E. Chmelár: Kedy pochopíme, že mráz pochádza z Bieleho domu?

Zdielajte....

Eduard Chmelár: Kedy pochopíme, že mráz pochádza z Bieleho domu? Kým svet sužuje rekordný počet 61 vojnových konfliktov, v diplomatických kuloároch sa diskutuje o tom, čo by sa dalo robiť s rozbitým svetovým poriadkom. Zatiaľ sú to však len jalové reči. Väčšina svetových lídrov sa naďalej tvári, akoby bolo všetko v poriadku a formálne existujúcu globálnu bezpečnostnú architektúru treba len opraviť. Nepoznám z dejín taký prípad. K reforme alebo zmene svetového poriadku dochádzalo vždy až po vojnách, ktorých víťaz si silovo dokázal presadiť a nadiktovať nové podmienky medzinárodného usporiadania.

Predstavovať si to tak ako šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas, že veľmoci si sadnú a dohodnú sa na reforme OSN, lebo veď doterajšie princípy sú vraj správne, ale chýba im mechanizmus vymáhania (ako sa vyjadrila na medzinárodnej konferencii o Arktíde v Oslo) je žalostne naivné. Zreformovať OSN si vyžaduje nielen rozšíriť počet členov Bezpečnostnej rady OSN (o čom sa hádajú už od deväťdesiatych rokov a k ničomu to nevedie), ale predovšetkým zmeniť princíp rozhodovania. Konkrétne a predovšetkým zrušiť právo veta, ktoré si pri zakladaní OSN prezieravo vymohol ešte geniálny sovietsky diplomat Andrej Gromyko. Lenže s tým nebude súhlasiť žiadna veľmoc už len preto, že pre niektoré z nich je to posledný znak toho, že ešte zostali veľmocami.

To je podľa mňa hlavný dôvod, prečo k žiadnej reforme nedôjde a z OSN sa stane inštitucionálna fosília – podobne ako zo Spoločnosti národov, ktorá formálne existovala ešte v roku 1946, keď už fungovala nová Organizácia spojených národov, no minimálne od druhej polovice tridsiatych rokov by už žiadnemu štátu pri ohrození jeho bezpečnosti nezišlo na um volať na pomoc Spoločnosť národov.

Preto predpokladám, že schodnejšou cestou bude vytvorenie novej svetovej organizácie. A nech už bude vyzerať akokoľvek, základným poučením zo súčasnej OSN je, že bude musieť byť demokratickejšia, čo znamená, že rozhodovanie o otázkach svetového mieru by sa malo preniesť na plénum. Potvrdzujú to aj doterajšie skúsenosti: OSN bola akcieschopná vždy vtedy, keď mimoriadne preniesla právomoci z Bezpečnostnej rady na Valné zhromaždenie OSN, kde už nerozhodovalo právo veta, ale väčšina štátov sveta. Napríklad Suezskú krízu z roku 1956 by sa nikdy nepodarilo vyriešiť bez tohto mechanizmu, keď sa obišla paralyzovaná Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie rozhodlo o vyslaní mierových jednotiek.

Namiesto toho sa však generálny tajomník OSN António Guterres zosmiešnil, keď vyhlásil, že jeho právni experti „starostlivo prehodnotili“ prípad Krymu a Donbasu a dospeli k záveru, že zásada práva národov na sebaurčenie neplatí v týchto prípadoch (keďže nejde o národy, ale len o odštiepenecké provincie). Nedalo by sa proti tomu namietať, keby tu nebol precedens Kosova. OSN si šliape po jazyku a znižuje svoju autoritu, keď tieto prípady neposudzuje rovnako a principiálne. Som presvedčený, že súčasťou širšieho diplomatického riešenia konfliktu na Ukrajine bude musieť byť aj uvedenie týchto dvoch otázok do súladu s medzinárodným právom. Buď sa ich doterajší stav zruší alebo ho obe strany navzájom uznajú.

BIEDA EURÓPSKEJ DIPLOMACIE

Riešenie všetkých týchto otázok je nesmierne zložité a chcel som vám tým vysvetliť, v akej zúfalej situácii sa nachádza európska diplomacia, keď na jej čele stojí galaktická hlupaňa Kaja Kallasová, ktorej by som nedal manažovať stánok s langošmi, nieto úrad Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Pritom nemusím zdôrazňovať, aké mimoriadne dôležité je, aby práve v tomto krízovom období stála na čele európskej diplomacie kompetentná, rešpektovaná a silná osobnosť.

Z Kaji Kallasovej sa však stáva fenomén – nie však v pozitívnom zmysle slova – keď sa stáva pravidelným terčom vtipov a posmeškov. Neprejde deň, čo by netresla nejakú hlúposť, ktorá prekonáva aj výroky Magdy Vášáryovej. Bežný človek by mal mať možnosť počúvať každý deň aspoň úryvok z jej prejavu, ktorý vyznieva ako reč jednoduchej ženy s miernym mentálnym postihnutím alebo zmätená odpoveď nepripraveného žiaka pri tabuli. A v konečnom dôsledku si z toho odnesiete dojem, akoby sa predavačky z konzumu v Chtelnici spýtali na jej názor na svetovú politiku… V auguste minulého roka si napríklad položila otázku: „Ak my ako Európa nedokážeme poraziť Rusko, ako potom porazíme Čínu?“ Včera si zasa zafilozofovala o momentálnom počasí: „Rusko zlyháva na bojisku, preto sa snaží urobiť zo zimy zbraň.“ V inom svojom nedávnom prejave pobavila publikum, keď sa pochválila, že na konci svojho mandátu bude veľmi bystrá, lebo ona teraz číta knihy (óóó).

Nemám najmenší dôvod byť zhovievavý k tomuto prírodnému úkazu, lebo očakávam, že skôr akváriová rybička porozumie astrofyzike ako pani Kallasová zahraničnej politike. Pretože až vtedy, keď si naplno uvedomíte, kto nás vedie, pochopíte, aký máme problém. Vedie nás dvojica bezradných neschopných a rozhádaných tetušiek, ktoré sú natoľko zmätené, že po vyhrážkach Spojených štátov Grónsku im ďakujú za to, že sa v oblasti angažujú za mier. Tetušiek, ktoré nevedia, či sa rozpadne NATO, nevedia riešiť európsku bezpečnosť inak ako zintenzívnením opatrení, ktoré zlyhávajú a napriek tomu, že sme zostali osamelí a bez priateľov, odmietajú normalizáciu vzťahov s Čínou, Ruskom a prakticky s celým svetom, lebo sa ešte stále spoliehajú na USA. Vlažná reakcia na únos venezuelského prezidenta je pritom taká škandalózna, akoby v auguste 1968, keď Sovieti uniesli Alexandra Dubčeka do Moskvy, západní diplomati reagovali: „Je to len komunista, nikomu chýbať nebude.“

Ich taktika (ak sa vôbec o niečom takom dá u týchto jednoduchých bytostí hovoriť) na Ukrajine totálne zlyhala. Navonok robia svaly a sľubujú svoje jednotky na pomoc Kyjevu, ale nemusíte sedieť v Kremli, aby ste pochopili, že blafujú: stačí poznať aspoň situáciu vo Francúzsku a vedieť, že niečo také vo francúzskom parlamente nikdy neprejde. A mierové rokovania v Abú Zabí? To je obyčajná fraška, pri ktorej vás klamú všetky strany pravidelne tvrdiac, že dohoda je už-už na spadnutie, pričom nie je dohodnuté vôbec nič. Podľa mňa to s diplomatickým riešením už dávno vzdali aj Rusi. Vyjednávania síce neodmietajú podľa starej Gromykovej zásady, že lepších je desať rokov rokovania ako jeden deň vojny, ale súčasťou tejto doktríny je aj sovietska taktika, že viac ako mier vyhovujú Moskve mierové rokovania.

Hlášky, že Rusi sa už-už dostávajú pod tlak, sú súčasťou tragikomických špekulácií objavujúcich sa každé tri mesiace – v skutočnosti sa Putin nikam neponáhľa. Skôr by sme si mali všímať, že Moskva nás podľa vyhlásenia ruského námestníka ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška už nepovažuje za neutrálnu silu, ale za stranu konfliktu a z tohto dôvodu Kremeľ nebude súhlasiť, aby Európska únia dohliadala na prípadné prímerie. Rusko hovorí o katastrofálnych skúsenostiach a podvratnej úlohe EÚ. Skrátka, európska diplomacia totálne zlyhala.

Za týchto okolností pokračujúce blúznenie Ursuly von der Leyenovej, Kaji Kallasovej, ale aj dánskej premiérky Frederiksenovej, že hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre Európu je Rusko, považujem za totálnu neschopnosť realistického úsudku v medzinárodných vzťahoch. Žiadne „strategické precitnutie“ sa nekoná. Tieto tri grácie nepochopili ani len to, že americký imperializmus sa nezrodil s Donaldom Trumpom.

Spojené štáty sa od svojho vzniku zapojili do vyše 400 vojenských intervencií v zahraničí, z ktorých takmer 80 prebehlo v tomto storočí. Nie je ťažké si spočítať, kto je najväčší globálny agresor a kto najviac ohrozuje stabilitu, bezpečnosť a svetový mier. Ale my v opakovaných šovinistických záchvatoch pripisujeme zodpovednosť za všetko zlo od počiatku vekov Rusku, ktoré by sme najradšej obvinili aj z vyhubenia dinosaurov. Takže áno, nič sa nezmení, kým budú stáť na čele Európy tí, ktorí jej súčasnú krízu spôsobili. A spôsobia ešte veľa utrpenia, kým si to uvedomia aj tí, ktorí neutrpeli ani závan prezieravosti.

Eduard Chmelár FB

Napísali sme

Mohlo by vás zaujímať

Podporte našu prácu

Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.

Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU