Mafiána odsúdili za vraždy na doživotie. Mieri na slobodu

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

O dovolaní Róberta Lališa alias Kýbla rozhodne Najvyšší súd SR. (Celá chronológia prípadu)

Júlia Piraňa Mikolášiková

Vyučeného automechanika, mafiánskeho bossa sýkorovcov Róberta Lališa alias Kýbla ktorého pre jeho krutosť volali aj Gestapák, najskôr policajti nechceli stíhať. Prípady okolo zločineckej skupiny sýkorovcov a jej najvrchnejšieho predstaviteľa sledujem ako novinárka viac ako 15 rokov.

Kýbel so svojou družinou dlhodobo páchal násilnú trestnú činnosť. Nikdy sa dlhodobo nezdržiaval na jednom mieste, často menil byty. Komunikoval cez osobitný utajený mobil. Príkazy však dával len osobne. Jeho podriadení niekedy museli čakať aj niekoľko hodín, kým sa zjavila jeho temná, tmavá postava, aby vydal ďalšie rozkazy.

Policajti ho nechali utiecť, preventívne sa začal skrývať na prelome rokov 2011 a 2012. Na základe výpovedí niekdajších podriadených zo zločineckej skupiny ho predsa len v lete 2012 obvinili a súd vydal aj zatykač. Najskôr iba z poisťovacieho podvodu, napokon na jeseň 2012 ho obvinili aj z vraždy Romana Deáka a postupne pribúdali aj obvinenia z ďalších vrážd a iných násilných trestných činov.

Už vtedy existovali podozrenia, že mu niekto z polície vynášal informácie. Zo svedeckých výpovedí a aj iných dôkazov boli tiež známe jeho prepojenia na Petra Košča alias pána X. Elitným policajtom sa však veľmi nechcelo týmito informáciami zaoberať. Ak by ich vtedy brali vážne a riadne ich preverili, súčasná vojna v bezpečnostných zložkách by sa nikdy nemusela rozpútať.

Celé roky po Róbertovi Lališovi pátrali. O obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela začal senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jozef Šutka a členov Jána  Hrubalu a Jána Giertliho pojednávať v januári 2015 v neprítomnosti Róberta Lališa.

Napokon ho vypátrali v podstate iba náhodou. Policajti v Českej republike totiž realizovali vlastnú akciu, narazili na sýkorovca Martina Biháriho alias Rusa, ktorý bol tiež na úteku. Keď Martina Biháriho zatkli, prehovoril a o pár dní už mali aj Róberta Lališa. Zatkli ho v Kolíne nad Rýnom v Nemecku s falošnými dokladmi na meno známeho Mareka Trajtera, ktorý bol kauze sýkorovcov tiež stíhaný spolu so sýkorovcami za vraždu Romana Deáka. Súd mu však trestné stíhanie zastavil z dôvodu premlčania skutku.

Do súdneho konania so sýkorovcami vstúpil ako advokát aj Daniel Lipšic, ktorý je dnes špeciálny prokurátor. Začal zastupovať poškodených manželov Deákovcov. Stalo sa tak po vynesení druhého rozsudku senátom Špecializovaného trestného súdu a zahlásených odvolaniach. Namietal sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ako je známe, nemal (a zrejme ani nemá) s ním dobré vzťahy. Zvláštne však je, že už keď prevzal zastupovanie, vedel, že o odvolaniach rozhoduje práve Harabinov senát.

Celé konanie so sýkorovcami skomplikoval spor medzi sudcami najvyššieho súdu Štefanom Harabinom a Jurajom Klimentom. Kvôli prípadu dokonca zasadalo aj kolégium Najvyššie súdu SR a menil sa aj Trestný poriadok. Sudcovia začali v dohodách o vine a treste v rozhodnutiach jasne označovať, že o osoby, ktoré sa podľa orgánov činných v trestnom konaní podieľali na čine, neboli ešte právoplatne odsúdené a už ich označujú iba iniciálkami.

Róberta Lališa napokon odsúdili v júli 2018 na doživotie. No horko–ťažko a až na tretíkrát. Sledovala som celý priebeh súdneho konania a bola som na každom jednom pojednávaní až na jeden deň.

Následne v júni 2021 na Špecializovanom trestnom súde uznali Róberta Lališa za vinného aj v ďalšom konaní za vraždu Róberta Holuba a ďalšie skutky. Trest mu však už neuložili v vzhľadom na predchádzajúci doživotný trest. Jeho advokát Marek Para následne podal ešte v auguste 2021 dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), o ktorom bude rozhodovať senát 2TdoV Najvyššieho súdu SR. Pravidelne sa informujem, či už vo veci naplánovali termín na rozhodnutie a začala som chystať tento článok…

Prípad Mucha

Advokát Marek Para v dovolaní argumentoval aj rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Pavol Mucha. Istý sýkorovec Pavol Mucha bol už desať rokov vo výkone trestu za to, že bol súčasťou zločineckej skupiny sýkorovcov, na rozdiel od svojich pôvodne spoluobvinených vinu popieral. Ostatní sa rozhodli s prokurátorom uzavrieť dohodou o vine a treste, o ktorých rozhodovali sudcovia Špecializovaného trestného súdu. Prípad Pavla Muchu vyčlenili na samostatné konanie súd ho poslal na 23 rokov do väzenia. Problémom bolo to, že ho súdili tí istí sudcovia, ktorí predtým potvrdzovali dohody o vine a treste s jeho kumpánmi – kajúcnikmi. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu mu dal za pravdu, že sudcovia neboli nestraní a tí istí sudcovia nemôžu uzatvárať dohodu s kajúcnikmi a zároveň súdiť toho, proti komu vypovedali.

Na slobodu…

Vzhľadom na kauzu Pavla Muchu sa dá predpokladať rovnaký scenár aj v prípade Róberta Lališa. Ak by mu rozsudok na doživotie zrušili, museli by ho aj prepustiť na slobodu. Maximálna možná päťročná lehota väzby sa totiž dávno skončila. (Keďže k jeho zadržaniu došlo ešte v októbri 2015 a väzba aj trest sa počítajú od dňa zadržania.) Do väzby ho v tejto kauze už vrátiť nemohli. A zrejme už nie je prípad, v ktorom by ho mohli zadržať z väzobných dôvodov.

Následne by celú kauzu (prípady, v ktorých už bol odsúdený na doživotie) opätovne prejednanávali v rámci obnovy konania. Otázkou však tiež je, či bude možné na Špecializovanom trestnom súde (zatiaľ stále fungujúcom) „vyskladať“ senát, ktorý by ho mohol súdiť. Inými slovami, či sa nájdu sudcovia, ktorí v minulosti nerozhodovali o jeho komplicoch v rámci konaní o dohode o vine a treste a vyhláseniach o vine a neoznačili Róberta Lališa za najvrchnejšie predstaviteľa sýkorovcov, skôr ako padol v jeho prípade právoplatný rozsudok. Ak by nebolo možné taký senát „vyskladať“, na rozhodovanie bude príslušný Krajský súd Banská Bystrica. Podľa zákona môže totiž zastupovať Špecializovaný trestný súd.

Termín neznámy

O prípade Róberta Lališa a možnom zrušení doživotného rozsudku nedávno hovoril aj minister životného prostredia a podpredseda vlády Tomáš Taraba (SNS) v rozhovore pre denník N. „V minulosti sa tu uplatňoval mechanizmus kajúcnikov, ktorý vyšetrovateľom vyhovoval pri holohlavých mafiánoch. No Európsky súdny dvor pre ľudské práva im to teraz vracia. Pred mesiacom, veľmi v tichosti, bol na slobodu pustený Ladislav Vasaráb, človek spájaný s podsvetím v okolí Galanty a Šali. Pre obnovu konania, práve z titulu toho, ako sa na Slovensku uplatňuje inštitút kajúcnikov. Dnes sa šepká, že takto sa môže na slobodu dostať aj Lališ (Róbert Lališ, považovaný za bossa sýkorovcov, odsúdený na doživotie – pozn. red.). Inštitút kajúcnikov potom začali používať voči ľuďom, ktorí majú oveľa komplikovanejšie prípady, ale aj iných právnikov. Preto by som z tých štyridsiatich rozsudkov – v zmysle, že je to definitívne uzavreté – taký nadšený nebol,“ povedal Tomáš Taraba. Musím dodať, že politik v minulosti podnikal s už spomínaným Marekom Trajetrom a aj Petrom Koščom.

Záležitosť s dovolaním spomínal na poslednej tlačovke strany SMER – SSD aj advokát Marek Para, ktorý Róberta Lališa zastupuje.

Práve tieto vyjadrenia ma viedli k tomu, aby som tento článok dopísala a zverejnila, aj napriek tomu, že na Najvyššom súde SR doposiaľ o mimoriadnom opravnom prostriedku ešte nerozhodli. „V  predmetnej veci termín rozhodnutia nie je určený,“ uviedla tento týždeň pre môj blog hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Chronológia celého prípadu okolo Róberta Lališa alias Kýbla

9. novembra 2008: Vyšetrovateľ vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite (predchodca NAKA) začal trestné stíhanie vo veci založenia zločineckej skupiny sýkorovcov na čele s Róbertom Lališom s prezývkou Kýbel (bez obvinenia).

Postupne pribúdali obvinenia z ďalších vrážd a prevažne násilných trestných činov: všeobecné ohrozenie s následkom smrti Vladimíra a Jozefa Danišovcov – Papas a Tuti z júla 1995, účastníctvo na príprave vraždy Petra Lepieša z roku 1995, účastníctvom na vražde Milana Piliara zo septembra 1995, vražda Maxima J. Malkartiho zo septembra 1998, vražda Tibora Bugára z januára 1999, vražda Jozefa Hamalu z leta 1999, vražda Jozefa Hamalu z leta 1999, vražda Vladimíra Cabadaja z júla 1999, pokus o vraždu Ľubomíra Belfiho z novembra 1999 (zranená bola aj ďalšia osoba, útok bol však namierený na istých Ukrajincov), vražda Juraja Matzenauera z apríla 2000, vražda Róberta Pála a pokus o vraždu jeho ochrankára z novembra 2003, všeobecné ohrozenie z decembra 2004 (Útok bol namierený proti Ivovi Ružičovi, zranení boli aj dvaja ochrankári a ďalší ľudia.), nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami – prípad známy ako skrýša so zbraňami.

16. júla 2013: Róberta Lališa obvinili aj z vraždy Róberta Holuba a jeho ochrankára z októbra 1997.

september 2015: V lese nad Bystrou policajti objavili ilegálny hrob, v ktorom bývalého popradského prednostu Václava Bachledu pochovali. Na mieste našli štyri rebrá muža vo veku približne päťdesiat rokov. Mŕtvolu totiž niekto prekopal. Z vraždy obvinili aj Róberta Lališa. Prokuratúra však obvinenie neskôr zrušila.

20. januára 2015: Na Špecializovanom trestnom súde sa začalo pojednávanie v neprítomnosti Róberta Lališa. Body obžaloby: založenie zločineckej skupiny, vražda Miloša Piliara z jari 1998, smrť Eduarda Diniča z mája 1998 (prípad kvalifikovaný ako všeobecné ohrozenie), vražda Alojza Házyho z júna 1998, vražda Róberta Diniča a jeho ochrankára z októbra 1998, vražda Dalera Hlavačku z mája 1999, vražda Romana Deáka z októbra 1999, bitka taxikára, lízingový podvod.

23. októbra 2015: Róberta Lališa zadržali v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Mal pri sebe falošné doklady. Od tohto dátumu sa mu začala počítať väzba a aj výkon trestu.

9. decembra 2015: Druhý trestný senát Vyššieho krajinského súdu v Kolíne nad Rýnom rozhodol, že vydanie Róberta Lališa je prípustné.

22. decembra 2015: Róberta Lališa priviezli na Slovensko a Špecializovaný trestný súd ho vzal do väzby.

21. januára 2016: Róberta Lališa prvýkrát predviedli na hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.

20. marca 2016: Senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jozefa Šutku a členov Jána Hrubalu a Jána Giertliho Róberta Lališa odsúdil na doživotie. Článok si môžete prečítať tu.

6. februára 2017: Senát Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedu Štefana Harabina a sudcov Martina Piovartsyho a Pavla Frakaša prípad vrátil späť na Špecializovaný trestný súd a nariadil, aby o prípade rozhodoval senát v inom zložení, keďže sudcov, ktorí vo veci rozhodovali považoval za zaujatých.

Už v tomto rozhodnutí upozornili na problém s kajúcnikmi. Rozobral viac ako 40 osôb. Išlo o mužov z rôznych káuz sýkorovcov, ktorí v tomto prípade vypovedali ako svedkovia. Skúmali kto bol kedy, za čo odsúdený a aké stíhania sa proti nemu ešte vedú. Medzi nimi sú Richard Rakický alias Riki a David Takáč. Ten istý senát Špecializovaného trestného súdu totiž schválil v apríli 2013 u Davida Takáča dohodu o vine a treste. Odsúdili ho za to, že minimálne od roku 2008 pôsobil v zločineckej skupine pod Rolandom Zdichavským na najnižšom stupni hierarchie. Dostal trest osem rokov. V júli 2014 zase schválil ten istý senát dohodu o vine a treste v prípade Richarda Rakického. Odsúdili ho členstvo v zločineckej skupine, za to, že v nej pôsobil na území Senca a okolia a vykonával ochranku dnes už nebohému Petrovi Havašiu a potom aj Martinovi Biharimu a tiež za vraždu Róberta Pála z konkurenčnej skupiny takáčovcov z novembra 2003. Richard Rakický bol jeden zo strelcov. Dostal trest 12 rokov.

V skutkových vetách (opis kto, kde, kedy a ako čin spáchal – pozn. autorky) týchto dohôd je uvedené celé meno a priezvisko Róberta Lališa. Píše sa tam, „že bol zakladateľom a šéfom zločineckej skupiny sýkorovci od jej vzniku, že pôsobil na najvyššej riadiacej úrovni zločineckej skupiny sýkorovci.“ V týchto dohodách o vine a treste ďalej potom senát Špecializovaného trestného súdu rozoberá trestnú činnosť Davida Takáča či Richarda Rakického, ku ktorej sa priznali.

To isté sa stalo v tejto kauze, keď sa Martin Kováč na súde v rámci konania s Róbertom Lališom a spol. v januári 2015 priznal a senát prijal jeho vyhlásenie o vine. To sa týka aj spoluobžalovaných Ivana Cuppera, Jozefa Roháča a Martina Bihariho.

„Senát konajúci vo veciach Takáča, Rakického a Kováča tým, že v skutkových vetách uviedol celé mená Lališa, Cuppera, Roháča a Bihariho nepochybne prejudikoval ich vinu skôr ako boli právoplatne odsúdení,“ uviedol Štefan Harabin o zrušení rozsudku. Podľa Štefana Harabina tak bol Róbert Lališ uznaný za vinného, skôr ako rozhodli v prípade, kde čelí obžalobe.

„Ak sa vecnými a relevantnými argumentami preukáže prítomnosť predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, je možné vysloviť predpoklad na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existenciu dôvodu, či dôvodov na jeho vylúčenie,“ vyhlásil Štefan Harabin, podľa ktorého pri námietkach Róberta Lališa na sudcov Jozefa Šutku, Jána Hrubalu a Jána Giertliho treba uviesť, že posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, alebo necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či sudca zaujatý mohol byť.

Odvolací súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov nestrannosti pre pomer všetkých troch členov senátu k prejednávanej veci a obžalovaným.  „Ak ten istý senát bez toho, aby v konkrétnej trestnej veci konkrétna osoba bolo obžalovaná, rozhodol o jej vine, alebo naznačil, konkrétnu kvalifikáciu konania s označením tejto osoby spôsobom nezameniteľným s inou, vrátane citácie mena a priezviska vo výrokovej časti rozsudku ide o zjavné porušenie zásady prezumpcie neviny, ale zároveň v širších súvislostiach i o porušenie princípu zákazu Ne bis idem (nie dvakrát za to isté – pozn. autorky) a v konečnom dôsledku aj o neprípustnosť rozhodovania sudcov senátu, ktorí mali byť v takejto veci vylúčení,“ skonštatoval Štefan Harabin Harabin.

Vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban sa tak obrátil na Najvyšší súd SR s návrhom na odňatie prípadu. Dôvody uvedené v rozhodnutí senátu Šteafa Harabina totiž podľa neho by bránili 13 zo 14 sudcov prejednať a rozhodnúť vo veci Róberta Lališa , pretože už rozhodovali o obvinených osobách v trestnej veci, týkajúcej sa zločineckej skupiny sýkorovci.

v marci 2017: Senát Najvyššieho súd pod vedením Juraja Klimenta  rozhodol, že sudcovia Jozef Šutka, Ján Giertli a Ján Hrubala zo Špecializovaného trestného súdu, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti Róbertovi Lališovi. Pripomenul, že o námietke zaujatosti totiž ešte pred Šteafnom Harabinom rozhodoval iný senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Petra Krajčoviča.

20. apríla 2017: Senát Špecializovaného trestného súdu pod vedením Jozefa Šutku odsúdil  Róberta Lališa na doživotie druhýkrát. Článok si môžete prečítať tu.

24. apríli 2017: Vtedajší predseda trestnoprávneho kolégia Libor Duľa, na základe generálneho prokurátora a predsedu jedného zo senátov Najvyššieho súdu SR zvolal kolégium. Kolégium prijalo stanovisko, v ktorom (obsahovo) ustálilo, že sudca, ktorý sa zúčastnil na skoršom schválení dohody o vine a treste určitého obvineného, ak dohoda konštatuje aj účasť inej osoby na spáchaní dotknutej trestnej činnosti, nie je vylúčený z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti naposledy uvedenej „inej“ osobe (ako obvinenému v neskôr vedenom trestnom konaní). Kolégium sa tiež uznieslo, že opätovné rozhodovanie o vylúčení sudcu z rovnakého dôvodu (vo vzťahu k tej istej okolnosti) už nie je možné, a to ani v odvolacom konaní. Z hľadiska zjednocovania, neuspel pri prijímaní stanoviska právny názor, vyjadrený v rozhodnutí senátu najvyššieho súdu, ktorému predsedal Štefan Harabin vo veci Róbert Lališa. a spol. v kauze „sýkorovcov“. 

7. júla 2017: Senát Najvyššieho súdu v zložení z predsedu Štefana Harabina a sudcov Martina Piovartsyho a Pavla Frakaša rozhodol druhýkrát o odvolaniach v prípade Róberta Lališa a spol. v kauze mafiánskeho gangu sýkorovcov. Na štyridsiatich dvoch stranách uznesenia nerozoberal otázkami viny či neviny Róberta Lališa a spol., ani dôkaznou situáciu.

Riešil výlučne procesné postupy. Rozsudok opäť zrušil, prípad odňal Špecializovanému trestnému súdu a prikázal konať banskobystrickému Krajskému súdu, ktorý podľa zákona zastupuje Špecializovaný trestný súd.

12. júla 2017: Ozval sa aj Daniel Lipšic (dnes špeciálny prokurátor), ktorý bol v tom čase advokát a vstúpil do konania so sýkorovcmi. Začal zastupovať poškodených manželov Deákovcov. Rozsudok senátu Štefana Harabina nazval v statuse na facebooku: „Rozklad právneho štátu“, kde vyjadruje svoj názor na už druhé zrušenie rozsudku vo veci Róberta Lališ a spol.  

Napísal: „Pred pár dňami prebehla médiami informácia, že senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu nad zločineckou skupinou Sýkorovcov, ktorým boli odsúdení Róbert Lališ a spol. k doživotným trestom za 7 brutálnych vrážd.
Keďže v tejto veci zastupujem poškodených, poznám detailne nielen dôkaznú situácia, ale aj jednotlivé rozhodnutia, ktoré v tejto veci boli vydané. Preto si dovolím tvrdiť, že rozhodnutie senátu Š. Harabina nie je len absurdné a svojvoľné, ale je tu vážne podozrenie, či ním nebol spáchaný trestný čin. Opieram tento môj názor o dve skutočnosti:

1. Senát Š. Harabina svoje rozhodnutie oprel o argument, že sudcovia (senát), ktorí schvaľujú dohodu o vine a treste za skutky, ktoré sú (u iných obvinených) predmetom následne podanej obžaloby nie sú nestrannými sudcami, keďže už v rozsudkoch založených na dohode o vine a treste prejudikovali vinu ostatných obžalovaných. Táto premisa je – zvlášť v kontexte dohodovacieho konania – absurdná. V dohodovacom konaní je totiž súd viazaný skutkom vymedzeným v návrhu a nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu spolupáchateľov alebo účastníkov rovnakého skutku.

Túto premisu odmietol vo všetkých svojich rozsudkoch aj Európsky súd pre ľudské práva (rozsudky vo veci Schwarzenberg v. Nemecko, ale najmä Kriegisch v. Nemecko). Tvrdiť preto, že ak by nebol zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu, tak by obžalovaní uspeli v Štrasburgu, tak hraničí s absolútnou neznalosťou európskej judikatúry. Ak by sa totiž presadil názor Š. Harabina, nebolo by možné rozhodovať v prípadoch veľkých zločineckých skupín, kde sú desiatky obžalovaných, a časť z nich sa rozhodne súhlasiť s dohodou o vine a treste.

Naviac – tento názor veľkou väčšinou hlasov odmietlo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu vo svojom zjednocujúcom stanovisku zo dňa 5. 4. 2017 (R 2/2017). Tvrdenie, že zjednocujúce stanoviská kolégií Najvyššieho súdu nie je potrebné rešpektovať, znamená zánik funkčnosti súdneho systému. Znamená to, že v konkrétnej veci bude rozsudok závislý na náhode, založenej na pridelení veci konkrétnemu senátu. Tento „názor“ vytvára nebezpečný precedens. Ak nemusí rešpektovať zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Š. Harabin, nemusí tak robiť žiaden sudca na Slovensku.
2. Senát Š. Harabina rozhodol v merite veci bez toho, aby predtým rozhodol o podaných námietkach zaujatosti (zo strany prokurátora a z mojej strany). Námietky sme podali ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu, akonáhle podali odvolanie obžalovaní. Tvrdenie Š. Harabina, že boli podané oneskorene je preto nepravdivé. Námietku zaujatosti je možné podať až vtedy, keď je zrejmé, že orgán proti ktorému námietka smeruje, bude vo veci konať. Nie je možné ju podať skôr. Vec mohla byť právoplatne skončená na prvom stupni, resp. mohlo byť v plnej miere vyhovené návrhu na náhradu škody poškodených. Tvrdiť preto, že námietku zaujatosti proti odvolaciemu senátu je potrebné podať ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, nemá oporu v logike, ani v práve.
Teraz je však načase, aby sa začalo konať. V mene poškodených sa obrátime na Ústavný súd, pretože bolo porušené ich právo, aby v odvolacom konaní rozhodoval v ich veci nestranný senát. Ale to nestačí. Kvôli rozhodnutiu senátu Š. Harabina sa v septembri dostane na slobodu I. Cupper, jeden z najnebezpečnejších zabijakov skupiny Sýkorovcov. Keďže vie, že doživotie ho asi aj tak neminie, bude môcť na slobode páchať akékoľvek zločiny beztrestne. Preto nastal – aj pre predstaviteľov vládnej koalície – čas na činy. V boji proti mafii slová nikdy nestačili, a nestačia ani dnes.“

17. augusta 2017: Krajský súd v Banskej Bystrici Róbertovi Lališovi predĺžil väzbu. Článok si môžete prečítať tu.

6. septembra 2017: Po intervencii prokurátora sa prípad na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR opäť vrátil na Špecializovaný trestný súd. Prípadom sa mal na novo zaoberať Krajský súd v Banskej Bystrici. Senát pod vedením Jozefa Mikuša aj rozhodol o predĺžení väzby pre Róberta Lališa a aj vytýčil termín pojednávania.

Prokurátor však podal na Najvyšší súd SR návrh, aby prípad Krajskému súdu v Banskej Bystrici odňali a prikázali o prípade rozhodovať Špecializovanému trestnému súdu. O návrhu prokurátora rozhodoval senát Juraja Klimenta. Prokurátor považoval rozhodnutie senátu Štefana Harabina z júla 2017 za nezákonné, opísal, že senát Štefana Harabina už v prvom rozhodnutí o zrušení rozsudku z februára 2017 konštatoval nutnosť odňatia veci senátu Jozefa Šutku zo Špecializovaného trestného súdu. Následne v marci 2017 senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klienta rozhodol, že nie sú dôvody na odňatie veci a má opäť konať senát Jozefa Šutku na Špecializovanom trestnom súde. Prokurátor v návrhu spomína aj to, že Róbert Lališ podal prvú námietku zaujatosti voči na senátu Jozefa Šutku ešte v decembri 2015, keď rozhodovali o jeho vzatí do väzby. Senát Najvyššieho súdu SR, ktorému predsedal Peter Krajčovič v januári 2016 rozhodol, že senát Jozefa Šutku zaujatý nie je. Článok si môžete prečítať tu.

23. októbra 2017: Róberta Lališa obvinili z prípravy vraždy Sylvie Klaus Volzovej.

30. novembra 2017: Špecializovaný trestný súd mu dal doživotie tretíkrát. Článok si môžete prečítať tu.

12. februára 2018: Vyšetrovateľ NAKA začal trestné stíhanie pre falšovanie dokladov. Článok si môžete prečítať tu.

13. júna 2018: Na Najvyššom súde SR Róbertovi Lališovi potvrdili doživotie. Článok si môžete prečítať tu.

12. februára 2019: Róberta Lališa obvinili v prípade falošných dokladov, ktoré u neho našli pri zatknutí. (Ako skončilo toto stíhanie mi nie je známe, pravdepodobne stíhanie zastavili, vzhľadom na to, že trest by bol vzhľadom na už uložený, bezvýznamný.)

20. septembra 2019: Okresný súd Bratislava 2 začal pojednávať prípad prípravy vraždy Sylvie Klaus Volzovej.

30. septembra 2019: Na Špecializovanom trestnom súde sa začalo pojednávanie s Róbertom Lališom a spol. Okrem vraždy Róberta Holuba ich obžalovali aj z vraždy Róberta Pála, Maxima Malkartiho, Tibora Bugára, Jozefa Hamalua, za pokus o vraždu dvoch osôb Ruskej federácie, a za atentát v bratislavskom obchodnom stredisku, ktorého cieľom bol Ivo Ružič a aj v prípade vlastného muničného skladu.

16. júna 2021: Senát Špecializovaného trestnom súde Róberta Lališa uznali za vinného za vraždu Róberta Holuba a ďalšie skutky, trest neuložili v vzhľadom na predchádzajúci doživotný trest.

27.augusta 2021: Na Najvyšší súd SR bolo predložené dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok ) Róberta Lališa a napadlo do senátu senát 2TdoV.

14. septembra 2023: Okresný súd Bratislava 2 Lališa oslobodil z pod obžaloby za prípravu vraždy Sylvie Klaus Volzovej. Prokurátor podal odvolanie.

Ostatné prípady

• účastníctvo na príprave vraždy Vladimíra a Jozefa Danišovcov – Papas a Tuti z júla 1995
• vražda Petra Lepieša z roku 1995
• vražda Vladimíra Cabadaja z júla 1999
• vražda Juraja Matzenauera z apríla 2000

Výber niektorých rozhodnutí súdov o Róbertovi Lališovi

• Anonymizované uznesenie z januára 2016 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Petra Krajčoviča o námietke zaujatosti voči Róbertovi Lališovi si môžete prečítať tu.
• Anonymizovaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorým Kýbla odsúdili na doživotie z marca 2016 si môžete prečítať tu.
• Anonymizované rozhodnutie Ústavného súdu z júna 2016 si môžete prečítať tu.
• Anonymizované uznesenie z februára 2017 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina o zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.
• Anonymizované uznesenie z marca 2017 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta o neodňatí prípadu Špecializovanému trestnému súdu si môžete prečítať tu.
• Uznesenie z júla 2017 Senát Najvyššieho súdu v zložení z predsedu Štefana Harabina a sudcov Martina Piovartsyho a Pavla Frakaša rozhodol druhýkrát o odvolaniach v prípade Róberta Lališa a spol. v kauze mafiánskeho gangu sýkorovcov. Na štyridsiatich dvoch stranách uznesenia nerozoberal otázkami viny či neviny Kýbla a spol., ani dôkaznou situáciu. Riešil výlučne procesné postupy. Rozsudok opäť zrušil, prípad odňal Špecializovanému trestnému súdu a prikázal konať banskobystrickému Krajskému súdu, ktorý podľa zákona zastupuje Špecializovaný trestný súd.