli na 26,6 miliardy eur ročne. 

Vráťme sa teraz k 335 miliardám eur v zmrazených ruských aktívach. Ak predpokladáme, že tieto aktíva prinášajú ročný výnos 3 % – čo je zhruba to, čo by sa dalo očakávať, keby boli investované do štátnych dlhopisov s ratingom AAA a denominovaných v eurách – potom ročná suma, ktorú možno zabezpečiť ruskými aktívami, predstavuje 7,4 miliardy eur.

Ani nie tretina odhadovaných ukrajinských potrieb, čo sa týka vojenských výdavkov. 

Ale počkajte – nezabúdajme, že keď Ursula von der Leyenová prehovorila v Štokholme, rozšírila sľub podpory na všetky vládne výdavky Ukrajiny. Opäť s použitím výmenného kurzu z roku 2024 a čísla z databázy OSN by EÚ a jej členské štáty teraz požičali Kyjevu 41,2 miliardy eur – zabezpečených príjmami z ruských aktív, ktoré sú dostatočne veľké len na 16 % tejto pôžičky.

Ako prvý priznávam, že moje odhady ukrajinských verejných výdavkov sú veľmi hrubé. Sú založené na údajoch, ktoré z veľkej časti – ale nie úplne – siahajú niekoľko rokov dozadu. Vyvolávajú však otázku, ktorú si nikto nechce položiť, ale na ktorú musí odpovedať každý: čo sa stane, ak pôžičky na financovanie ukrajinskej vlády nebudú nikdy splatené? Keďže zábezpeka za ne pokrýva len zlomok dlžnej sumy, zvyšok pripadne jednej z dvoch skupín daňových poplatníkov:

1. Ruskí daňoví poplatníci. Stane sa tak, ak EÚ a NATO nájdu spôsob, ako poraziť Rusko a prinútiť ho platiť reparácie Ukrajine.
2. Európski daňoví poplatníci. Toto sa stane, ak EÚ a NATO nenájdu spôsob, ako poraziť Rusko. 

Rusko jasne uviedlo, že akákoľvek vojenská akcia zahraničnej mocnosti, ktorá predstavuje existenčnú hrozbu pre krajinu, bude čelená použitím jadrových zbraní. Keďže Rusko má jurisdikciu nad ich definíciou „existenčnej hrozby“ a keďže vlastní pravdepodobne najväčší a najničivejší arzenál jadrových zbraní na svete, prvá z dvoch vyššie uvedených alternatív je úplne nereálna. 

Inými slovami, pokiaľ európske politické vedenie nepodpíše vzájomný civilizačný pakt o samovražde, zodpovednosť za financovanie ukrajinskej vlády v nasledujúcich rokoch bude ležať na už aj tak ťažko zaťažených európskych daňových poplatníkoch. Jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, by bolo, keby EÚ našla spôsob, ako zabaviť celú sumu 335 miliárd eur v zmrazených ruských aktívach. Ako informuje Rafael Pinto Borges , dôsledky takéhoto zabavenia by boli v najlepšom prípade škaredé, v najhoršom prípade katastrofálne, ale aj keby boli tieto prostriedky zabavené a postupne použité ako „splátka“ pôžičiek poskytnutých Ukrajine z EÚ, peniaze by rýchlo vyschli.

Zostáva zvážiť ešte jeden posledný prvok tohto numerického experimentu. Ako už bolo povedané, záväzok, ktorý von der Leyenová dala v Štokholme, sa týka iba prevádzkových výdavkov ukrajinskej vlády. Ak by EÚ mala akúkoľvek ambíciu pomôcť Ukrajine s obnovou infraštruktúry a produktívneho kapitálu súkromného sektora, musela by zvýšiť svoje ročné úvery o 53 až 60 miliárd eur ročne. 

Keď sa k tejto sume (odvodenej z údajov o HDP Ukrajiny, tiež s láskavým dovolením databázy národných účtov OSN) pridá priama fiškálna pomoc Kyjevu, teraz sa pohybujeme niekde okolo 100 miliárd eur ročne. 

Pri zaistených aktívach v hodnote 335 miliárd eur by sa zábezpeka na takéto pôžičky pre Ukrajinu vyčerpala v priebehu troch rokov. Ak by EÚ vôbec našla spôsob, ako skutočne zmrazené ruské aktíva prevziať. 

Aj keď moje čísla prinášajú značnú mieru neistoty, obsahujú jedno posolstvo, ktoré by európski politickí lídri – a určite aj daňoví poplatníci – nemali ignorovať. Ak neexistujú žiadne časové ani finančné stropy pre finančný záväzok Európy voči Ukrajine, o koľko vyšší bude daňový účet európskej rodiny o pár rokov? 

Zdroj: The european CONSERVATIVE

---

---