Ilúzia NATO: Ostali len trápne a pomýlené figúrky Valášek s Korčokom

Roky nám súčasná slovenská opozícia a jej spriaznené médiá vtĺkali do hláv jednu mantru: NATO je naša záruka bezpečnosti, ochranný dáždnik, garancia územnej celistvosti. Preto musíme poslúchať. Bez otázok. Bez pochybností.

NATO bol ich univerzálny argument vždy keď bolo treba obhájiť zvyšovanie zbrojných výdavkov, keď nás tlačili do posielania zbraní do cudzích vojen, keď nás do nich ťahali, keď umlčiavali každého, kto sa odvážil pýtať „načo je to dobré?“

A dnes?

Členský štát NATO je priamo ohrozený najsilnejším štátom NATO. Spojenými štátmi. Nie je ohrozený zvonka Ruskom, ako nás roky učili, ani iným nepriateľom aliancie, ale jej vlastným pilierom, ktorý si robí nárok na územie iného člena.

No povedzte, nie je ten ochranný dáždnik deravý? Nie sú tie garancie papierové? Kde je tá posvätná solidarita, o ktorej nám tu roky kázali?

Z rečí neostal kameň na kameni. Ostali len trápne a pomýlené figúrky ako Valášek s Korčokom, ktoré zrazu nevedia, čo povedať. Lebo keď pravda prestane pasovať do propagandy, propaganda sa tvári, že pravda neexistuje.

Toto nie je konšpirácia. Toto je realita.

A možno je konečne čas priznať si, že bezpečnosť založená na slepej poslušnosti nie je bezpečnosť – ale ilúzia.

Gyimesi György TG

Paradoxy bezpečnosti: Keď hrozba prichádza zvnútra aliancie

Geopolitická realita posledných desaťročí nás naučila vnímať medzinárodné bezpečnostné štruktúry ako pevné, takmer nemenné monolity. Severoatlantická aliancia (NATO) bola a je prezentovaná ako najsilnejší obranný pakt v histórii, založený na princípe „jeden za všetkých, všetci za jedného“. Tento naratív, budovaný na článku 5 Washingtonskej zmluvy, nám roky poskytoval pocit bezpečia pred vonkajšími hrozbami

Dnes sa však ocitáme v situácii, ktorá tento tradičný bezpečnostný paradigmu zásadne spochybňuje. Čelíme scenáru, ktorý by sa ešte nedávno zdal byť len námetom pre politickú fikciu: suverenita a územná celistvosť členského štátu NATO nie sú ohrozené nepriateľom spoza hraníc aliancie, ale jej samotným lídrom – Spojenými štátmi americkými.

Ak sa potvrdzujú informácie o tom, že najsilnejší člen paktu si uplatňuje nároky, ktoré priamo kolidujú so záujmami či dokonca teritoriálnou integritou iného člena, musíme si položiť zásadné a nepríjemné otázky. Tieto otázky smerujú k samotnej podstate fungovania a zmysluplnosti nášho bezpečnostného ukotvenia.

Po prvé, je nevyhnutné prehodnotiť metaforu „ochranného dáždnika“

. Ak tento dáždnik nechráni pred búrkou prichádzajúcou zvnútra domu, je jeho funkčnosť fatálne narušená. Hrozba, ktorá prichádza od garanta bezpečnosti, mení celú dynamiku vzťahov na obyčajný diktát silnejšieho. Namiesto partnerstva sledujeme uplatňovanie mocenskej prevahy, kde medzinárodné právo a spojenecké zmluvy ustupujú pragmatickým záujmom hegemóna.

Po druhé, musíme sa pýtať na hodnotu bezpečnostných záruk. Ak sú tieto garancie selektívne a platia len vtedy, kým sú v súlade so strategickými cieľmi Washingtonu, stávajú sa len „papierovými garanciami“. História nás opakovane učí, že spoliehať sa výlučne na dobrú vôľu veľmocí je pre malé a stredné štáty riskantnou stratégiou. Situácia, kde jeden člen aliancie musí brániť svoje záujmy pred iným, devalvuje samotný podpis pod prístupovými protokolmi.

A napokon, kde ostala povestná aliančná solidarita?

Roky sme počúvali o jednote, o spoločných hodnotách a o nedeliteľnosti bezpečnosti. Akonáhle však dôjde ku konfliktu záujmov medzi menším členom a dominantnou veľmocou, rétorika solidarity sa často vytráca do stratena. Ticho ostatných členských štátov v takýchto momentoch je nielen znepokojujúce, ale priam ohlušujúce.

Je zrejmé, že slepá dôvera v automatizmy medzinárodných inštitúcií môže byť naivná. Súčasný vývoj nás núti k triezvemu realizmu. Ak je možné, aby bol člen aliancie ohrozený vlastným spojencom, potom musíme predefinovať naše chápanie národnej bezpečnosti. Nemôže byť postavená len na vonkajších garanciách, ktoré sa v kritickom momente môžu ukázať ako iluzórne, ale musí vychádzať aj zo schopnosti autonómneho rozhodovania a hájenia vlastných štátnych záujmov – a to aj voči tým, ktorých sme zvykli nazývať priateľmi.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Tymošenková čelí obvineniam z korupcie. Čo nie je na Ukrajine skorumpované?
• 
  Ilúzia NATO: Ostali len trápne a pomýlené figúrky Valášek s Korčokom
• 
  Ešte včera: s Ruskom sa nevyjednáva. Dnes: EK hovorí, že s Putinom bude treba viesť priame rozhovory
• 
  Scott Ritter: Rusko na Ukrajine vyhrá aj bez rokovaní – Video
• 
  Ukrajina oznámila masívny útok s použitím 20 rakiet Iskander-M. Kyjev je potme
• 
  Vláda z PS, SaS, KDH, Demokrati, „OĽANO“ – Istá katastrofa pre Slovensko

---

---