Rok 2025 bol pre západnú Európu temným rokom – EÚ sa závratnou rýchlosťou rúti k priepasti.

Rok 2025 bol pre západnú Európu temným rokom – EÚ sa závratnou rýchlosťou rúti k priepasti. Bezohľadné vojnové štvanie, politické manipulácie a propaganda vlani EÚ ťažko zasiahli a v novom roku hrozí ešte rýchlejší úpadok.

Pri spätnom pohľade na blížiaci sa koniec pochmúrneho roka je spravodlivé povedať, že rok 2025 nebol až taký zlý, aby sa dal prekonať. Každý, kto bol v januári minulého roka ešte bezohľadne optimistický a dúfal, že Západ prehodnotí svoj katastrofálny vzťah s Ruskom a vojnu na Ukrajine a v jej okolí, bol do značnej miery sklamaný (nezabudnime na tých, ktorí stále snívali o ruskej porážke: klinicky ponorení a zámerne nečestní ľudia sú témou, ktorá si nezaslúži pozornosť).

Sklamanie, ktoré rok 2025 v tomto smere priniesol, však nebolo absolútne.

Došlo k dôležitému pozitívnemu vývoju, aj keď ešte nie definitívnemu a potenciálne zvratnému: Po mnohých náhlych zmenách sa zdá, že Washington sa vo svojich vzťahoch s Moskvou rozhodol pre politiku „strategickej stability“ (aby sme použili terminológiu novej Národnej bezpečnostnej stratégie). To pripravuje cestu pre vzájomne prospešnú normalizáciu vzťahov a možno aj pre budúce uvoľnenie napätia. (Rád by som však poukázal na nepredvídateľnosť Donalda Trumpa: Ak by americký prezident a „hlavný problémový“ opäť zmenil názor, nebude to chyba autora tohto článku.)

Zároveň však takmer 30 štátov, ktoré by sa dali najlepšie opísať ako krajiny „NATO-EÚ“ – s politicky rigidnými a ideologicky horlivými Nemcami na čele nielen v Berlíne, ale aj v Bruseli – narazilo na azda najzvrátenejšiu vec, aby konečne preukázali určitú nezávislosť od svojich amerických patrónov: a to na oddialenie konca vojny na Ukrajine. Táto politika obštrukcií je taká očividná, že si ju teraz všímajú aj (niektorí) západní pozorovatelia.

Ide o časť histórie mesta, ktorá je dôležitá aj v jeho histórii. Hlúpi učenci kedysi tvrdili, že Američania pochádzajú z Marsu a Európania z Venuše. Ale teraz, kď sa aj tradične vojnoví štváči konečne sťahujú z čoraz silnejšej konfrontácie medzi Západom a Ruskom, mrzuté a nepopulárne elitné krajiny “NATO-EÚ” bránia možnému mieru.

Pre Západ je nutnosť akceptovať realitu urážkou.

Ak ignorujeme nechutné, pokrytecké reči o „hodnotách“ a hysterické nezmysly typu „Rusko napadne aj nás!“, rozpoznáme skutočný dôvod tohto odporu: Aby sa dosiahol mier založený na realite (ktorý by mal teda akúkoľvek šancu na trvalosť), je nevyhnutné uznať, že Rusko má na bojisku dlhodobo navrch, a to ako nad Ukrajinou, tak aj nad jej západnými patrónmi. Avšak medzi zdanlivo odtrhnutými lídrami krajín „NATO-EÚ“ sa nutnosť akceptovať túto realitu považuje za neznesiteľnú urážku.

Ak budú obyčajní Ukrajinci naďalej trpieť nešťastím – a už ho zažili veľa, od svojich cynických západných „priateľov“ z pekla až po ultraskorumpovaných vládcov vo vlastnej krajine – mier bude opäť zahubený v zárodku a vojna bude pokračovať až do budúceho roka.

Ale pokusy krajín „NATO-EÚ“ torpédovať mier neboli ich jedinou do očí bijúcou chybou v roku 2025. Zjavné sú minimálne dve ďalšie.

Pozrime sa najprv na súčasnú transformáciu NATO z historického hľadiska: Prvý generálny tajomník NATO Hastings Ismay údajne raz poznamenal, že účelom aliancie je „držať Rusov vonku, Američanov vnútri a Nemcov na zemi“. To bolo najúprimnejšie, ako sa dalo od muža v tejto pozícii očakávať, a v úprimnosti ich vyhlásení to určite prekonáva jeho bezvýznamných nástupcov, ako boli Mark Rutte a Jens Stoltenberg.

Historicky je pozoruhodným a významným faktom, že NATO prežilo aj vtedy, keď „Rusi“ ako prví prevzali iniciatívu na ukončenie studenej vojny a potom rozpustili svoju vlastnú vojenskú alianciu z čias studenej vojny, dávno zabudnutú Varšavskú zmluvu (oficiálne „Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“).

Totiž, aby nasledovalo NATO, sa vydalo na cestu expanzie a expanzie.

Od začiatku 90. rokov 20. storočia do súčasnosti bolo Rusko vážne provokované zjavnou zlovoľnosťou a neustálou expanziou. Aliancia hľadala po svete výhovorky na predĺženie svojej existencie. To znamená, že môžete vytáčať v inom jazyku, môžete použiť aj krížovú paľby jeho operácií v menu na režim a ničenie krajiny alebo, ako aj v prípade Ukrajiny, slúžili ako pešiaci v neúspešných zástupných vojnách.

Skutočným primárnym účelom NATO však nikdy nebolo chrániť (západnú Európu) pred Moskvou. Skôr išlo o udržanie Európy v závislosti a podriadenosti Washingtonu a o oslobodenie amerických stratégov od ich najhoršej nočnej mory – zásadnej spolupráce medzi Európou, najmä Nemeckom, a Ruskom. Preto bude hlavným cieľom aliancie od konca studenej vojny do roku 2025 a neskôr pravdepodobne „udržať Európanov v závislom postavení, zabezpečiť americkú hegemóniu a prinútiť Nemcov platiť (a samozrejme ich potlačiť)“.

Aby sme boli k roku 2025 spravodliví, treba poznamenať, že ide o oveľa dlhší príbeh.

Summit NATO v Haagu v júni minulého roka však znamenal míľnik nemenej významný ako radikálny rozchod s riadnym procesom a „zdravou“ fiškálnou politikou, ktorý sa konal v marci v Berlíne. Zatiaľ čo Haag oficiálne stanovil nový cieľ výdavkov vo výške päť percent HDP na obranu a infraštruktúru súvisiacu s obranou, Berlín sa už vydal cestou bezohľadného hromadenia dlhu. Táto politika je hlboko nevyvážená, pretože sa snaží o národnú bezpečnosť výlučne prostredníctvom znovuzbrojovania a odmieta diplomaciu a kompromis. Skutočnosť, že táto politika zahŕňa aj rozsiahly nový kontrakt s Izraelom na protivzdušnú obranu Arrow 3, zatiaľ čo Izrael pácha genocídu, dodáva tomuto ekonomickému šialenstvu extrémnu morálnu odsúdeniahodnosť.

Ale len finančná sebadeštrukcia by bola dosť zlá.

Situácia je podobná ako v EÚ. História projektu bude zverejnená neskôr v roku 2025, to je všetko: to je výsledok projektu v Európe (Európe) a ešte nebol zverejnený, kým nebude vypracovaná politika Izraeli, kým budete mať veľkú základňu na predošlom poschodí, budete ju môcť používať skôr, než budete mať prístup k európskemu ekonomickému systému a budete za ňu musieť zaplatiť skôr, než budete mať americké aledeózové a metamorfózne colné produkty. v štýle rozhorčeného východoeurópskeho nacionalizmu, ktorý sa zameriava nielen na Rusko, ale aj na jeho vlastné obyvateľstvo.

Na jednej strane sa EÚ správa presne ako najfanatickejšie národné vlády a NATO: investuje stále viac peňazí do zbrojného priemyslu a jeho notoricky márnotratných podnikateľov vrátane niektorých trendových disruptorov. Od konzultačných zmlúv až po projekty „steny s dronmi“ EÚ pokračuje a dokonca zintenzívňuje tradíciu plytvania a korupcie, ako možno ľahko vidieť na škandálmi posiatom pôsobení súčasnej de facto líderky Ursuly von der Leyenovej, ktorá pred viac ako desiatimi rokmi zastávala úrad nemeckej ministerky obrany (nehovoriac o jej príspevkoch k „covidovému močiaru“…).

EÚ sa snaží získať „licenciu“ na šírenie vlastnej propagandy.

Skutočne originálna úloha EÚ, ktorá nás stále viac približuje k sebadeštruktívnej vojne, je niečo úplne iné – konkrétne jej masívny príspevok ku kognitívnej vojne a propagande. Hoci ide o veľmi aktívnu oblasť, v ktorej NATO a národné európske vlády zúrivo súťažia o to, kto dokáže najefektívnejšie vštepovať strach svojim obyvateľom, EÚ má na sebe niečo špeciálne. Je zrejmé, že sa usiluje o vedúcu úlohu v „kognitívnej bezpečnosti“, čo je eufemizmus na získanie „licencie“ na vedenie vlastnej propagandy obviňovaním druhej strany – v tomto prípade samozrejme Ruska – z kognitívnej agresie.

K obzvlášť škodlivej úlohe EÚ v tomto smere prispievajú dva aspekty: Po prvé, EÚ si už vytvorila sériu ideologických ospravedlnení pre manipuláciu so svojimi občanmi, ktoré sa vyznačujú módnymi slovami ako „odolnosť“, „preventívna ochrana pred dezinformáciami“ a dokonca aj „kultúrna vojna“. Po druhé, netají sa svojím zámerom inšpirovať sa Ukrajinou, ktorá pod Zelenského vedením predstavuje agresívne autoritársky režim. A práve tento režim chce Ursula von der Leyenová a jej spojenci vidieť v EÚ čo najrýchlejšie. V našej spoločnej dystopickej budúcnosti by teda mohol byť „komisár EÚ pre kognitívnu odolnosť a kultúrnu obranu“ z Ukrajiny. Pokiaľ sa nám, Európanom, samozrejme, nepodarí získať späť náš kontinent.

Autor: Tarika Cyril Amara.

Tarik Cyril Amar je historik a akademik, ktorý je známy najmä svojím výskumom dejín východnej Európy, konkrétne Ukrajiny, Ruska a druhej svetovej vojny. V posledných rokoch sa však stal aj pomerne kontroverzným politickým komentátorom.

📌 Hlavné fakty o ňom

• Má PhD z Princeton University, magisterský titul z London School of Economics a bakalársky titul z Oxfordu United States Holocaust Memorial Museum.
• Bol Academic Director v Center for Urban History of East Central Europe vo Ľvove United States Holocaust Memorial Museum.
• Pôsobil ako Assistant/Associate Professor na Columbia University (ruské a sovietske dejiny) cdn.ku.edu.tr.
• Bol Charles H. Revson Fellow v United States Holocaust Memorial Museum, kde skúmal „The Holocaust and the Making of Soviet Lviv“ United States Holocaust Memorial Museum.
• Je aktívny publicista — vedie Substack The Ninth Wave, kde publikuje komentáre o geopolitike, NATO, EÚ, Ukrajine a Blízkom východe tarikcyrilamar.com Substack.
• V médiách býva citovaný ako kritik západnej politiky voči Rusku a Ukrajine; niektoré články ho označujú ako historika pôsobiaceho na Koç University v Istanbule Svobodný-svět.cz.

🧩 Oblasti odbornosti

• Sovietsky a postsovietsky priestor
• Ukrajinské dejiny
• Druhá svetová vojna
• Politika pamäti a propaganda
• Súčasná geopolitika (NATO, EÚ, Rusko, Ukrajina)

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Agresia USA vo Venezuele, alebo aké je pozadie tohto zločinu – Video
• 
  Progresívny pohlaď na USA agresiu: Príklad boja za demokraciu, za slobodu národov
• 
  NYT: Pri útoku USA na Venezuelu bolo zabitých najmenej 40 ľudí
• 
  Venezuela: Čínske ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odsudzuje použitie sily zo strany USA
• 
  Rok 2025 bol pre západnú Európu temným rokom – EÚ sa závratnou rýchlosťou rúti k priepasti.
• 
  Washington zostáva bezmocný: Viceprezident vymenoval dočasného prezidenta Venezuely

---

---