Maduro sa postavil pred súd ukázalo sa že súd nemá žiadne dôkazy že by bol hlavou drogového kartelu

Právni experti, blízki americkej Demokratickej strane a publicisti The New York Times /NYT/ nevylučujú možnosť, že ŽIADEN trest nedostane. Je možné, že Madura oslobodia. Možné je aj to, že dostane doživotie bez možnosti prepustenia /ba teoreticky i trest smrti/, no najpravdepodobnejšie je, že dostane iba pár rokov väzenia s možnosťou vyhostenia alebo výmeny za Američanov odsúdených v tretích krajinách.

Trump už dlhšie označuje Madura za hlavu drogového kartelu „Kartel of the Sun“.

Právni experti z USA to spochybňovali a teraz, keď sa Maduro postavil pred súd sa ukázalo, že o vodcovskej pozícii Madura v tomto možno ani neexistujúcom či v inom kartele americký súd nemá žiadne dôkazy. To, čo sudovia majú v rukách sú iba dôkazy o rodinkárstve, o korupcii, prípadne nepriame dôkazy o tom, že štátne inštitúcie /nie Maduro osobne/ držali ochrannú ruku nad poprednými obchodníkmi s drogami. Za napomáhanie či nekonanie v boji proti narkománii však v USA hrozia tresty okolo 10-15 /20/ rokov, -určite nie doživotný či hrdelný trest.

Aktuálna situácia je taká, že na prvom pojednávaní Maduro vyhlásil, že je nevinný. Americké ministerstvo spravodlivosti navyše odmietlo obžalovať Madura z kľúčového zločinu, zo založenia a osobného riadenia zločineckej drogovej skupiny. Tzv. zákon RICO odsudzujúci ľudí za organizovanie vydieračských a korupčných skupín na dlhoročné tresty, na doživotie či dokonca smrť je passé. Ukazuje sa, že Maduro bol nanajvýš jeden z tých, ktorí vytvorili a šírili „kultúru korupcie a protekcie“. Zmena označenia z „vodcu drogového kartelu“ na „účastníka skorumpovaného systému“ významne zmení súdny proces i samotný rozsudok.

Americkí prokurátori teraz zvažujú obvinenie Madura z toho, že umožnil pokračovanie obchodovania s drogami výmenou za politickú lojalitu resp. za event. finančný zisk pre svojich kumpánov. V právnom systéme USA sa ľudia, čo toto robia, označujú za „patrónov“, spolupáchateľov, napomáhačov, podnecovačov.

Vec by mohlo uľahčiť Madurovo priznanie viny.

Zatiaľ to Maduro striktne odmieta. Uvidíme, čo prinesie pojednávanie v marci. Zmena “ zľahčenie“ právnej kvalifikácie zo strany prokuratúry by mohla primäť Madura k zmene odmietavého postoja. Následne by mohlo dôjsť k 1/ dohode o vine a treste; nasledovalo by zníženie trestu a deportácia či výmena do tretích krajín; 2/ stiahnutiu obvinení z dôvodu nedostatku dôkazov.

Ak sa tak nestane a Maduro bude trvať na nevine, zvrhne sa proces s ním na zložitý a zdĺhavý súdny spor, prinášajúci Trumpovi ale aj USA ako takým stratu reputácie, ba dokonca aj finančné straty /náklady na proces, znehodnotenie dolára/. Problém potom môže byť aj dokázanie korupcie, nielen dokázanie obchodu s drogami. Všetci svedkovia ev. Madurovho korupčného správania budú vo Venezuele, budú vystavení ovplyvňovaniu a zastrašovaniu.

USA, osobitne Trumpova administratíva málokedy uvažuje dlhodobo.

Úvodná schéma „chytíme Madura, prinútime ho priznať sa výmenou za čiastočnú akceptáciu existujúceho chavistického režimu a deportáciu do cudziny“ je príliš jednoduchá a príliš prvoplánová. Naráža na to, čo v USA príliš nepoznajú, na revolučnú ľavičiarsku oddanosť ideologickým princípom. Súdny proces sa môže zmeniť na súboj ideológií, v ktorom „imperialisti z USA“ budú ťahať za kratší koniec a v ktorom napokon bude Maduro za hrdinu, za novodobého martýra, za latinskoamerického Georgi Dimitrova, za moderného Che Guevarru…

Zavlečenie Madura do USA a agresia proti Venezuele sa popri „drogovej afére“ Nicolasa Madura spája aj s vydobytím si rozsiahlych nálezísk ropy v tejto latinskoamerickej krajine. Aj tu sa ale napokon môže ukázať, že sa Trump prerátal. Odborné zdroje z pozadia televízie CNN totiž poukazujú na slabiny Trumpovho životného mega-obchodu. Zhrňme si ich:

1/ údaje OPEC o tom, že v povodí Orinoka a i. má Venezuela gigantické zásoby ropy okolo 300 mld barelov ropy nemusia byť pravdivé; v poslednom čase sa opierali o „zistenia“ z čias vlády chavistov; Chavez a Maduro ich asi umelo nafukovali kvôli prestíži i úverovej bonite Venezuely; skeptické odhady expertov CNN hovoria iba o 25-30 mld dnes reálne vyťažiteľných barelov;

2/ obnova venezuelského ropného priemyslu po devastácii spôsobenej takmer 50 rokov trvajúcimi US-sankciami, spôsobila nutnosť gigantických investícií do miest ťažby, do transportných ropovodov, do rafinérií vo Venezuele, do naloďovacích a vyloďovacích terminálov, do flotily tankerov, do spracovateľských kapacít v USA; veľké by boli aj náklady na elektrickú energiu a výstavbu nových elektrární; nemalé by museli byť úverové zdroje a finančné náklady na ne; veľké by boli aj náklady na ľudské zdroje; suma sumarum – hovorí sa o nákladoch asi 1 bilión /tisíc miliard/ eur;

3/ vývoj cien na trhu s ropou, pribúdanie konkurencie a logistika pri exporte venezuelskej ropy do Európy, Ázie, Austrálie nie je sú pre megainvestície príliš priaznivé; vývoj inteligentných technológií a nového typu priemyslu znižuje dopyt po rope ako takej;

4/ rastú náklady na elimináciu environmentálnych záťaží, najmä ak ide o ťažkú ropu s prímesou síry, toxického vanadia a i. nebezpečných prímesí…

5/ životnosť zariadení na ťažbu a spracovanie ťažkej ropy je oveľa kratšia ako pri tzv. ľahkej rope; síra, vanádium a i. prímesi pôsobia na zariadenia veľmi devastačne a nútia k častejšej oprave, najmä s ohľadom na ekológiu, havárie, spoľahlivosť a výkonnosť strojových a transportných systémov;

Všetko toto vedie odborníkov z pozadia CNN k veľkej skepse, či sa Trumpovi jeho venezuelské dobrodružstvo oplatilo. Samozrejme odborníci CNN a celá CNN je voči Trumpovi už a priori kritická – no aj tak. Je možné, že na Trumpovej jasnej tvári radosť z vydarenej drsnej halyvúdskej akcie onedlho vystriedajú prvé mraky. Do akej miery to ovplyvní výslednú efektívnosť americkej agresie do Venezuely, ukáže samozrejme ďalší vývoj.

V USA asi nemajú úrad na posudzovanie projektov cez výpočet hodnoty za peniaze. Keby ho mali, ktovie či by Delta Forces dostávali toľko priestoru, toľko peňazí a toľko slávy – za tak málo demokratickej a ekonomickej muziky.

Čo píše zahraničná tlač o americkej operácii vo Venezuele

1. The Conversation – „Trump’s intervention in Venezuela: the 3 warnings for the world“

Hlavné body:

• Operácia je označená za „odvážnu, ale nelegálnu podľa medzinárodného práva“ The Conversation.
• Kritika sa sústreďuje na fakt, že USA deklarujú, že budú „riadiť Venezuelu“ dočasne – čo je vnímané ako extrémne kontroverzné.
• Autori upozorňujú, že zásah môže destabilizovať región a vytvoriť precedens pre ďalšie zásahy.

2. The Intercept – „The Media Refuses to Call Trump’s Venezuela Attack an Act of War“

Hlavné body:

• Text tvrdí, že americké médiá (vrátane CNN) používajú eufemizmy a vyhýbajú sa označeniu operácie ako akt vojny The Intercept.
• Kritici upozorňujú, že Trumpova administratíva vykonala viacero činov, ktoré podľa autora jednoznačne spadajú pod vojnové akty.
• Článok je ostro kritický voči americkej mediálnej scéne aj voči samotnej operácii.

3. PBS / PolitiFact – „Fact-checking Trump’s claims after U.S. strike on Venezuela“

Hlavné body:

• Analýza overuje Trumpove tvrdenia o úspechu operácie a o tom, že USA budú „riadiť krajinu“ PBS.
• Poukazuje na rozpory medzi oficiálnymi vyhláseniami a realitou v teréne.
• Kritika je vecná, zameraná na presnosť informácií, nie na politické hodnotenie.

4. Global Affairs – „What Trump’s Attack on Venezuela Means for the Region and the World“

Hlavné body:

• Ide o odbornú analýzu viacerých expertov na medzinárodné vzťahy Chicago Council on Global Affairs.
• Hodnotia zásah ako bezprecedentný a potenciálne destabilizujúci.
• Upozorňujú, že dlhodobé riadenie Venezuely USA môže vyvolať odpor v Latinskej Amerike aj mimo nej.

5. Politico – „Americans skeptical of Trump’s executive authority, military action in Venezuela“

Hlavné body:

• Prieskum ukazuje, že 63 % Američanov je proti vojenskej akcii vo Venezuele POLITICO.
• To naznačuje, že Trump môže čeliť aj domácej politickej strate podpory.
• Text nehodnotí operáciu ako takú, ale ukazuje, že verejná mienka je výrazne skeptická.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Napätie medzi USA a Ruskom v súvislosti s ropnými tankermi prehlbuje obavy z tretej svetovej vojny
• 
  Slovenská katastrofa je, že 7% občanov chce návrat Matoviča na premiérsku stoličku.
• 
  Ak má nejaká krajina ropu alebo nebodaj vzácne zeminy tak patrí pod správu USA či?
• 
  Ako prežiť a zostať v bezpečí v dobe veľmocenských gangstrov.
• 
  Trumpovi po únose Madura stúpla sláva do hlavy a je čas, aby mu RF a Čína pripomenula realitu
• 
  Maduro sa postavil pred súd ukázalo sa že súd nemá žiadne dôkazy že by bol hlavou drogového kartelu

---

---