E. Chmelár: Pochod komediantov sa blíži, a tak opozičný tábor mobilizuje.

E. Chmelár: Pochod komediantov sa blíži, a tak opozičný tábor mobilizuje. Režisér Peter Bebjak po tom, čo už nezarába na verejnoprávnej televízii, vyzval na jej bojkot. Richard Rybníček, ktorý vyhodil zo Slovenskej televízie 1015 ľudí pre údajnú nadbytočnosť (doteraz sa z takýchto drastických čistiek táto inštitúcia nespamätala), sa rozčuľuje, že STVR v rámci konsolidácie musí prepustiť 60 (slovom šesťdesiat) zamestnancov.

A aká by to bola citlivo vnímajúca madame Čaputová, keby sa nezastala hercov. Nevadí, že sa nikdy nepostavila na stranu ťažko pracujúcich ľudí a ich zhoršujúcich sa pracovných podmienok, že sa nikdy nezastala prepustených odborárov, že odmietla podporiť 12 rokov väzneného Juliana Assangea, že mlčky prešla genocídu v Gaze a ani slovom neodsúdila vojenskú agresiu USA a Izraela… Zuzana Čaputová tvrdí, že tam, kde sa oslabuje kultúra, sa oslabuje aj schopnosť spoločnosti rozumieť samej sebe. Ako je potom možné, že ona Slovensku podľa vlastných slov nikdy nerozumela? Herci a novinári – to sú pre ňu najdôležitejšie skupiny, ktoré jej vždy zachraňovali alebo umelo vytvárali imidž.

Poctivých hercov, ktorí si uvedomujú, že tieto politické exhibície nesmierne škodia ich profesii, že si ich diváci dokážu čoraz menej stotožniť s ich postavami a čoraz viac s ich ideologickými pózami, na dnešnom pochode nestretnete. Jedno je totiž isté. Kultúra je večná. Tá nezahynie, rodí sa aj v tých najťažších podmienkach. Jediné, o čo tu ide, je nemilosrdná ruvačka o obmedzené finančné zdroje, bitka o kšefty, ktorá nemá nič spoločné s kvalitou tvorby, ale so správnymi politickými známosťami. Aj v jogurte je viac kultúry ako v týchto nedôstojných prekáračkách.

Eduard Chmelár FB

Čaputová a jej herecká družina: Prečo „rozumie“ len vyvoleným?

Rozprávka o (ne)rozumnej prezidentke

Zuzana Čaputová, akoby vystrihnutá z ideálneho scenára pre citlivú a empatickú prezidentku. No, je to naozaj tak? Zdá sa, že jej radar citlivosti a empatie sa akosi záhadne kalibruje. Zaujímavé je, ako rýchlo dokáže zdvihnúť hlas na obranu hercov, no hlas ľudu, ktorý dennodenne bojuje s existenčnými problémami, akoby kdesi zanikal v ozvene jej prezidentskej kancelárie. Prečo je tomu tak? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Herci v hlavnej úlohe, robotníci v úzadí

Je chvályhodné, ak hlava štátu podporuje kultúru. No, kedy naposledy sme ju videli verejne sa zastať prepustených odborárov, ktorí prišli o prácu za boj za lepšie podmienky? Kedy naposledy vyjadrila verejnú podporu pracujúcim, ktorých pracovné podmienky sa zhoršujú? Akoby existovala akási zvláštna hierarchia, kde sú herci a umelci na piedestáli a bežní ľudia, tí, ktorí tvoria chrbticu našej spoločnosti, sú len nenápadnými komparzistami v Čaputovej politickom divadle.

Mlčati je zlato… alebo len zbabelosť?

Mlčanie je niekedy zlato, hovorieva sa. No, je tomu tak aj v prípade, keď hlava štátu mlčí o závažných medzinárodných otázkach? Julian Assange, väznený už 12 rokov, zverejnil informácie, ktoré odhalili vojnové zločiny. Čaputová o ňom mlčí. Genocída v Gaze a vojenská agresia USA a Izraela? Opäť ticho. Je toto mlčanie strategické alebo je to len prejav strachu postaviť sa mocným?

Kultúra a porozumenie – selektívna láska?

Čaputová tvrdí, že oslabovanie kultúry oslabuje aj schopnosť spoločnosti rozumieť samej sebe. Ironické je, že podľa vlastných slov ona Slovensku nikdy nerozumela. Ako je potom možné, že obhajuje niečo, čomu sama, ako tvrdí, nerozumie? Zrejme pre ňu kultúra predstavuje len úzku skupinu vyvolených, tých, ktorí jej pomáhali budovať imidž. Herci a novinári – tí, ktorí jej „rozumeli“ a vytvárali jej verejnú mienku.

Imidž na prvom mieste?

Zdá sa, že pre Zuzanu Čaputovú je imidž prvoradý. Akoby jej prezidentská funkcia nebola o službe občanom, ale o udržiavaní a vylepšovaní vlastnej image. Je smutné, že v tomto imidžovom divadle sú bežní ľudia len rekvizity.

Prezidentský paradox

Zuzana Čaputová je prezidentkou paradoxov. Na jednej strane vystupuje ako citlivá a empatická hlava štátu, na druhej strane sa zdá, že jej pozornosť a empatia sú silne selektívne. Uprednostňuje vyvolených, tých, ktorí jej pomáhajú budovať imidž, zatiaľ čo na bežných ľudí, na tých, ktorí tvoria srdce a chrbticu našej spoločnosti, akoby zabúdala. Otázkou zostáva: Kedy sa prezidentka Čaputová začne zaujímať o reálne problémy ľudí a prestane hrať divadlo pre médiá? Kedy sa jej slová konečne prepoja s činmi a začne rozumieť Slovensku, tak, ako to sľubovala? Možno, keď si uvedomí, že skutočná kultúra a porozumenie sa rodia v srdciach bežných ľudí, nie len na doskách, ktoré znamenajú svet.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  KDH a koniec kresťanstva? Alebo len koniec dezorientovaného manž. páru.
• 
  E. Chmelár: Pochod komediantov sa blíži, a tak opozičný tábor mobilizuje.
• 
  Šéf strany Demokrati, ktorá nesie všetky znaky fašizmu – kedy zbombarduješ Družbu? Ty hrdina
• 
  Morálne a mentálne dno EÚ a slovenskej opozície
• 
  Médiá vypúšťajú /dez/informácie s účinkom a trvaním fazuľových vetrov
• 
  Čo ponúka opozícia? Len hádky, osočovanie a strkanicu na prahu zvoliteľnosti

---

---