KDH trpí stratou súdnosti ak tvrdí, že začali zápas za samostatné Slovensko ako prvé.

KDH trpí stratou súdnosti ak tvrdí, že začali zápas za samostatné Slovensko ako prvé.Je to sprostosť. Ako však vznikol mýtus o tom, že KDH chcelo pre Slovensko v EU akúsi samostatnú hviezdičku a stoličku ?

Všetko sa to opiera o spomienkový optimizmus J.Čarnogurského.

On podľa vlastných slov rojčil o samostatnej Slovenskej republike dávno pred 1989. Verím tomu, lebo v prostredí kresťanského disentu bol aj Ján Chrizostom Korec /vtedy tajný biskup, neskôr silno národniarsky kardinál/. Katolícky disent mal tiež informačné kanály na slovenskú katolícku emigráciu, tvorenú politikmi prvej SR. Tí boli silným motivátorom snáh o obnovu slovenskej štátnosti.

Na druhej strane boli však v katolíckom disente aj domáce sily, ktoré boli silno čechoslovácke, zamerané na spoločný boj spolu s „bratmi“ Čechmi proti komunizmu. Do tejto skupiny patrili napr. Krčméry, Srholec, Neuwirth ai. Medzi týmito dvoma krídlami /suverenisti a čechoslovakisti/ spočiatku lavíroval aj F,Mikloško. Aj keď sa zúčastnil niekoľkých akcií na pamiatku A.Hlinku a J.Tisa, po r.1989 sa stále viac prikláňal k čechoslovakizmu.

J.Čarnogurský síce rojčil o obnove slovenskej štátnosti, no bál sa k tomu urobiť akékoľvek praktické kroky. Našiel si na svoju ustráchanosť aj pseudologické zdôvodnenie v podobe hesla: najprv s Čechmi proti komunistom a až potom kroky smerom k slovenskej samostatnosti. V takejto podobe, -v podobe pasívneho rojčenia o samostatnej slovenskej štátnosti privítali KDHáci aj prevrat v 1989. Aj keď sa v programových tézach pred založením KDH hovorilo o práve Slovákov na sebaurčenie, resp. o konfederatívnom usporiadaní ČSR, nakoniec bojácne vedenie KDH tieto idey do programu KDH nezaradilo.

Skutočné štátotvorné politické štruktúry na Slovensku boli však už čase vzniku KDH oveľa ďalej.

Hnutie za oslobodenie Slovenska /Kollár, Blaško/, ktoré sa opieralo o politickú emigráciu z čias prvej SR žijúcu v Nemecku, už v DECEMBRI 1989 začalo na nám. SNP organizovať demonštrácie za obnovu slovenskej štátnosti resp. za vznik samostatného a nezávislého Slovenska. K tomuto ich snaženiu sa pridala „Štúrova družina“, Hnutie za nezávislé Slovensko, Slovenská ľudová strana, Strana slovenskej národnej jednoty a pod.

V tejto atmosfére napokon obnovila svoju činnosť aj Slovenská národná strana. V jej rámci už popri myšlienke konfederácie /podporovanej Miškovským, Hrnkom/ začalo prevládať jasné smerovanie ku vzniku modernej samostatnej Slovenskej republiky / v neutriedenej podobe Moric, a Slota, v podobe štrukturovaného politického procesu Jozef PROKEŠ/. Pri voľbách v roku 1990 oslovila myšlienka samostatného Slovenska takmer 20% Slovákov /nešlo len o percentá pre SNS, ale aj pre ďalšie národniarske strany/.

Kde bolo v tom čase KDH ?

Nuž lavírovalo medzi federativizmom s posilnenými právomocami pre národné republiky /SR a ČR v rámci ČSFR/ a federativizmom založenom podriadenosti SR jednotnému /pražskému/ centru. K prvej myšlienkovej skupine patril Čarnogurský, k druhej Mikloško.

V rokoch 1990-1991 bolo nám. SNP v BA pravidelne, azda deň čo deň, dejiskom pronárodných demonštrácii Za samostatné Slovensko. Demonštrácie sa však konali aj v Ružomberku, B.Bystrici, Martine a i. V tejto atmosfére už vládnuce VPN, spočiatku silno pro-federalistiké, začalo reflektovať na snahy Slovákov po sebaurčení. Jasné stanovisko v prospech slovenskej zvrchovanosti zaujal na jar 1991 aj vtedajší predseda vlády za VPN dr.V.Mečiar. Čechoslovácka väčšina ho zato v máji 1991 zbavila premiérskej funkcie a prepustila ju radšej dr.J.Čarnogurskému z KDH.

Ibaže ani J.Čarnogurský nemohol zostať k zvyšovaniu popularity slovenskej zvrchovanosti slepý a hluchý. V tomto čase, v lete 1991, sa J.Čarnogurský konečne odvážil sformulovať svoju štátotvornú predstavu explicitne. -No explicitne , ako sa to vezme. Čarnogurský sa ani v lete 1991 neodvážil povedať, že smerovanie Slovenska /hoci podľa neho postupné/ má jasný cieľ -samostatnú SR. Použil preto radšej metaforu o samostatnej hviezdičke a samostatnej stoličke pre Slovensko v rámci EU. Takáto metafora, prísne vzato, nebola veľmi presná, Na zástave EU totiž štáty nemajú svoje hviezdičky.

Prečo sa Čarnogurský a najmä Mikloško báli jasnej politiky smerujúcej k samostatnej SR ?

Po prvé preto, že ako v boji s ŠTB zocelení antikomunisti až chorobne nedôverovali všetkému a všetkým, čo za ČSSR koexistovalo s režimom reálneho socializmu /ak chcete s „boľševikmi“/. Po druhé preto, lebo sa báli, že akákoľvek snaha o samostatnú SR môže byť v zahraničí označená za fašizoidnú tendenciu. Po tretie preto, že sa báli, aby po vzniku SR nezačali Maďari ev. Poliaci a Česi vznášať proti SR územné požiadavky. A po štvrté preto, lebo KDHáci neverili, že samostatná SR dokáže sama, bez pomoci Čechov, ekonomicky prežiť. Suma sumarum, KDHáci sa báli, že narýchlo vytvorená SR /navyše za pomoci ex-komunistov/ bude roztrhaná susedmi, ekonomicky skrachuje, zvonku bude mať biľag neofašizmu a zvnútra sa zmení na neo-komunistickú diktatúru.

Aby sa týmto rizikám Čarnogurský vyhol, začal v kruhu svojich verných raziť heslo postupného posilňovania právomoci slovenských orgánov na úkor právomocí českého federálneho centra. Jeho koncept spočíval v tom, že na konci vývoja budú na pražskom centre iba minimálne právomoci a ostatok si budú riadiť slovenské a české národné orgány samé. Proces mal mať podobu postupných krokov a mal prebiehať paralelne s procesom vyjednávania podmienok pre vstup Československa do EU. Časovo to malo trvať asi 10 rokov. Čarnogurský si myslel, že Brusel pochopí logiku štátoprávneho vývoja v ČSFR a na konci vyjednávania o vstupe do EU, umožní EU samostatný vstup pre Českú a samostatný vstup pre Slovenskú republiku.

Z dnešného hľadiska sú takéto predstavy KDH neuveriteľne naivné, nezrelé, nereálne.

Takýto manažment cesty Slovenska k samostatnosti nezohľadňoval, že OKNO PRÍLEŽITOSTÍ na vznik samostatných štátov na troskách komunistických federácií /Juhoslávia, ZSSR príp. NDR/ trval veľmi krátko. V rokoch po 1993-1994 už bolo okno príležitostí zabuchnuté. A zabuchnuté je dosposiaľ-na čo doplatili Katalánci, Baskovia, Škóti a i. EU by slovenské emancipačné snahy nielenže nikdy nepodporila, ale pomáhala by Prahe potlačiť ich ako šovinistické a separatistické.

Ani z ekonomického hľadiska by sa podmienky pre slovenskú emancipáciu nezlepšovali ale zhoršovali. Silnejší český kapitál by za 2-3 roky ovládol Slovensko a nedovolil by mu rozvíjať autonómnu slovenskú ekonomiku. S postupom času by klesala aj ochota Slovákov demonštrovať a národná revolúcia by postupne vyhasla.

Pre Slovensko je veľkým šťastím, že tu bol V. Mečiar

Pre Slovensko je veľkým šťastím, že tu bol V. Mečiar, razantný človek činu, schopný zvládnuť manažment vzniku samostatného Slovenska i ťažké mesiace budovania základov štátu od nuly. Iste, V.Mečiar sa pri vzniku a budovaní samostatného Slovenska dopustil aj chýb. V nepriateľskom vonkajšom i vnútornom prostredí sa to ani inak nedalo. Našťastie partnerom v zápase o národnú emancipáciu bol na druhej strane V.Klaus. Aj jemu sa idea rázneho ukončenia pomaly skapínajúcej federácie páčila viac ako KDHácka idea neustáleho handrkovania sa o kompetencie a spoločné federálne peniaze. Klaus sa priklonil k radikálnemu riešeniu, žiadna federácia budovaná zdola, žiadna konfederácia ale hneď a zaraz dva samostatné štáty.

Klaus, tak ako drvivá väčšina Čechov neveril, že SR prežije dlhšie ako pol roka. Obrovsky sa mýlil. Vďaka buldočej povahe Mečiara sa SR v bolestiach ale predsa postavila na vlastné nohy. Ľudia začali slovenskej samostatnosti dôverovať. Kým v prvom „referende“ -pri parlamentných voľbách v júni 1992 mali pronárodné sily v HZDS, SNS, SDĽ a menších národniarskych stranách čosi vyše 55% hlasov, vo voľbách v 1994 už strana, ktorá mala v programe obnovu čs.federácie dosiahla len niečo vyše 1% hlasov. Slováci „spátky ku Praze nepřilezli“. Slováci si už zvykli /podozrivo rýchlo/ na svoj štát.

Aké bolo v týchto historických procesoch miesto F.Mikloška ? Miesto hodnotenia ponúkame aspoň základné fakty o jeho pôsobení:

• kresťanský konzervatívec F.Mikloško vo voľbách v 1990 kandiduje za liberálne hnutie VPN,
• v júni 1990 sa F,Mikloško stal predsedom SNR, -nie však za KDH ale za VPN,
• v auguste 1990 sa F,Mikloško dištancoval od Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska, prijatej SSI Korene,
• v auguste 1990 F.Mikloško privítal závery spoločného rokovania /Tr.Teplice/ českej, slovenskej federálnej vlády o oddanosti myšlienke spoločnej federácie; zároveň skritizoval odmietavé stanovisko SNS a i. národniarskych subjektov, ktoré závery o oddanosti federácii odmietli,
• 26.augusta 1990 vypískalo F.Mikloška 10 tis. Slovákov na demonštrácii v Ružomberku,
• 17.septembra 1990 podporil F.Mikloško požiadavku V.Havla, aby nová federálna ústava zakotvila nemožnosť oddeliť SR od ČSFR,
• október 1990: F,Mikloško odmietol matičný návrh jazykového zákona,
• 23.októbra odmietol F.Mikloško dokument „61 krokov ku slovenskej identite“
• 15.novembra 1990 sa F.Mikloško stretol s hladovkármi podporujúcimi matičný jazykový zákon; požiadavky hladovkárov nesplnil,
• 21.novembra 1990 F.Mikloško podporil závery koaličných slovenských strán, v ktorých deklarujú vernosť myšlienke spoločnej federácie s Čechmi,
• vo februári 1991 sa F.Mikloško stal členom komisie, pracujúcej na novej Ústave SR; prezentoval, že táto ústava nesmie spochybňovať federálne usporiadanie ČSFR,
• 5.marca 1991 došlo k rozkolu vo VPN, – čechoslovakistická väčšina vypudila z VPN pronárodnú menšinu na čele s V.Mečiarom; V.Mečiar začal formovať platformu Za demokratické Slovensko, z kotrej sa neskôr stalo HZDS; F,Mikloško a F.Gál začali robiť kroky, aby bol z postu premiéra odvolaný V.Mečiar,
• 10. marca 1991 skritizoval F.Mikloško demonštráciu na nám. SNP, zameranej na podporu Deklarácie o štátnej suverenite a zvrchovanosti Slovenska,
• 14.marca 1991 F,Mikloško sprevádzal V.Havla na nám. SNP v BA, kde sa konala ďalšia demonštrácia na podporu samostatnosti SR; plné námestie SNP Mikloška a Havla vypískalo; podľa Mikloškovho priznania zámerom bolo svetu ukázať, ako slovenskí separatisti útočia na V.Havla,- na symbol boja za humanizmus a demokraciu,
• 15.marca 1991 sa Mikloško postavil za návrh trestne stíhať organizátorov demonštrácií na nám. SNP,
• 10.apríla 1991 F.Mikloško odmietol prerokovať v SNR deklaráciu Za zvrchované Slovensko,
• 23.apríla 1991 predsedníctvo SNR pod vedením F.Mikloška odvolalo z postu premiéra V.Mečiara,
• apríl 1991 – F,Mikloško odsúdil Generálny štrajk v 99 podnikoch na podporu V.Mečiara,
• 24.augusta 1991 KDH s podporou F.Mikloška odmietlo návrh HZDS na vznik tzv. Veľkej národnej koalície,
• 28.októbra 1991 zahádzali demonštranti na nám. SNP v BA prezidenta Havla a predsedu SNR F.Mikloška vajíčkami,
• 2.-8. februára 1992 sa za účasti F,Mikloška v Milovách /ČR/ uskutočnilo rokovanie SNR a ČNR, na ktorom prijali tzv. návrh zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadanie spoločného štátu; tzv. Zmluvu z Milov, pripisovanú Mikloškovi odsúdili všetko pronárodné sily na Slovensku,
• Zmluvu z Milov napriek odporu F.Mikloška SNR 22.februára odmietla,
• v marci 1992 prijal F.Mikloško s veľkou nevôľou rozdelenie KDH na čechoslovácke KDH a na pronárodniarske SKDH /J.Klepáč/,
• 11.marca 1992 musel F.Mikloško konštatovať. že jeho rozhovory s predsedníčkou ČNR D. Burešovou nepriniesli výsledok, ktorý by ľudia na Slovensku prijali,
• v máji SNR konečne prerokúvala bod o vyhlásení suverenity /zvrchovanosti SR; Čarnogurský a Mikloško boli proti; za vyhlásenie bola síce väčšina poslancov, no nebola to potrebná ústavná väčšina,
• 6.júna boli v SR parlamentné voľby; v nich strany podporujúce zvrchovanosť /HZDS, SDĽ, SNS/ získali spolu 60% hlasov, KDH /za ktoré kandidoval už aj F.Mikloško/ získalo 8% hlasov.
• 23.júna 1992 prestal byť F.Mikloško predsedom SNR,
• 17.júla 1992 schválila SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR; F.Mikloško túto deklaráciu rázne odmietol,
• 20.júla 1992 odstúpil z funkcie prezidenta ČSFR V.Havel, veľký Mikloškov priateľ,
• 23.júla 1992 sa V.Klaus a V.Mečiar na rokovaní v Bratislave dohodli na rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty; pre F.Mikloška to bola osobná tragédia,
• v auguste 1992 na rokovaní vo vile Tugendhat si Mečiar a Klaus dohodli technikálie rozdelenia ČSFR /delenie spoločného majetku, ústavný zákon o rozdelení federácie/; ďalší klinec do rakvy Mikloškových nádejí,
• 1.septembra bola v SNR schválená ústava samostatnej SR; F. Mikloško hlasoval proti prijatiu Ústavy SR,
• 25.septembra 1992 odsúhlasilo FZ ČSFR ústavný zákon o rozdelení federácie; podľa neho 1.1.1993 vznikne samostatná SR; ďalšia rana pre F.Mikloška,
• 29.septembra 1992 schválila SNR deň 29.august za štátny sviatok pripomínajúci si SNP; F.Mikloško hlasoval proti,
• F.Mikloško trikrát kandidoval za prezidenta SR /2004, 2009, 2018/; ani raz neuspel,
• v roku 2001 v Budapešti prevzal F.Mikloško Medialu J. Esterházyho, maďarského iredentistu a kritika vzniku prvej SR,
• v roku 2005 prevzal si F.Mikloško v Budapešti cenu Sv.Vojtecha za toleranciu vo vzťahu k menšinám; F.Mikloško sa pri tejto príležitosti verejnej v mene slovenského národa ospravedlnil Maďarom za to, že v 1945 museli nyilasovci a exponenti horthyovského režimu odísť do Maďarska a že občania maďarskej národnosti bez čs.občianstva museli nastúpiť na práce pri povojnovej obnove a rekonštrukcii československej ekonomiky /prevažne v Sudetách/,
• v roku 2024 nehlasoval F.Mikloško za doplnok ústavy, navrhnutý aj KDH, deklarujúci dve pohlavia a nadradenosť slovenských zákonov nad zákonmi EU v oblasti tradičných hodnôt …

Takéto je teda v stručnosti curriculum vitae pána F.Mikloška v čase od 1989 po súčasnosť.

Je vecou čitateľa a jeho úsudku, aby zhodnotil, akú rolu vo vzťahu k slovenskej štátnosti pán poslanec František Mikloško zastával.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  KDH trpí stratou súdnosti ak tvrdí, že začali zápas za samostatné Slovensko ako prvé.
• 
  Slovensko v stredoeurópskom porovnaní: HDP – PPP ukazuje, že si vedieme lepšie, než sa zdá
• 
  Ministerstvo obrany informovalo o útoku na vojenské letisko na Ukrajine.
• 
  Lacová vedie tesne pred Králom a Gudiakom v neobjektivite moderátorov.
• 
  Ukrajinské dobrodružstvo kolaboranta Jaroslava Naďa, časť 3
• 
  Žilinka, obľúbenec internetových trollov a fanatických Fico-bijcov, opäť perlil

---

---