KDH brutálne klame, zavádza, manipuluje verejnú mienku

Zdielajte....

KDH brutálne klame, zavádza, manipuluje verejnú mienku! Dokedy necháme politikov takto, bez väčšieho povšimnutia klamať, zavádzať a manipulovať verejnou mienkou? Kedy konečne, aspoň na obrazovkách STVR, sa objaví pravdivý, neskreslený dokument o dobe pred rokom 1990?

Nie je možné, aby naši politici, v tomto prípade politička zo strany, ktorá sa hrdo nazýva kresťanskodemokratická (KDH), brutálnym spôsobom klamala, zavádzala a manipulovala s tou časťou verejnej mienky, ktorá si nemôže osobne pamätať roky socialistické, bez toho, aby jej zaznela jasná oponentúra, bez bezhlavej nenávisti k tejto dobe, mediálne zdokumentovaná.

Žiada sa mi tu hneď v úvode niečo tejto „kresťanskej demokratke“ pripomenúť, ale nechám si to až na koniec, aby som nebol niekým podozrievaný, že som k tejto političke príliš osobný.

Nuž a teraz k hlavnej téme tohto môjho článku.

Ide o političku KDH, akúsi Miriam Lexmannovu, terajšiu manželku (od 2020) predsedu KDH Milana Majerského.

Táto Miriam, „kresťanská demokratka“, sa vo webovej relácií TV JOJ – „Európa od A po Z“ , zväčša vysielanú z Bruselu, opäť nekontrolovala a „kresťansko-demokraticky“ sa vyjadrila, okrem iného aj k dvom „faktom“ z doby socialistickej v našom štáte, čo ma naozaj nemôže nechať vo vzťahu k nej a jej podobným, chladným.

Naozaj sa tieto bludy, klamstvá, cielené manipulácie nedajú počúvať.

Hlavne sa nedajú počúvať preto, že tí, čo dobu socialistickú nezažili, tomu aj veria a myslia si, že sme tu žili, ako nejaké opice v klietkach.

A jednak sa to nedá počúvať aj preto, lebo takéto a podobné bludné výrazy zo strany takých, akou je Miriam Lexmannová a jej podobní, sú neskutočnou urážkou pre našich rodičov a starých rodičov, ktorí našu republiku po II. sv. vojne a neskôr, v pote tváre budovali…

Nuž idem k veci.

Táto Miriam najskôr doslova zapotila toto – „…ja uznávam, že dnes máme chudobných ľudí, ale vtedy sme boli chudobní všetci…“

Táto Miriam toto hovorí v kontexte toho, že jej bolo zo strany diskutujúcich (Blaha) predostreté, že v čase socializmu mali Slováci v rámci ČSSR prácu, sociálne istoty, bývanie a teraz v kapitalizme pre väčšinu Slovákov toto neplatí.

Takže Miriam dnešným mladým, čo socializmus nezažili tvrdí, že vtedy sme boli chudobní všetci.
Čo je toto za klamstvo?
Čo je toto za blud?

Ja som mal v novembri 1989 už 23 rokov, už som mal za sebou aj skúsenosť s práce v socialistickom štátnom podniku (Rušňové depo Košice)…a preto mám morálne právo tejto drzej klamárke z KDH oponovať.

Nie, neboli sme všetci chudobní!
Nikto nebol chudobní! Pravda, nikto nevlastnil firmy, veľké podniky…všetko bolo štátne, teda nás všetkých.
Samozrejme, že aj vtedy boli rozdiely v majetkových pomeroch, ale nie také markantné, ako je tomu dnes.
Všetci mali bývanie!
Všetci mali prácu, z ktorej mohli slušne vyžiť!
Všetci sme mali dostupnú zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni!
Všetci sme mali sociálne istoty.

Najväčšou potupou bolo to, ak niekto dal svojich rodičov do „starobinca“, lebo vtedajšie zriadenie robilo všetko preto, aby generácie dožívali spolu a aby sa deti o svojich rodičov dokázali v domácom prostredí postarať, až do ich smrti!

Na uliciach bol poriadok a hlavne bezpečnosť!

Bezpečnosť dnes nevídaná!
Vtedy sa rodičia, nás detí, nebáli nechať sa hrať vonku bez toho, aby mali o nás strach, že nás niekto unesie, nám ublíži…!
Mali sme na krku kľúče od bytu a nikto nám ho z neho nestrhol, aby nám išiel vybieliť byt.
Dnes? Dnes máme tie nabezpečnostnejšie vstupné dvere, s piatimi a viac zámkami.
Poniektorí aj kamerový a iný zabezpečovací systém!
Vtedy každá väčšia dedina mala svoj vlastný kultúrny dom, kde sa konali sobáše a iné akcie. Každý víkend sa tam konali tzv. dedinské zábavy…
Každá väčšia obec mala svoje nákupné stredisko – Zmiešaný tovar – teda od potravín, až po drogériu.
Každá obec mala svoju obecnú školu, minimálne ročník 1 až 4 ZDŠ!
Každá väčšia obec mala svoje zdravotné stredisko – všeobecný lekár, zubár, detský lekár…
A takto by som mohol vymoženosti socializmu vymenovávať ešte dlho.
Čo z toho máme dnes?
Čo z toho dnes funguje na dedinách?
Nuž veru, takmer nič!
Ďalej, tí, my vtedy všetci, podľa Lexmannovej chudobní, sme mali bývanie.
V mestách štátne, družstevné, podnikové…byty.
Áno, tie Havlové „králikárne“, v ktorých dnes býva väčšina Slovákov a mladý za ne platia hypotéky novodobým kapitalistom, ktoré budú splácať do konca svojich životov!
Pravda ak nestratia prácu alebo nebodaj sa im niečo zdravotné prihodí, lebo potom ich čaká ulica!
Vtedy si ľudia na dedinách, zväčša svojpomocne, sused susedovi, stavali viacgeneračné rodinné domy!
Dnes sa po rekonštrukciách predávajú za nehorázne sumy!
Áno, takí sme boli vtedy všetci „chudobní“!

Iste, že Miriam dnes žije v blahobyte (TU ) a teda nevníma, že na Slovenskú máme v pásme chudoby takmer 1 000 000 (milión) Slovákov – TU

V socializme vec nevídaná!

V ďalšom Lexmannová tvrdila, že v časoch socializmu ľudia nemohli chodiť do kostolov a že katolícka cirkev bola kruto prenasledovaná.

Lexmannová si mýli (vedome?) roky 50. s rokmi skutočného socializmu.

Je potrebné opäť pripomenúť, že Československá socialistická republika (ČSSR) a tým pádom aj Slovenská socialistická republika (SSR) oficiálne, teda štáto-právne vznikla/ vznikli, až od 01. januára 1969!

Takže čokoľvek sa v Československu, na Slovensku udialo dovtedy, nie je možné spájať so socialistickým zriadením!

Zapamätať, už navždy!

Nuž tak teda aj Lexmannovej a jej podobným manipulátorom, klamárom o cirkvi, cirkevnej slobode v časoch socializmu uvádzam tieto, na vlastnej koži, zažité skutočnosti.

Jasne si pamätám, že každú nedeľu, keď sme práve boli u babky a dedka na dedine, tak v čase omše v miestnom (gréckokatolíckom) kostole, bola ulica prázdna a všetci boli v kostole. Kostol bol plný až „po vrch“. Ba dokonca ten, ktorý v kostole v nedeľu nebol, mal na dedine hanbu!

Bol bezbožník!

A čo sa týka Vianoc alebo Veľkej noci, tak o tom ani písať nemusím. Do kostola sa chodilo takmer každý deň. Polnočná nebola ani o 20:00 hod., ani o 22:00 hod, ako poväčšinou dnes, ale presne o 24:00 hod. Ako na Vianoce, tak aj na Veľkú noc, chodili po dedinách koledníci a dodržiavali sa kresťanské zvyky.

Socialisticky systém to nedokázal, ba ani veľmi nechcel tieto zvyky kresťanstva potláčať, nie to ešte zakazovať!

A tí veru mali ten svoj kolednícky „program“ rýdzo na báze cirkvi a kresťanstva!
Takže tak to bolo s cirkvou a chodením do kostolov v čase socializmu.
A teraz Lexmannovej a jej podobným klamárom, manipulátorom, bludárom o socializme pripomeniem roky 2020-2022.
Pamätá si Miriam a jej podobní, ako to bolo s cirkvou a kresťanskou slobodou v tomto období?
Keď sa cirkev absolútne poddala svetským rozmarom?
Pamätá si Lexmannová, že kostoly boli pozatvárané?
Za socializmu vec nevídaná!

Pamätá si Lexmannová, že pochovať svojich blízkych bolo možné len vo veľmi obmedzenom stave. Najviac šesť ľudí. Keď odpočítame farára, pohrebníkov, tak potom z príbuzných už takmer nikto!

Návštevy hrobov boli úplne zakázané!
Toto prečo nespomenula?
Toto sa podľa nej dialo za socializmu?
Takéto ľudské beštie boli komunisti?
Alebo jej politicky blízka suita v rokoch 2020-2023?
Takže áno, je na čase začať o dobe socialistickej mladým prinášať aj iný pohľad!
Nie len ten ich jediný „správny“, že všetko bolo zlé!
Že sme všetci tu boli tupí, nesvojprávni…, že sme neboli opice na stromoch, ba ani v klietkach…!!!

P.S.

Naj kresťanskejšie znie – „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“

Ak by táto politička nevedela o čom píšem, tak len stručne, o tomto – znamená, že manželstvo, ktoré Boh ustanovil ako jednotu muža a ženy, je posvätné a nerozlučiteľné, takže ľudia by nemali zasahovať do tohto Božieho poriadku, ktorý vytvára trvalé puto „jedného tela“. Je to výzva k vernosti a trvalosti manželského zväzku, ktorú by nemali narúšať ľudské zákony alebo rozmary.

Dôvetok:

Áno, po roku 1948 došlo k veľmi nespravodlivému zoštátneniu.
Áno, dá sa to nazvať aj ako štáto krádež.
Bolo veľmi nespravodlivé, doslova bez náhrady zo strany štátu, odobrať vtedajším majiteľom ich fabriky a statky.
Áno, je potrebné priznať, že vtedajší majitelia fabrík a statkov ich vlastnili na základe tvrdej práce, nie len ich samotných, ale predovšetkým ich predkov, z generácie na generáciu.
Títo vtedajší vlastníci sa k týmto majetkom nedostali tak, ako „poctiví privatizéri“ po roku 1989!
Lebo aj to, sa dá celkom pokojne nazvať krádež!
Krádež kapitalistická!
Teda kapitalisti okradli proletariát, ktorí to staval a budoval dlhé desaťročia pre svoje potomstvo!
Ale je potrebné povedať aj to B-é o povojnovom znárodňovaní.
Štát si to zobral, ukradol, ak to chcete nazvať aj takto, ale pre koho?
Zobrali si to vtedajší vedúci predstavitelia štátu – komunisti, pre seba?
Dali si to zapísať na svoje osobné Listy vlastníctva?
Alebo sa to všetko dalo na list vlastníctva – Štátne?
Apropo, títo komunisti nedali spáliť všetky dovtedajšie evidencie vlastníctva, aby už nikto nikdy nemohol preukázať, čo bolo jeho pred rokom 1948!
Lebo inak po roku 1989, by ani „disident“ Havel nemohol prísť k svojej pražskej Lucerne…
A pre koho to bolo zoštátnene predovšetkým?
Nuž áno, pre všetok ľud, bez rozdielu!
Ľud, dovtedy pracujúci v týchto fabrikách a na statkoch, ostal naďalej tvrdo a poctivo tam pracovať!
Tieto fabriky a statky sa naďalej zveľaďovali!
Nezanikli!

Zatiaľ čo po roku 1989, sa všetky veľké štátne podniky, hlavne tie vybudované po roku 1948, ktoré prinášali do štátnej kasy zlaté vajcia, rozpredali za babku, hlavne nenásytným západným veľkokapitalistom, ktorí ich doslova zruinovali alebo dodnes z nich ryžujú neskutočné bohatstvo, ktoré si od nás vyvážajú a tvária sa, že keď nám dajú malú almužnu v podobe „eurofondov“, že nám tým pomáhajú zo svojho!

A skúste dnes zobrať, napr. Východoslovenské železiarne, ktoré komunisti nikomu neukradli, ale v pote tváre s pracujúcim ľudom vybudovali, Američanom?

Pane bože, veď z toho by mohla byť u nás vojna!
Lebo veľkokapitalisti nevlastnia „len“ veľkokapitál, ale aj svoje vlastné súkromné armády!
Armády, ktoré ich majú chrániť pred tými, ktorí na ich bohatstvo tvrdo pracujú!
Teda veľkokapitalistické Armády, proti pospolitému pracujúcemu ľudu!

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU