Reuters informovala, že rokovania o mierovom pláne v Nemecku zlyhali

Reuters informovala, že rokovania o mierovom pláne v Nemecku zlyhali. Rokovania v Berlíne 14. a 15. decembra medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, špeciálnym vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom nepriniesli územný kompromis o Donbase, ktorý by mohol byť predložený Rusku. Zelenskyj to sám potvrdil večer 15. decembra bez toho, aby zachádzal do podrobností.

Spojené štáty predložili Ukrajine bezprecedentnú ponuku bezpečnostných záruk

v štýle článku 5 NATO v snahe ukončiť vojnu, čo európski lídri vítajú ako významný krok k zabezpečeniu mieru a prejav spojeneckej jednoty. Napriek diplomatickému pokroku zostáva dohoda o územných ústupkoch zatiaľ nedosiahnuteľná, pričom USA tlačia na Kyjev ohľadom stiahnutia sa z Donecka, no prezident Zelenskyj odmieta uznať okupované územia za ruské. Ukrajina je ochotná vzdať sa ambícií na vstup do NATO výmenou za tieto záruky a členstvo v EÚ, avšak varuje, že ak Moskva dohodu odmietne, bude požadovať tvrdšie sankcie a zbrane dlhého doletu.

• Spojené štáty ponúkli Ukrajine bezpečnostné záruky, ktoré by v prípade ďalšieho útoku znamenali priamu vojenskú reakciu USA, podobne ako to garantuje NATO.
• Vyjednávači USA vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby stiahla svoje sily z východnej Doneckej oblasti, čo by bol masívny a bolestivý ústupok.
• Prezident Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina je ochotná vzdať sa členstva v NATO výmenou za západné bezpečnostné záruky, no trvá na vstupe do EÚ.
• Rusko podľa amerických predstaviteľov nenamieta proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie, ale naďalej trvá na tom, že Ukrajina nesmie vstúpiť do NATO.

„Nie všetky otázky sú jednoduché.

Sú aj zložité, najmä čo sa týka územia. Zdá sa mi, že zatiaľ máme [zo strany Spojených štátov] odlišné postoje,“ povedal prezident na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne. S Merzom sa stretol krátko po skončení dvoch dní rokovaní s Američanmi (citované z vysielania na YouTube kanáli ART).

Americké noviny Politico, Bloomberg a The Wall Street Journal (WSJ), ako aj nemecký Bild, 15. decembra informovali, že Zelenskyj nesúhlasil s demilitarizovanou zónou (DMZ) navrhovanou (podľa správ médií) v „Trumpovom pláne“ zahŕňajúcom stiahnutie ukrajinských vojsk zo sloviansko-kramatorskej aglomerácie Donbasu. Podľa Bildu USA navrhli, aby Ukrajina stiahla svoje vojská z 5 600 štvorcových kilometrov Donbasu, ktoré Moskva podľa ústavy považuje za ruské územie.

Táto zóna by sa podľa Američanov bez vstupu ruských vojsk stala

„demilitarizovanou ekonomickou zónou“. Podľa únikov z médií „Trumpov plán“ predpokladá faktické uznanie kontroly Moskvy nad Krymom a Donbasem zo strany Kyjeva a zmrazenie frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti.

12. decembra poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov vyhlásil, že kompromisom v otázke demilitarizovanej zóny by mohlo byť nasadenie jednotiek Rosgvardie, ktorá však disponuje ťažkou technikou, do aglomerácie Slovjansk-Kramatorsk po stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl. Ako informoval Politico, Ukrajina v snahe prilákať Trumpa navrhla aj vytvorenie voľnej ekonomickej zóny (FEZ) v demilitarizovanej zóne, kde by mohli pôsobiť americkí podnikatelia.

Ale už v pondelok francúzsky diplomatický zdroj pre Politico uviedol, že Ukrajina sa z myšlienky SEZ vzdala. Ukrajinské zdroje denníka Bild tiež informovali, že samotný Zelenskyj odmietol návrh DMZ, ktorý navrhli Američania. „Ak ukrajinské jednotky ustúpia povedzme o 5 – 10 kilometrov, prečo by sa ruské jednotky nemali ustúpiť o rovnakú hĺbku?“ citoval ho denník Bild. Mychajlo Podoljak, poradca kancelárie ukrajinského prezidenta, vyjadril podobnú myšlienku v rozhovore pre Le Monde 12. decembra. Stiahnutie vojsk do rovnakej vzdialenosti od budúcej demarkačnej línie predtým navrhla Ukrajina a jej európski partneri. Podľa denníka Bild ukrajinský líder počas rokovaní v Berlíne 14. – 15. decembra zopakoval svoj predtým verejne deklarovaný súhlas so zmrazením konfliktu iba pozdĺž súčasnej línie kontaktu.

Wittkoff po prvom dni rokovaní oznámil „významný pokrok“

v príspevku na sociálnych sieťach. Podľa denníka Wall Street Journal by tento „pokrok“ mohol zahŕňať súhlas Ukrajiny so stanovením limitu počtu ozbrojených síl Ukrajiny na 800 000 vojakov, čo je podľa samotného Zelenského už zhruba rovnaké ako ich súčasná veľkosť od začiatku roka 2025 a je tiež nepravdepodobné, že by sa to udržalo aj v čase mieru bez mobilizácie.

Navyše, v parafovaných dohodách medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule v apríli 2022 bol požadovaný počet príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl Moskvou uvedený na 85 000 a Národnej gardy na 15 000, čo je celkovo 100 000 ľudí, čo je 8-krát menej ako súčasný kompromis.

Nápad s demilitarizovanou zónou bol odsúdený na neúspech,

povedal Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnych záležitostiach“. Ukrajina s ňou bola obzvlášť nespokojná, pretože jej vytvorenie by znamenalo predovšetkým stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl, hoci ani Rusko nebolo nadšené, zdôrazňuje expert. Návrh na nasadenie ruskej Národnej gardy by pravdepodobne viedol k tomu, že zóna by prestala byť demilitarizovaná a namiesto toho by ju obsadili ruské ozbrojené sily, ktoré formálne nie sú pridružené k ministerstvu obrany, poznamenáva Lukjanov.

Myšlienka DMZ sa nezdá byť dobre premyslená, pretože niekto by tam stále musel vykonávať moc a táto moc by nevyhnutne mala zbrane, poznamenáva Nikolaj Silajev, popredný výskumník Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO. A vzhľadom na to, že Ukrajina odmietla stiahnuť svoje ozbrojené sily z Donbasu, možno dospieť k záveru, že pokus o mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zlyhal a diskusia o parametroch DMZ je stále v nedohľadne.

WSJ oznámila, že európski a ukrajinskí predstavitelia v reakcii na požiadavku USA na DMZ a stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl chcú dostať odpoveď na to, čo „urobia USA, ak Rusko poruší mierovú dohodu“. Ešte pred začiatkom diskusie v Berlíne Zelenskyj novinár povedal, že na stretnutia s Witkoffom a Kushnerom sa zamýšľa začať s poskytovaním „spoľahlivých bezpečnostných záruk“. To, že otázka odstúpenia kontroly nad územiami Ukrajiny súvisí s bezpečnostnými zárukami, uviedla 15. decembra šéfka európskej diplomacie Kaya Kallas na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ.

Zároveň samotné členstvo v NATO,

o ktoré Ukrajina usilovala už mnoho rokov a ktoré si začiatkom roka 2019 za Petra Porošenka vytýčila ako cieľ v ústave, už ukrajinské úrady zrejme nepovažujú za prioritu.

Zelenskyj údajne počas rokovaní v Berlíne oznámil svoju ochotu vzdať sa „atlantickej integrácie“ výmenou za bezpečnostné záruky zo strany USA a Európy, informoval Financial Times. Podľa britských novín ukrajinský prezident poznamenal, že akýkoľvek plán by zahŕňal ústupky, ale Kyjev stále potrebuje záruky podobné článku 5 Zmluvy o NATO. Popoludní 15. decembra hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov novinárom povedal, že požiadavka Ukrajiny na členstvo v NATO je „jednou z najdôležitejších otázok Moskvy“. „A samozrejme, vyžaduje si osobitnú diskusiu v porovnaní s ostatnými. Ale práve o tom je proces rokovaní a chcel by som ešte raz zdôrazniť, že ho nechceme viesť vo formáte megafónu,“ povedal Peskov.

Po druhom dni rokovaní hovorca Bieleho domu večer 15. decembra pre Sky News povedal,

že „90 % otázok medzi Ruskom a Ukrajinou“ bolo v Berlíne vyriešených. Medzi ne patril súhlas Moskvy s európskou integráciou Kyjeva a bezpečnostné záruky preň, podobné článku 5 Zmluvy o NATO, o ktorých sa Trump podľa jeho názoru domnieva, že je schopný presvedčiť Rusko, aby ich prijalo.

Americký prezident sám neskoro večer 15. decembra oznámil, že o ukrajinskom urovnaní rokoval so Zelenským a európskymi lídrami. Rokovania pokračujú „dobre“, povedal Trump, „Rusko chce ukončenie konfliktu a jeho koniec je bližšie ako kedykoľvek predtým.“

Neskôr bolo zverejnené spoločné vyhlásenie európskych lídrov,

v ktorom sa zaviazali k spoločnej podpore a bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu so Spojenými štátmi. Zároveň Európania zopakovali svoju výzvu na vytvorenie „mnohonárodných síl pre Ukrajinu“ zložených z krajín „koalície ochotných“ a za účasti Spojených štátov. Navrhli tiež vytvorenie „mechanizmu monitorovania a overovania prímeria“ pod americkým vedením.

Skutočnosť, že USA a krajiny EÚ prvýkrát dosiahli dohodu o bezpečnostných zárukách pre Kyjev, podobne ako článok 5 NATO, bola potvrdená na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským a Merzom večer 15. decembra. „Ide o skutočne ďalekosiahlu a podstatnú dohodu, akú sme ešte nikdy nemali: Európania aj Američania sú spoločne pripravení poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky,“ povedala nemecká kancelárka.

Ukrajinské vedenie je zjavne skutočne pripravené formálne sa vzdať členstva v NATO,

hovorí Lukjanov: „Hoci je už dlho jasné, že Západ aj tak nemal v úmysle prijať Ukrajinu do aliancie.“ Zatiaľ možno USA vnímať ako odmietajúce členstvo Ukrajiny, ale z pohľadu Ruska by to malo byť formalizované právne, čo ukrajinské vedenie zatiaľ nie je ochotné urobiť, poznamenáva Silajev: „Namiesto toho Kyjev údajne teraz opúšťa svoj program členstva v NATO bez toho, aby ho odstránil z ústavy, a zrejme sa k nemu neskôr chce vrátiť. Ukrajina teda chce požiadavky, ktoré na ňu boli kladené, splniť len formálne.“

Zahraničné médiá už informovali o berlínskych rokovaniach 14.–15. decembra medzi Volodymyrom Zelenským, americkým vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Tlač uvádza, že rokovania boli dlhé, ale nepriniesli konkrétny územný kompromis o Donbase.

Zmienky v zahraničnej tlači

• 📰 Deutsche Welle (DW): Potvrdzuje, že rokovania v Berlíne medzi Zelenským, Witkoffom a Kushnerom trvali viac než päť hodín a pokračovali aj nasledujúci deň. DW uvádza, že Rusko nebolo zastúpené a Zelenskyj mal komentovať výsledky až po ukončení rokovaní DW.
• 📰 The Hill (USA): Píše, že Witkoff sa stretol so Zelenským v Berlíne ako súčasť mierových rokovaní. Zelenskyj podľa článku odmietol niektoré body Trumpovho plánu a zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk The Hill.
• 📰 The Independent (UK): Informuje, že Zelenskyj sa vzdal snahy o vstup do NATO ako kompromisu, ale zároveň požadoval právne záväzné bezpečnostné garancie. Witkoff a Kushner sa zúčastnili rokovaní v Berlíne, ktoré trvali päť hodín, pričom americká strana hovorila o „pokroku“, ale bez detailov The Independent.
• 📰 Le Monde (Francúzsko): Zaznamenalo prítomnosť Zelenského, Witkoffa a Kushnera v Berlíne, kde ich privítal nemecký kancelár Friedrich Merz Le Monde.
• 📰 France24 (Francúzsko): Uvádza, že Zelenskyj počas rokovaní ponúkol kompromis – vzdať sa ambície vstupu do NATO – ale rokovania pokračovali bez definitívneho výsledku France 24.
• 📰 UPI (USA): Spresňuje, že rokovania sa konali aj 15. decembra za účasti európskych lídrov (Starmer, Merz, Macron), ktorí sa snažili nájsť alternatívny návrh mierovej dohody UPI.

Kontext

• Zelenskyj potvrdil večer 15. decembra, že rokovania nepriniesli územný kompromis o Donbase, čo znamená, že kľúčová otázka zostáva otvorená.
• USA a EÚ tlačia na kompromis, ale Kyjev trvá na bezpečnostných zárukách a odmieta priamu územnú dohodu s Moskvou.
• Trumpova administratíva sa snaží presadiť mierový plán, no rozdiely v otázke Donbasu a bezpečnostných garancií zostávajú.

Takže potvrdenie, že rokovania v Berlíne nepriniesli územný kompromis o Donbase, nájdeme v zahraničných zdrojoch ako DW, The Hill, The Independent, Le Monde, France24 a UPI.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Keď hrdý nacistický vnuk prirovná Putina k Hitlerovi
• 
  Žilinka odkazuje všetkým prokurátorom SR falšujte… falšujte… falšujte
• 
  Viktor Orbán: Právny štát v Bruseli prestal existovať
• 
  Reuters informovala, že rokovania o mierovom pláne v Nemecku zlyhali
• 
  Fico pôjde ako izolovaný politik do Bieleho domu. Aj tomu sa hovorí izolácia.
• 
  Žilinkovi pravda nevonia & Pán obuvník Grohling a spol. Ich lži zaujali naše médiá

---

---