Chmelár: Vo veku 84 rokov zomrel najväčší nepotrestaný vojnový zločinec tejto planéty

Eduard Chmelár: Vo veku 84 rokov zomrel najväčší nepotrestaný vojnový zločinec tejto planéty – Dick Cheney. Hovorí, sa, že o mŕtvych len dobre a ak o nich nemôžete povedať nič dobré, aspoň mlčte z rešpektu k pozostalým. Lenže občas zomrie netvor, o ktorom nemôžete mlčať – práve z rešpektu a úcty k pozostalým jeho obetí. Nemôžete mlčať už len preto, že médiá vyjadrujú nad jeho odchodom ľútosť (Česká televízia ho nazvala „veľkým politikom“ a dokonca aj STVR zjemnila a zredukovala jeho zločiny na všeobecné konštatovanie, že „jeho politika čelila kritike“!) a mladí ľudia sa v diskusiách začudovane pýtajú, kto to bol – až taký krátky čas stačí na vygumovanie historickej pamäte!

Vo veku 84 rokov zomrel najväčší nepotrestaný vojnový zločinec tejto planéty,

bývalý viceprezident vo vládach Georga W. Busha, monštrum, ktoré má na rukách krv miliónov ľudí a ktoré prezývali „princ temnoty“ alebo „viceprezident pre mučenie“ (Washington Post) Dick Cheney. A hoci sa o ňom niektorí politici a novinári začali v poslednom čase vyjadrovať s úctou, lebo sa postavil proti Donaldovi Trumpovi a podporil v prezidentských voľbách Kamalu Harrisovú, obraz tohto zvrhlého vojnového zločinca spájaného s nezákonnými vojenskými agresiami, bezohľadnosťou voči obetiam a zneužívaním moci by nemal byť nikdy rehabilitovaný.

Dick Cheney bol hlavným architektom americkej „vojny proti terorizmu“,

osobitne však invázie do Afganistanu a Iraku. Na krku má však toho oveľa viac. Už ako kongresman za štát Wyoming a ako otvorený rasista hlasoval proti rezolúcii vyzývajúcej na prepustenie Nelsona Mandelu a rovnako hlasoval proti štátnemu sviatku na pamiatku Martina Luthera Kinga. Ako minister obrany vo vláde Georga Busha staršieho riadil krvavú inváziu USA do Panamy, ktorá zvrhla bývalého amerického spojenca Manuela Noriegu.

Významnou kapitolou jeho života je pôsobenie na čele ropnej spoločnosti Halliburton v rokoch 1995 – 2000. Pol roka pred inváziou do Iraku, v októbri 2002 sa Cheney už ako viceprezident stretol so zástupcami spoločnosti Halliburton, aby prerokovali, „ako najlepšie oživiť iracký ropný priemysel po vojne“. Akiste našli zhodu, lebo armáda udelila spoločnosti Halliburton kontrakty v hodnote miliárd dolárov na „obnovu ropného priemyslu v južnom Iraku“. Napáchali pri tom viac škody ako úžitku, pretože vyvinuli vrtnú techniku nazývanú „frakovanie“, ktorá výrazne kontaminuje vodu.

Cheneyho si treba pamätať predovšetkým ako jedného z najagresívnejších politikov našej éry,

ideológa jastrabov, hlavného architekta nelegálnej invázie do Iraku, najkrvavejšej vojny od fiaska vo Vietname. Vojna založená na Cheneyho klamstvách o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku si vyžiadala len za prvé tri roky (podľa jedného z najprestížnejších lekárskych časopisov na svete Lancet) 654 965 obetí, no napokon ich počet prekročil milión a spolu s ostatnými konfliktmi v regióne vrátane vzniku Islamského štátu, ktorý táto invázia spôsobila, hovoríme možno až o 3 miliónoch mŕtvych. Napriek tomu Dick Cheney až do konca života tvrdohlavo opakoval: „Americká invázia bola správna vec a keby sme to museli urobiť znova, urobili by sme presne to isté.“ Hovoril to napriek tomu, že krátko po útoku sa chvastal, že americké jednotky budú v Iraku vítané ako osloboditelia, a namiesto toho ich uvrhol do pekla.

Rovnako tento fanatický zástanca preventívnej vojny obhajoval aj mučenie a neľudské zaobchádzanie vo väzení Abú Ghrajb. Žiadal, aby bola CIA vyňatá zo zákazu „krutého, neľudského a ponižujúceho“ zaobchádzania so zadržanými. Jednou z techník, ktorú používala CIA pri výsluchu podozrivých, je „waterboarding“ (pripútanie zadržaného k doske a jeho ponáranie, kým si neuvedomí, že sa topí). Biely dom sa vyhováral, že to nepovažuje za mučenie. Právny expert organizácie Human Rights Watch James Ross však upozornil, že waterboarding je jednoznačne forma mučenia a je v rozpore s medzinárodnými normami. Je známa už od čias inkvizície a používali ju všetky diktatúry a tyranie.

Ďalej sa používalo zastrašovanie a trhanie psami,

vyťahovanie nahých väzňov za ruky v reťaziach, znásilňovanie, pálenie cigariet na telách, odmietanie spánku a rôzne formy ponižovania. V konečnom dôsledku bol za tieto praktiky zodpovedný Dick Cheney, ktorý sa k nim hlásil tak hrdo, že aj prezident Bush ho považoval za „príliš krutého“. Pritom USA sú signatárom Dohovoru OSN proti mučeniu a takéto metódy sú aj podľa federálneho práva Spojených štátov trestným činom.

Cheney je považovaný za najmocnejšieho viceprezidenta v dejinách USA.

Teroristické útoky na New York a Washington z 11. septembra 2001, ktoré ochromili celý západný svet, pochopil ako príležitosť konečne zrealizovať svoju víziu Spojených štátov ako svetového impéria. Tým však tlačil národ na „temnú stranu“ dejín. Cheney zohral kľúčovú úlohu v Bushovej administratíve, ktorá posunula rozsah moci za hranicu demokratických kompetencií a spôsobila najhoršie porušovanie ľudských práv v dejinách USA. Bol to on, kto navrhol a presadil mučenie, sledovanie bez súdneho príkazu, nelegálne odpočúvanie miliónov Američanov a ďalšie do oči bijúce odchýlky od demokratických noriem. Vymyslel novú kategóriu väzňov pod názvom „nepriateľskí bojovníci“, o ktorých tvrdil, že sa na nich nevzťahujú Ženevské dohovory, čo však bola lož.

Dnes sa často hovorí o hrozbe, ktorú pre demokraciu predstavuje Donald Trump,

ale v porovnaní s Dickom Cheneym je to len amatér. Tento človek nemal zomrieť „v kruhu najbližších“, tento človek mal zomrieť v Haagu. A spolu s ním George Bush, Donald Rumsfeld, Paul Wolfowitz, Tony Blair a niekoľko generálov zodpovedných za najhoršie vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, aké sa odohrali napríklad vo Fallúdži. Títo ľudia však za viac ako dve desaťročia nikdy nečelili právnej alebo politickej zodpovednosti za svoje ohavné zverstvá. A spolu s nimi ani ich tunajší prisluhovači z „koalície ochotných“ ako bol Václav Havel, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ivan Korčok, Béla Bugár, Ivan Šimko, František Šebej a v propagandistickej rovine aj Grigorij Mesežnikov, Martin Šimečka, Matúš Kostolný, Peter Schutz a ďalší.

Dick Cheney svoje zločiny nikdy neoľutoval.

Nikdy neprejavil ani najmenšiu ľútosť nad skazou, ktorú napáchal. Uctievať dnes Dicka Cheneyho znamená prejaviť totálne pohŕdanie demokraciou a obeťami týchto krvavých bastardov. Keby bol tento svet spravodlivý, už dávno by zriadil medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny v Iraku. Keď skutoční mocní tohto sveta zomrú, médiá ich povesť dôkladne preperú, ich zločiny zahmlievajú a ich zodpovednosť ignorujú. My to však robiť nesmieme. Dick Cheney bol nepotrestaný masový vrah a vojnový zločinec. Nech je to vyryté pri každej spomienke na neho.

Eduard Chmelár FB

---

---