V rámci hry symbolov si opozícia vybrala ako svoj fetiš, dátum 17. november.

Roman Michelko: V rámci hry symbolov si opozícia vybrala ako svoj fetiš, dátum 17. november. Tento dátum, ktorý symbolizuje naše smerovanie ku kapitalizmu, chce zneužiť na lacné a trápne paralely, medzi situáciou, ktorá u nás bola v roku 1989 a dneškom. Vtedy aj dnes tie „správne a zdravé“ sily bojovali proti zlu a vtedy aj dnes bol úspešný generálny štrajk signálom, že skompromitovaný a skrz- naskrz prehnitý systém čoskoro skončí.

Ich mentálna kapacita im však neumožňuje uvedomiť si, že snaha o vytváranie takýchto umelých paralel nemá ani najmenšiu šancu na úspech.

Predovšetkým, v roku 1989 bola spoločnosť vo svojej absolútnej väčšine presvedčená o nutnosti zmeny a aj to verejne deklarovala. Účasť na generálnom štrajku 25. novembra 1989 bola viac než 90 %. To dnes nehrozí ani náhodou. Aj dnes je síce spoločnosť polarizovaná a rozdelená, ale v pomere cca 50 na 50, nie ako tomu bolo v roku 1989. Z toho vyplýva, že chabý a smiešny pokus o generálny štrajk bude jedno veľké fiasko.

Opozícia si vôbec neuvedomuje ako sa zosmiešňuje, vie však, že po debakli, ktorý ju čaká 17. novembra musí prísť aspoň s náznakom nejakého reálneho riešenia. Tým má byť spájanie sa opozičných síl s cieľom vytvoriť či prezentovať akúsi, podľa možnosti reálnu alternatívu k súčasnej koalícii. Preto šéf PS Šimečka inicioval stretnutie lídrov PS, KDH, SASky a čuduj sa svete, aj Demokratov. Racionálne na tom všetkom bola len skutočnosť, že Oľano bolo z tohto stretnutia vylúčené.

Aj keď je ambícia vládnuť pri našej opozícii obrovská,

uvedomujú si, že spojenie s Matovičom by bola absolútna istota krachu akejkoľvek vlády najneskôr do roka a následne by nastal veľkolepý návrat opozície k moci. Problém je, že stretnutie opozičných špičiek ukázalo, že iracionálna personifikácia slovenskej politiky naďalej pretrváva. Hodnoty a programy sú nič a osobné animozity sú všetkým bohužiaľ.

KDH sa nepoučilo zo svojej minulosti a deklarovalo aj naďalej snahu zrádzať hodnoty, ktoré hlása, participovaním na progresívnych vládach. KDH sa asi naozaj nedokáže poučiť, vždy keď mohlo, odmietlo koalíciu so sociálne a konzervatívne orientovanými vládami a vbehlo do náručia liberálom. Keď si mohlo zvoliť Smer, či HZDS, nikdy nezaváhalo a dalo prednosť ANO (Aliancia nového občana – Pavla Ruska), či SaSke. Dnes je rozdiel iba v tom, že už sa nebude spájať s liberálmi, ale priamo s progresívcami, čo je ešte o úroveň horšie.

Je otázne, prečo to robí, prečo chce spáchať politické harakiri.

A je samozrejme otázne, či svoju sebadeštrukciu dokoná, alebo tesne pred voľbami v roku 2027 zmení vedenie a tým sa ako strana zachráni. Pred Európou je v týchto dňoch veľká dilema. Bude participovať na veľkej lúpeži zmrazených ruských aktív, ktoré potom požičia Ukrajine, alebo sa táto hanebnosť nedokoná. Ak by EÚ šla do takejto ,,divočiny“, k stovkám miliárd svojich záväzkov rozumej dlhu by zobrala ešte ďalšie, tie ktoré požičia Ukrajine, ale za ktoré bude ručiť. Nikomu rozumnému sa do toho nechce, bohužiaľ rozumných je vo vedení EÚ poskromne, takže tento boj nie je vôbec jasný.

Roman Michelko YT

---

---