Opozícia nič nechápe, len o tom nevie. Robia „radosť“ koalícii?

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Opozícia nič nechápe, len o tom nevie. Vyzerá to tak, že keby Robert Fico nemal súčasnú opozíciu, musel by si ju vymyslieť. Zatiaľ pre neho a jeho koalíciu vyhrala parlamentné voľby aj tie prezidentské. A keď bude pokračovať ako doteraz, Robert Fico neprehrá ani voľby do Európskeho parlamentu.

Opozícia stále nechce pochopiť, že politika sa robí inde ako na ulici.

Po návšteve podpredsedníčky Európskej komisie Věry Jourovej môže premiér oslavovať. Toľko kritizovaný zánik špeciálnej prokuratúry nepovažuje Jourová za problém. V prípade rušenia RTVS vyjadrila politička radosť, že sa zákon nebude schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ocenila proces širokých legislatívnych debát a skutočnosť, že prešiel konzultáciami pred schválením vládou.

Tak ako nie je nič staré na histórii, na Slovensku platí, že nie je nič nové na správaní súčasného kabinetu. Doteraz každá vláda, ktorá sa dostala k moci, viac alebo menej ovládla verejnoprávne médiá. Napokon aj generálny riaditeľ dnešnej RTVS je politickým nominantom vlády Igora Matoviča.

Nepredpokladám, že by sa ďalšia vláda vzdala možnosti mať svojho riaditeľa STVR. Podľa návrhu zákona ho má voliť rada zložená zo štyroch predstaviteľov ministerstva kultúry a piatich zvolí parlament. Je jasné, že členovia rady budú výsledkom povolebnej väčšiny. Môžeme predpokladať, že po prehraných voľbách to budú práve súčasní vládni politici, ktorí ďalšiu „politickú“ voľbu skritizujú. Robert Fico bol pri spojení rozhlasu a televízie do podoby RTVS v roku 2010 hlasným kritikom tejto účelovej zmeny.

Pri zákone o STVR robí niečo podobné, ako pred rokmi kritizoval. Na účelovosť si zas spomenie, keď bude sedieť v opozičnej lavici. To je politika.

„Prepaľovanie“ emócií opozíciou, jej hlasná podpora zamestnancov RTVS, ktorí vyjadrili nesúhlas s pripravovanými zmenami, je politikárčenie, ktoré verejnoprávnej inštitúcii v konečnom dôsledku škodí. Potvrdzuje kritiku vlády, že je spolitizovaná. A Robert Fico dokáže tieto emočné tance využiť vo svoj prospech.

V postfaktickej dobe ide o kolíziu dvoch právd. Nedá sa vyhrať v boji. Len návratom k faktom. Nateraz hovoria, že vláda „iba“ umne využíva precedensy z minulosti. A nastavuje ďalšie, ktoré raz urobia „radosť“ novej vláde.

Čierny deň – akcia na záchranu RTVS poslúžila zatiaľ na jediné

Predvolebnú kampaň strán vládnej koalície v európskych voľbách. Médiá a opozícia ju opäť raz robia dobrovoľne. Pioniersky angažovane. Až by si premýšľajúci človek chcel položiť otázku: „Prečo vlastne?“ Robert Fico by sa celkom iste opýtal: „Cui bono? (V čí prospech?)“ Odpoveď pozná. Mali by ju poznať aj médiá. A opoziční politici.

Premiér má čuch na to, čo ľuďom prekáža a čo nie. Zmena RTVS patrí do druhej skupiny. Preto upratuje. Nielen v RTVS. Predchodcovia ministerky kultúry robili roky chybu, keď „kŕmili“ len „vlastných“. A tých druhých nechali vyhladovať. Bolo to nemúdre. Kultúra a jej osobnosti sú na Slovensku oveľa pestrejšie ako len tie, ktoré bolo vidieť v televízii pri odovzdávaní filmových cien Slnko v sieti. Tento typ politiky v rukách umelcov ľudia odmietajú. Naposledy prehrali voľby Ivanovi Korčokovi. A teraz znovu aktivisticky mobilizujú voličov vládnej koalície. Vedia o tom? Cui bono?

Karol Lovaš FB