Bild: Putin by mohol poraziť NATO aj s 15 000 vojakmi.


Bild: Putin by mohol poraziť NATO aj s 15 000 vojakmi.
Bild: Putin by mohol poraziť NATO aj s 15 000 vojakmi. Mohlo by Rusko tento rok zaútočiť na NATO a dosiahnuť víťazstvo? Simulácia útoku, ktorú vykonali experti, priniesla znepokojujúci výsledok, ktorý vyvolal rozruch aj v USA a pravdepodobne vyvolá diskusiu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začína dnes, v piatok: S iba 15 000 vojakmi by Rusi mohli uvrhnúť NATO do existenčnej krízy.
Prepracovanú simuláciu uskutočnil WELT (ktorý rovnako ako BILD patrí pod Axel Springer) v spolupráci s „Nemeckým centrom pre vojnové hry“ na Univerzite Bundeswehru v Hamburgu. Niekoľko renomovaných expertov a politikov sa ujalo rolí Ruska , rôznych krajín EÚ – vrátane Nemecka – a NATO a krok za krokom simulovalo eskaláciu. Informoval o tom dokonca aj americký denník „Wall Street Journal“.
Rakúsky vojenský expert Franz-Stefan Gady sa v rámci vojnovej hry ujal úlohy ruského náčelníka generálneho štábu a vypracoval útočné plány. V podcaste so zástupcom šéfredaktora denníka BILD Paulom Ronzheimerom Gady vysvetľuje, ako by malá ruská sila mohla dať mat západnej vojenskej aliancii. Obzvlášť znepokojujúce je, že fiktívna vojna sa má odohrať tento rok.
Ako mohol Putin poraziť NATO. Vypočujte si teraz novú epizódu podcastu od Paula Ronzheimera s Franzom-Stefanom Gadym. Dostupné na Spotify , Apple Podcasts , YouTube , Acast a všade, kde počúvate podcasty.
Putin si vymýšľa zámienku
„Scenár predpokladal prímerie v lete 2026, čo by Rusku poskytlo niekoľko mesiacov na doplnenie, preškolenie a presun svojich vojsk.“ Zatiaľ čo prímerie na Ukrajine bolo krehké, Rusko už nepotrebovalo všetky svoje jednotky na fronte. Ďalším prvkom scenára bolo, že kremeľský diktátor Vladimir Putin si vymyslel zámienku – humanitárnu krízu v ruskej enkláve Kaliningrad. Aby vytvorili údajný humanitárny koridor, ruské jednotky vtrhli do Litvy a obsadili strategicky dôležité mesto Marijampole.
A Západ? USA túto akciu okamžite neklasifikovali ako jasný dôvod na uplatnenie klauzuly NATO o kolektívnej obrane. Nemecko tiež váhalo. Poľsko zmobilizovalo svoje ozbrojené sily, ale vojensky nezasiahlo. Ruské drony a míny blokovali kľúčové dopravné trasy, čím zabránili jednotkám NATO v pozemných zásahoch. Výsledok: S len niekoľkými tisíckami vojakov Rusko zneschopnilo NATO konať a obsadilo časť pobaltských štátov.
NATO namiesto úderu váha.
Gady však v súvislosti so simuláciou vojny vysvetľuje: „Na dosiahnutie svojich vojenských cieľov v pobaltských štátoch Rusko nepotrebuje napadnúť Litvu, Lotyšsko ani Estónsko. Môže si zabezpečiť takzvanú kontrolu paľby z Bieloruska a Kaliningradu.“ To znamená, že najdôležitejšie strategické pozície sú bombardované raketovými odpaľovačmi, delostrelectvom a dronmi, čím sa zabráni nepriateľovi v zásahu. Na to Rusko v Pobaltí „nepotrebuje ani jedného vojaka“.
Hlavným problémom pre Západ však nie sú vojenské schopnosti Ruska, ale jeho vlastná reakcia. V tomto scenári Američania nesúhlasia s vojenskou intervenciou a obranou územia NATO svojimi silami v priebehu prvých 48 hodín. Tlak na pomoc pobaltským štátom tak zostáva výlučne na Európe. V simulácii sa ani Nemecko, ani Poľsko nerozhodnú poskytnúť vojenskú podporu Litve, členskej krajine NATO a EÚ.
Cieľom ruskej vojny v pobaltských štátoch je zdiskreditovať NATO.
Rusko podľa Gadyho stavia Berlín a Varšavu do dilemy: „Naozaj chcete riskovať svoje jednotky, veľké straty, aby ste ochránili pobaltské štáty?“ Po simulácii si expert kladie otázku, či by Nemecko skutočne bolo ochotné a malo odvahu brániť pobaltské štáty – čo je pre nemecké vedenie „mimoriadne ťažké rozhodnutie“.
Dôsledky pre NATO a EÚ by boli zničujúce, hovorí Gady. A vysvetľuje možný kalkul Rusov: „Ruským vojnovým cieľom v Pobaltí je zdiskreditovať NATO ako alianciu a oslabiť (…) Európsku úniu. A to sa dá dosiahnuť dôveryhodným preukázaním, že NATO a ďalšie krajiny EÚ toho veľa urobiť nemôžu, ak Rusko v podstate povie: Oddeľujeme Pobaltie od zvyšku Európy.“
Franz-Stefan Gady je rakúsky vojenský analytik. Vykonával výskum okrem iného v Britskom medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie (IISS) a prostredníctvom svojej spoločnosti poskytuje klientom poradenstvo v otázkach bezpečnosti a obrany. Jeho analýzy sa pravidelne objavujú v novinách, ako sú britské „Financial Times“ a americké „Wall Street Journal“.
Zdroj: Bild
Napísali sme
Mohlo by vás zaujímať
- Bild: Putin by mohol poraziť NATO aj s 15 000 vojakmi.
- Kaja Kallasová chce „obmedziť“ veľkosť ruskej armády
- Ako odvolať Žilinku – Video
- Maďarský opozičný líder zapletený do drogového škandálu, západ mu rozprestiera červený koberec
- Ruské sily zaútočili na centrálnu raketovú a delostreleckú základňu ukrajinských síl
- Mníchovská bezpečnostná konferencia – ples upírov
Podporte našu prácu
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc.

Náš obsah nezamykáme – veríme, že pravda má byť dostupná každému. Boj o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. V čase, keď sa liberálna chobotnica snaží upevniť svoju moc, je nezávislý hlas dôležitejší než kedykoľvek predtým. Každý finančný príspevok sa ráta. Pomáha nám pokračovať v našej práci, rozširovať dosah a brániť hodnoty, na ktorých stojí slobodná spoločnosť.
Ďakujeme Vám za dôveru PODPORIŤ – TU alebo TU
Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko
Subscribe to get the latest posts sent to your email.







