Kto prevezme zodpovednosť za „nevysvetliteľné“ úmrtia

Zdielajte....

Bez ohľadu na Kotlára: Kto prevezme zodpovednosť za „nevysvetliteľné“ úmrtia po vakcinácii? Tvrdenia o vakcínach, náhly nárast úmrtí mladých ľudí, vrátane matiek, športovcov a mužov s mŕtvicou, embóliou a infarktom, zostáva nevysvetlený. Tvrdenia o neškodnosti vakcín, založené na vedeckých dôkazoch zameraných len na zostatkové DNA, nezodpovedajú skúsenostiam verejnosti. Tá očakáva vedecké vysvetlenie týchto prípadov u mladých i starších.

A nech sa nikto neoháňa štatistikami a „vedeckými štúdiami“ financovanými farmafirmami.

Tieto „štúdie“ sú často šité na mieru a realitu nepodchytávajú. My vidíme, čo sa deje okolo nás. Vidíme susedovho syna, ktorý po očkovaní skolaboval na futbale a odvtedy sa nevie spamätať. Vidíme kolegyňu, ktorej zdravá sestra zomrela dva týždne po vakcíne na „zlyhanie srdca“. Sú to len náhody? Možno. Ale náhod je akosi priveľa.

A keď sa pýtame lekárov, odbijú nás s tým, že to nemá žiadnu spojitosť. Žiadna spojitosť? Ako to môžu vedieť s istotou, keď o tom nikto poriadne nediskutuje a skúma? Kotlár možno hovorí prehnané veci, ale táto otázka si zaslúži otvorenú a nezávislú diskusiu, bez nálepkovania a cenzúry. Potrebujeme reálne odpovede, nie len PR správy farmaceutických spoločností. Potrebujeme, aby veda slúžila ľuďom, a nie len záujmom ziskuchtivých korporácií.

Hľadanie pravdy v ére neistoty: Význam osobnej skúsenosti a potreba nezávislej diskusie

V súčasnej spoločenskej atmosfére, ktorá je do značnej miery formovaná dôsledkami globálnej pandémie, sa čoraz častejšie vynára zásadná otázka týkajúca sa dôvery v inštitúcie, vedu a farmaceutický priemysel. Kým oficiálny diskurz sa opiera o kvantifikovateľné dáta, štatistiky a rozsiahle vedecké štúdie, existuje nezanedbateľná časť populácie, ktorej žitá realita sa s týmito dátami nezhoduje. Vzniká tak hlboká priepasť medzi tým, čo je prezentované ako „vedecký konsenzus“, a tým, čo ľudia bezprostredne prežívajú vo svojich komunitách. Je preto nevyhnutné zamyslieť sa nad validitou osobnej skúsenosti a nad tým, či súčasný model vedeckého skúmania skutočne slúži verejnému záujmu, alebo či sa stal nástrojom korporátnych záujmov.

Základným bodom sporu je samotná povaha dôkazov, ktoré sú verejnosti predkladané.

Štatistiky a vedecké štúdie, často financované priamo farmaceutickými spoločnosťami, sú prezentované ako nespochybniteľné dogmy. Kritický pohľad však naznačuje, že konflikt záujmov pri takomto financovaní nemožno ignorovať. Ak je vedecká práca „šitá na mieru“ zadávateľa, výsledné dáta nemusia verne odrážať komplexnú realitu, ale skôr preferovaný výsledok. Takýto prístup vytvára sterilný obraz sveta, ktorý nekorešponduje s tým, čo ľudia vidia „tam vonku“. Empirická skúsenosť jednotlivca – príbehy susedov, kolegov a rodinných príslušníkov – má v ľudskom vnímaní nezastupiteľné miesto a nemožno ju jednoducho odbiť mávnutím ruky ako štatistickú odchýlku.

Konkrétne prípady, ako sú kolapsy mladých športovcov či náhle úmrtia inak zdravých jedincov v krátkom časovom odstupe po lekárskom zákroku, vyvolávajú oprávnené obavy. Ak sa tieto javy kumulujú, argument o „náhode“ stráca na presvedčivosti. Ľudská myseľ prirodzene hľadá kauzalitu a vzorce. Ak sa otázky týkajúce sa možnej súvislosti medzi vakcináciou a zdravotnými komplikáciami stretávajú s okamžitým odmietnutím zo strany lekárskej obce bez hlbšieho skúmania, dôvera v systém eroduje. Absolútna istota o „žiadnej spojitosti“ v situácii, keď chýba dlhodobé pozorovanie a otvorená odborná polemika, pôsobí skôr ako obranný mechanizmus než ako výsledok rigorózneho vedeckého procesu.

Volanie po otvorenej a nezávislej diskusii, ktoré zaznieva aj od kontroverznejších postáv verejného života, by nemalo byť automaticky zatracované. Aj keď rétorika môže byť niekedy prehnaná, jadro problému zostáva legitímne: potreba transparentnosti a odstránenie cenzúry či nálepkovania oponentov. Veda, vo svojej podstate, má byť procesom neustáleho spochybňovania a overovania, nie súborom nemenných právd chránených pred kritikou. Ak sa diskusia obmedzí len na PR správy korporácií a akýkoľvek iný názor je marginalizovaný, stráca sa samotný zmysel vedeckého bádania.

Záverom možno konštatovať, že spoločnosť stojí na rázcestí.

Pre obnovenie dôvery je nevyhnutné, aby sa veda vrátila k svojmu pôvodnému poslaniu – slúžiť ľuďom a ich zdraviu, nie ziskom nadnárodných spoločností. To si vyžaduje odvahu priznať neistotu, ochotu skúmať aj nepríjemné hypotézy a predovšetkým rešpekt voči osobnej skúsenosti občanov. Iba skutočne nezávislá veda, oslobodená od komerčných tlakov a otvorená pluralitnej diskusii, môže poskytnúť reálne odpovede, ktoré verejnosť tak naliehavo potrebuje.

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU