symbol kultúrnej, protikresťanskej a ekonomickej okupácie.

Zdielajte....

17- november: symbol kultúrnej, protikresťanskej a ekonomickej okupácie. Povedzme si to otvorene: to, čo prišlo po 17. novembri 1989, nebola žiadna sloboda. Bola to aj tichá okupácia ekonomickými mocnosťami, ktoré presne vedeli, čo chcú – lacnú pracovnú silu, nový trh a politikov ochotných im držať dvere otvorené.

Západ sem neprišiel budovať našu slobodu. Prišiel budovať svoj vplyv. Nadnárodné korporácie dostali podmienky, o ktorých slovenské firmy môžu len snívať. Banky sa stali neotrasiteľnými pánmi našich životov.

Naša ekonomika bola prerobená tak, aby fungovala pre nich – nie pre nás.

Politici, ktorí sľubovali „návrat do civilizovaného sveta“, sa stali lokajmi cudzej moci. Najprv predali seba, potom svoje matere, strategické podniky, infraštruktúru, kľúčové odvetvia. A dnes? Slovák robí, zisky odchádzajú preč.

A k tomu mediálna mašinéria – či už televízna alebo sociálna – ktorá nás učí, čo si máme myslieť, čo je správne, čo je moderné, koho sa máme báť a komu tlieskať. Sloboda? Skôr softverová kolonizácia.

Nie, toto sme nechceli sami. Toto k nám prišlo zo západu (západne kmene) – a my sme to opitý bez odporu prijali.

17. november: Zamyslenie nad zmyslom „Slobody“ a realitou postsocialistického vývoja

Sedemnásty november je v kalendári zaznačený ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Neodškriepiteľne si pripomíname odvahu študentov a občanov, ktorí sa v roku 1989 postavili proti komunistickému režimu. Avšak, s odstupom času a triezvym pohľadom na realitu postsocialistického vývoja, je namieste položiť si otázku, či sa nádej na skutočnú slobodu naplnila, alebo sme sa stali svedkami inej formy, možno sofistikovanejšej, okupácie.

Slová o boji za slobodu znejú vznešene, no realita ekonomických a kultúrnych zmien, ktoré po roku 1989 nastali, vyvolávajú v mnohých pocit rozčarovania. Mnohí totiž argumentujú, že po páde Železnej opony neprišla vysnívaná sloboda, ale skôr tichá, nenápadná okupácia ekonomickými mocnosťami, ktoré mali jasne stanovené ciele.

Zjednodušene povedané, tieto mocnosti, prevažne zo Západu,

cielili na lacnú pracovnú silu, ktorá bola v postkomunistických krajinách mimoriadne dostupná. Zároveň im šlo o získanie nových trhov pre svoje produkty a služby. K tomu potrebovali politikov, ktorí im ochotne otvoria dvere a budú im nápomocní pri presadzovaní ich záujmov. Či už šlo o priame politické tlaky, alebo sofistikovanejšie lobistické praktiky, výsledok bol často rovnaký: ekonomické záujmy zahraničných investorov boli nadradené záujmom slovenskej spoločnosti.

Okrem ekonomickej sféry nemožno prehliadnuť ani kultúrny vplyv, ktorý prúdil do krajiny. Hovoríme o homogenizačnom tlaku globalizácie, ktorý často vyústil do oslabovania národnej identity a kultúry. Import západných hodnôt, často prezentovaných ako univerzálne, prispel k fragmentácii spoločnosti a oslabeniu tradičných sociálnych väzieb. Kritici tohto vývoja to označujú za kultúrnu okupáciu, ktorá postupne eroduje základy našej spoločnosti.

Samozrejme, nemožno popierať prínosy,

ktoré transformácia priniesla. Možnosť slobodného cestovania, prístup k informáciám a rozvoj občianskej spoločnosti sú nesporné pozitíva. Avšak, je nevyhnutné kriticky zhodnotiť aj negatívne aspekty tohto procesu a poučiť sa z chýb minulosti. Je potrebné si uvedomiť, že skutočná sloboda nie je len o absencii politického útlaku, ale aj o ekonomickej suverenite, kultúrnej identite a schopnosti určovať vlastnú budúcnosť.

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU