Progresívne novinárske motto: „Nič neviem, ale píšem. . . “ A nielen ich

Progresívne novinárske motto: „Nič neviem, ale píšem. . . “ Veľká časť novinárov je veľmi citlivá na kritické slová o ich práci. Často aj konkrétne a názorné výhrady k ich textom označujú za útok na slobodu slova a svoje dotknuté osobné ego skrývajú za obranou demokracie. Výborným príkladom ich schopnosti pracovať s informáciami, kritickým myslením a vôbec s ich mentálnou úrovňou je nedávno  medializované, údajné uzákonenie rýchlosti chôdze chodcov na chodníkoch. V podstate všetky médiá priniesli informáciu, že pre chodcov bude platiť rýchlosť chôdze na chodníkoch 6 km a vzápätí vzniklo množstvo vtipov na takúto bizarnú situáciu.

Progresívne novinárske motto: „Nič neviem, ale píšem. . . “

Až o niekoľko hodín neskôr sa začali objavovať názory odborníkov, ktorí všetko uviedli na pravú mieru a že takto to nie je a väčšina médií postupne svoje informácie opravila. Otázkou ale je, kde túto pôvodnú informáciu novinári získali? A keď sa k nim dostala, ako si ju preverili? Podľa toho čo písali je takmer isté, že žiadny z týchto profesionálnych žurnalistov si nedal prácu a nepozrel sa na znenie zákona, ktoré bolo dostupné na stránke Národnej rady. V dôvodovej správe sa totiž jednoznačne uvádza: „Navrhovaná úprava preto okrem iného zavádza aj definíciu doposiaľ chýbajúcej hodnoty rýchlosti chôdze, a to na hodnotu 6 km/h. Vychádza z hornej hranice priemernej rýchlosti bežnej chôdze dospelého človeka. Práve pri tejto rýchlosti je energia nárazu pri kontakte s chodcom minimálna a riziko vážnych zranení je výrazne nižšie.

Zavedenie tejto definície bude mať praktický význam aj pri dokazovaní porušení pravidiel zo strany cyklistov a používateľov iných dopravných prostriedkov na chodníkoch, najmä v prípadoch, keď je potrebné objektívne určiť, či došlo k prekročeniu primeranej rýchlosti pohybu v priestore určenom primárne pre chodcov.“[1] Keby to pre niekoho bolo málo zrozumiteľné, tak v samotnom návrhu zákona sa píše: V § 55 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak dopravná značka umožňuje cyklistom použiť cestičku pre chodcov, cyklista nesmie obmedziť ani ohroziť chodcov a musí dodržiavať rýchlosť chôdze.“. Keby ani toto nestačilo, tak mohli osloviť skutočných odborníkov a neprodukovať nezmysly.

Ako je možné, že nikto z nich si nedal tu prácu a nepozrel sa na pôvodný zdroj

a namiesto toto sa jeden od druhého inšpirovali a šírili bláboly? Akú môže mať človek dôveru k novinárom, že dokážu pochopiť a reprodukovať zložité problémy vnútornej aj zahraničnej politiky, keď nedokážu adekvátne informovať o triviálnom probléme, ktorého vysvetlenie majú pod nosom! Stačilo len otvoriť web NR SR a do piatich minút by mali jasno. Je to silný dôkaz pre tvrdenie, že úroveň veľkej časti novinárov je skutočne žalostná. Samozrejme, že ani v tomto prípade nie je vidno žiadna sebareflexia. Žiadne ospravedlnenie za šírenie nepravdivej informácie, žiadne sypanie popola na hlavu, že z vlastnej hlúposti zavádzali čitateľov. Určite  tomu nebudú venovať pozornosť ani bojovníci proti dezinformáciám. Tie totiž podľa nich produkuje vždy len tá druhá strana.

Tento problém dostal aj určitý medzinárodný rozmer.

Český portál „Novinky“ priniesol článok, v ktorom sa taktiež udáva, že „Limit šest kilometrů v hodině se vztahuje na chodce, cyklisty, koloběžkáře i in-line bruslaře.“ Samozrejme, že to našlo „adekvátnu“ odozvu aj v rekciách čitateľov pod článkom. Autor článku, bratislavský spravodajca „Novinek“ Ivan Vilček, už ale následne nepovažoval za potrebné uviesť túto zavádzajúcu informáciu na pravú mieru, ale len napísal ďalší článok o vtipoch, ktoré toto rozhodnutie vyvolalo. Je signifikantné, že šéfredaktorom Práva je Petr Šabata, niekedy prezentovaný ako odborník na Slovensko podľa ktorého „Slovensko a jeho demokracia sa ocitli na okraji priepasti“  Možno by bolo lepšie keby venoval viacej pozornosti objektívnosti jemu zverenej redakcie.

Je smutné, že aj na takejto jednoduchej informácií, sa v plnej nahote odhalí prístup mnohých novinárov k realite. Ta ich zaujíma len do tej miery, do akej vyhovuje ich videniu sveta. Ich postavenie a spoločenský rešpekt nepoškodzujú ich kritici, ale oni sami, nekvalitou svojej práce.

[1] https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=569615

Autor: Robert Laml

---

---