Krieda patrí na tabuľu, nie na písanie vulgarizmov

Zdielajte....

T. Drucker odstúp. Krieda patrí na tabuľu, nie na písanie vulgarizmov na chodníky. Ak sa krieda stala symbolom chaosu v školstve, potom je logické, že minister školstva by mal zvážiť odchod – možno by to bol prvý krok k tomu, aby sa krieda a škola opäť používala na vyučovanie, a nie ako politická rekvizita.

V posledných týždňoch sa médiami prehnala kauza kriedových nápisov na chodníkoch. Áno, čítate správne – krieda. Nie zabezpečenie plynu, nie netransparentné ceny elektriny, nie udavači na štát. Krieda. A predsa sa z tejto epizódy stala národná dráma, akoby od nej závisel chod civilizácie.

Deti – mnohé z prostredí, ktoré by potrebovali skôr podporu pri výchove, stabilitu a pozornosť – napísali na chodník vulgárnosti. Je to správne? Nie. Je to šokujúce? Ťažko. Je to dôvod na celospoločenský poplach? Určite áno. Skôr než krik by si zaslúžili normálny dospelý prístup, nie hysterické titulky médií.

A potom prichádza politická scéna, ktorá dokáže každý drobný incident premeniť na palivo pre vlastné body. Namiesto toho, aby riešila skutočné problémy školstva či rodín, vrhne sa na tému kriedy, akoby išlo o symbol boja dobra so zlom. Politici na tribúnach sa správajú, akoby v tých nápisoch videli príležitosť na lacné moralizovanie a zbieranie preferencií.

Opozícia už dlhšie stavia svoju politiku na primitívnej a vulgárnej rétorike. Namiesto riešení hľadá lacné konflikty, namiesto argumentov gestikuluje a kričí. A keď sa objaví krieda na chodníku, okamžite to využije ako ďalšiu príležitosť vyvolať teatrálne rozhorčenie. Ako keby bol chodník poslednou barikádou demokracie.

Je absurdné, že sa infantilná epizóda s kriedou stala politickým nástrojom opozície. Reálne problémy – zanedbané rodiny, nedostatok podpory pre deti, školská psychológia v troskách – ostávajú v ich tieni. Krieda sa zrazu stáva dôležitejšia než rozumné riešenia.

Možno by sme si mali všetci pripomenúť jednoduchú vec: deti nekreslia vulgárnosti preto, že by chceli zničiť spoločnosť. Robia to preto, že ich niekto k tomu rafinovane vedie. Ale prázdne politické divadlo na námestiach im v tom rozhodne nepomôže.

Namiesto toho, aby opozícia poukázala na to, prečo deti konajú tak, ako konajú, alebo navrhla niečo, čo by im pomohlo, radšej nafúkne epizódu na úroveň národnej tragédie. Veď prečo by riešili systém, keď môžu riešiť kriedu?

Tento celý cirkus je ukážkou toho, kam sa posunula verejná debata. Deti píšu nezmysly na chodník. Dospelí píšu nezmysly na sociálne siete a do parlamentných prejavov. A kto je tu vlastne ten „nedorastený“?

Ak už na Slovensku potrebujeme rezignáciu ministra školstva na to, aby sa krieda konečne vrátila tam, kam patrí – na tabuľu, a nie do politických statusov – tak potom je náš problém väčší než samotné nápisy na chodníku.

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU