Eduard Chmelár: Dezorientovaná opozícia

Zdielajte....

Eduard Chmelár: Dezorientovaná opozícia. Súčasná opozícia neustále obviňuje Ficovu vládu, že nás dostala do medzinárodnej izolácie, a to napriek tomu, že sa míňa s realitou, keďže tento premiér má také intenzívne medzinárodné kontakty ako nijaký jeho predchodca. Ale opusťme na chvíľu tento priestor jalových škriepok a pozrime sa na to, čo nám ponúka ako alternatívu opozícia.

Práve v týchto dňoch treba pripomenúť, že hrubým nátlakom na expresné prijatie vojenskej dohody s USA nás opozičné strany na čele s vtedajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou dostali do situácie, že Spojené štáty by nás dnes mohli obsadiť legálnou cestou bez vojny. Ak si pozorne naštudujete podmienky, za ktorých sa ozbrojené sily USA môžu pohybovať na našom území bez obmedzenia a rozmiestňovať tu zbrane bez kontroly, potom sa DCA stáva pre nás práve dnes, v čase nevyspytateľných expanzionistických chúťok Donalda Trumpa, vážnym bezpečnostným rizikom. Ani nenávidený komunistický prezident Antonín Novotný nedovolil Brežnevovi to, čo umožnila Spojeným štátom s otvorenou náručou táto opozičná cháska.

Namieste je preto otázka, či to začne súčasná vládna koalícia konečne riešiť, lebo voličom niečo sľúbila a táto opozícia to riešiť nebude. Ivan Korčok dnes síce vyjadril dánskemu veľvyslancovi solidaritu v súvislosti s plánmi USA obsadiť Grónsko, no jedným dychom dodal, že bezpečnostnou hrozbou je Rusko. To nevymyslíš. Korčok vlastne povedal, že odsudzuje Rusko za americké plány anektovať Grónsko. Inými slovami, keď súčasná opozícia stratí zahraničnopolitický kompas, spoľahlivo ukáže prstom na Rusko, čo jej dáva pocit istoty, že sa nepomýlila. Ale to je smiešne, takto svet nefunguje. Ešte aj Mikuláš Dzurinda si pri Korčokovom správaní klepe na čelo.

Podobne dezorientovaný je aj šéf KDH Milan Majerský.

Rovnako ako bagatelizoval genocídu v Gaze, bagatelizuje aj následky amerického zásahu vo Venezuele. Znárodnenie ropného priemyslu vo Venezuele považuje za „komunizmus“ a rovnako ako Donald Trump hovorí, že Venezuelčania svoju ropu ukradli Američanom. Odhliadnuc od toho, že podľa Majerského logiky mali komunizmus aj vo Veľkej Británii či Francúzsku, on vlastne tvrdí, že venezuelské prírodné zdroje nepatria jej obyvateľom, ale Spojeným štátom. Kedysi by ho za to pôvodní obyvatelia Ameriky oskalpovali, dnes ho budú považovať iba za spupného neokoloniálneho hlupáka.

Majerskému odporúčam – zvlášť ako deklarovanému kresťanskému demokratovi – aby si prečítal knihu uruguajského novinára, spisovateľa a historika Eduarda Galeana Otvorené žily Latinskej Ameriky. V osemdesiatych rokoch vyšla aj u nás a v roku 2009 ju pri svojej návšteve Bieleho domu daroval Hugo Chávez prezidentovi USA Barackovi Obamovi. Galeano podrobne opisuje, ako sa pôvodné kultúry po prvýkrát zoznámili s kresťanstvom. Každé ráno chodil španielsky dobyvateľ Cortés na omšu, po ktorej nariadil ďalšie a ďalšie masakry, drancovanie a zotročovanie tých, ktorí prežili. Nebolo to objavenie Ameriky, bolo to zničenie Aztéckej ríše, bol to imperialistický proces, ktorého štafetu prevzali Spojené štáty. Toto v 21. storočí nemožno ospravedlňovať.

Predseda KDH rovnako ako

„zahraničnopolitický líder najväčšej opozičnej strany“ (ako sa Ivan Korčok sám tituluje) už niekoľko dní vyčítajú premiérovi Ficovi, že nesedel na parížskej schôdzke koalície ochotných. Neprijímajú vysvetlenie, že on s touto štruktúrou a jej cieľmi nesúhlasí. Jeho platformou je Európska rada – tam je aktívny, tam sa prijímajú záväzné rozhodnutia, tam sa schvaľujú dôležité opatrenia, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú.

Opoziční predstavitelia nielenže preceňujú význam koalície ochotných, ktorá nemá ani prostriedky, ani peniaze na to, aby čokoľvek presadila, ale nedomýšľajú ani dôsledky takéhoto konania. Jediným hmatateľným výsledkom parížskej dohody je uvedomenie si, že nič z toho, čo si vyblúznili, sa im nepodarí presadiť, ak nebudú hovoriť s Kremľom – čo Robert Fico tvrdí od začiatku.

Bývalý europoslanec za KDH Ivan Štefanec

za tejto geopolitickej situácie ešte stále hovorí o slovenských hokejistoch v ruskej KHL ako o „teroristoch, ktorí uprednostnili krvavé peniaze“, vykrikuje, že robia našej vlasti obrovskú hanbu a že nimi opovrhuje – a ani mu len nenapadne, že by podobným spôsobom dehonestoval hráčov v americkej NHL. Čudujem sa, že mu za tieto sprosté a hrubé urážky ešte niekto z hokejovej reprezentácie nerozbil ústa – on je už našťastie mimo hry, no táto agresívna mentalita sa drží celej opozície. Hanbu našej vlasti robia totiž takíto pokryteckí moralisti, ktorí nepoznajú mieru.

A tak ma najviac znepokojuje na súčasnej opozícii práve tá odpudzujúca poddajnosť, s akou sú pripravení a odhodlaní poslúžiť západným veľmociam s vytrčenými zadkami. Tá pionierska vášeň Veroniky Cifrovej, že my musíme predsa niekam patriť a stáť pri veľkých – akoby sme nikam nepatrili, len sa odmietame vzdať vlastných záujmov. Úlohou zahraničnej politiky je podľa predstáv týchto bláznov poslúžiť veľkým, neodvrávať, poslúchať ich a osvojiť si ich záujmy. Podobne ako inak hyperkritickí novinári priam hystericky vyčítajú vláde, ako to, že neplníme vôľu nemeckého kancelára, že sa vzoprieme návrhom francúzskeho prezidenta a konfrontujú našich štátnych predstaviteľov s tým, že sa odchyľujeme od toho, čo hovorí a prikazuje prezident USA.

Ale to je šialené.

Držať sa veľkých dnes znamená, že nás svojimi zlými a často až zločineckými plánmi môžu strhnúť do priepasti. Práve dejiny Slovenska 20. storočia sú plné príkladov, kam nás to priviedlo, keď sme sa spoľahli na ochranu hegemóna. Dvakrát (1944 a 1968) nás prepadli naši vlastní spojenci a raz (1938) nás naši západní spojenci hodili cez palubu a zradili. Takže práve naopak. Teraz si treba vyberať spoľahlivých spojencov veľmi opatrne a prezieravo, a nie vrhať sa na kolená alebo do náruče každého veľkého bossa a opičiť sa po druhých iba preto, lebo to robia všetci.

Opozícia ukazuje, že zahraničná politika pod jej vedením by bola zbytočná. Potvrdili to už neraz, keď boli vyjadrovať bezvýhradnú podporu ukrajinskému prezidentovi Zelenskému (a vlastného osočovali), keď vyjadrujú väčšiu lojalitu bruselským elitám ako obyvateľom Slovenskej republiky, keď lichotia predstaviteľom iných štátov a špinia do vlastného hniezda. Nemajú žiadnu stratégiu, len účelový plán držať sa poslušnosti voči západným veľmociam. Korčok, Valášek, Krúpa, Naď, Lexmann a ostatní sú zárukou, že pri prvej bezočivej ponuke podobnej tej, ktorú dáva Trump Grónsku, by Slovensko bez váhania predali. Toto treba mať pri všetkých výhradách voči súčasnej vláde na pamäti.

Eduard Chmelár FB

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.