Európska komisia zvolala mimoriadne zasadnutie kvôli patovej situácii s ropovodom Družba

Európska komisia zvolala mimoriadne zasadnutie kvôli patovej situácii s ropovodom Družba. Európska komisia je obvinená z toho, že v spore medzi Budapešťou, Bratislavou a Kyjevom koná ako „Ukrajinská komisia“.

Európska komisia zvolala na budúcu stredu mimoriadne zasadnutie Koordinačnej skupiny pre ropu po prerušení dodávok cez ropovod Družba a rozhodnutí Maďarska a Slovenska pozastaviť dodávky nafty na Ukrajinu.

Pôvod konfliktu siaha do 27. januára, keď údajný útok ruského dronu na ukrajinské územie vyradil z prevádzky úsek ropovodu Družba , ktorý zásobuje Maďarsko a Slovensko.

Obe krajiny sú vo veľkej miere závislé od ruskej ropy prepravovanej touto trasou pre zásobovanie svojich rafinérií. Budapešť a Bratislava obviňujú Kyjev z úmyselného odďaľovania opráv z politických dôvodov a reagovali pozastavením vývozu nafty na Ukrajinu.

Toto opatrenie ďalej zhoršuje už aj tak krehkú energetickú situáciu Ukrajiny uprostred zimy, ktorú po mesiacoch útokov na jej elektrickú sieť poznačili výpadky prúdu a problémy s vykurovaním.

Brusel reagoval zvolaním ad hoc stretnutia s cieľom posúdiť dopad prerušenia a preskúmať alternatívne možnosti dodávok.

Od začiatku však zdôrazňovala, že nemá v úmysle „vyvíjať tlak na Ukrajinu“, aby urýchlila opravy, čo je nuansa, ktorá odráža politickú citlivosť daného okamihu.

Chorvátska alternatíva a cenový faktor

Po uzavretí ropovodu Družba Maďarsko požiadalo Komisiu o uľahčenie prepravy ruskej ropy po mori cez jadranský ropovod, ktorý spravuje chorvátska spoločnosť JANAF. Záhreb odmietol povoliť tranzit ruskej ropy, hoci ubezpečil, že je ochotný dodávať ropu z iných zdrojov.

Chorvátske úrady tvrdia , že kapacita spoločnosti JANAF – až 15 miliónov ton ročne – je dostatočná na pokrytie potrieb Maďarska a Slovenska. Technicky neexistujú žiadne významné prekážky a prepravné tarify predstavujú sotva 1 % celkových nákladov.

Skutočné jadro konfliktu je ekonomické. Ruská ropa je stále približne o 30 % lacnejšia ako alternatívy dostupné na medzinárodnom trhu. Pre Budapešť a Bratislavu by jej nahradenie znamenalo vyššie náklady, inflačný tlak a stratu konkurencieschopnosti.

Komisia trvá na tom, že ani Maďarsko, ani Slovensko nečelia bezprostrednému riziku pre bezpečnosť dodávok vďaka svojim strategickým rezervám. Zároveň vyjadrila obavy ohľadom energetickej situácie Ukrajiny. Toto vyvažovanie vyvolalo v Budapešti nespokojnosť.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Brusel , aby konal „ako Európska komisia a nie ako Komisia Ukrajiny“, a požadoval, aby sa záväzky vyplývajúce z asociačnej dohody a existujúce pravidlá pre dovoz ruskej ropy dodržiavali, kým je ropovod mimo prevádzky.

V januári 2026 EÚ prijala legislatívu, ktorá od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2027 postupne ukončili používanie ruských fosílnych palív. Maďarsko a Slovensko tento zákon napadli s argumentom, že chýbajú schodné alternatívy a náklady sú neprimerané. Kyjev zasa obviňuje obe vlády z predlžovania ich energetickej závislosti od Moskvy.

Je zarážajúce, že krajina, ktorá sa snaží vstúpiť do EÚ, udržiava konfrontáciu s dvoma svojimi členmi a snaží sa diktovať svoj energetický program, ktorý je kľúčový pre hospodársky rozvoj. Ešte znepokojujúcejšie je, že Brusel sa v spore zrejme stavia na stranu tretej strany.

Zdroj: The european CONSERVATIVE

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Slovensko aj Maďarsko prerušujú dodávky nafty na Ukrajinu
• 
  M. Zoldy: Hon na premiéra prerástol do politického a mediálneho sadizmu.
• 
  Európska komisia zvolala mimoriadne zasadnutie kvôli patovej situácii s ropovodom Družba
• 
  Protificovský deep state nasadzuje do boja proti národnej vláde Smeru nové kone.
• 
  Merz alebo Macron sú v politike EÚ dvaja jednoduchí Šimečkovci.
• 
  Európska politika je zlá, chorá, chybná tak ako progresívne liberálne vedenie EÚ

---

---