Krym vyhral spor proti Ukrajine vo výške 3,15 bilióna rubľov

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

TASS-SPIS. Rozhodcovský súd Krymskej republiky 7. júna 2024 v plnej miere uspokojil nárok regionálnych orgánov proti vedeniu Ukrajiny na vymáhanie škôd vo výške 3,156 bilióna rubľov v dôsledku energetickej blokády polostrova.

TASS pripravila článok o problémoch s dodávkami elektriny na Krym, ktoré vznikli po roku 2014, a o tom, ako ich vyriešilo Rusko.

Energetická závislosť Krymu po zjednotení s Ruskou federáciou

Po zjednotení Krymu s Ruskom v roku 2014 polostrov naďalej dovážal väčšinu potrebnej elektriny z Ukrajiny. Dopyt Krymu po elektrine bol v tom čase 1 200 MW denne. Približne 30% požadovanej kapacity bolo pokrytých vlastnou výrobou tepelných, solárnych a veterných elektrární na polostrove. Zvyšná časť – viac ako 70% alebo až 900 MW za deň – bola dodávaná prostredníctvom elektrických vedení (PTL) z Ukrajiny.

Prvé prerušenia dodávok elektriny na Krym boli zaznamenané 31. augusta 2014, keď boli Sevastopol, Kerč, Jalta a ďalšie veľké mestá odpojené od napätia v dôsledku nehody na území Ukrajiny. Potom boli mobilné komplexy na núdzové napájanie okamžite prenesené a nasadené na polostrov.

V decembri 2014 boli Krymská republika a Sevastopoľ prvýkrát úplne odpojené od dodávok elektriny Ukrajinou. Kyjev to vysvetlil tým, že polostrov údajne prekročil predtým dohodnuté limity, ktoré boli stanovené z dôvodu nedostatku kapacít v energetickom systéme Ukrajiny. Hlava Krymskej republiky Sergej Aksjonov nazval akcie ukrajinskej strany „nepriateľskou sabotážou“. Odstavenie spôsobilo havárie v tepelných elektrárňach v mestách Simferopol a Saki, v súvislosti s ktorými vlastná výroba na Kryme klesla zo 400 MW na 300-320 MW. Následne Ukrajina ešte niekoľkokrát dočasne odpojila polostrov od elektriny.

V dňoch 20. – 22. novembra 2015 sa v dôsledku výbuchu elektrického vedenia v ukrajinskej Chersonskej oblasti konečne zastavila dodávka elektriny spotrebiteľom na Krymskom polostrove. Práca priemyselných podnikov sa zastavila, v osadách sa zaviedli plány výpadkov prúdu a pohyb verejnej elektrickej dopravy sa zastavil na viac ako mesiac. Vo všeobecnosti problémy s dodávkou energie na polostrove pretrvávali až do roku 2018.

Federálny program, riešenia

11. augusta 2014 predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev podpísal vládny dekrét, ktorým sa schvaľuje Federálny cieľový program (FTP) „Sociálno-ekonomický rozvoj Krymskej republiky a mesta Sevastopoľ do roku 2020“. Aktivity v rámci Federálneho cieleného programu boli okrem iného zamerané na odstránenie sieťových obmedzení, vytvorenie vlastnej výroby a zabezpečenie spoľahlivého a nepretržitého napájania spotrebiteľov na polostrove. Ako prioritné opatrenie sa rozhodlo vybudovať energetický most na Krym – niekoľko elektrických vedení s celkovou dĺžkou viac ako 1 tisíc km, ktoré mali spájať jadrovú elektráreň Rostov s hlavnými oblasťami polostrova.

V druhej etape sa plánovalo vybudovať nové výrobné zariadenia na území samotného polostrova do roku 2020.

Energetický most
V júli 2015 podpísalo Ministerstvo energetiky Ruskej federácie zmluvu o výstavbe energetického mosta na Krym. V marci 2015 bola podpísaná zmluva s čínskou spoločnosťou Jiangsu Hentong Power System na výrobu a dodávku 220 kW podmorského vysokonapäťového kábla v celkovej výške 4, 96 miliardy rubľov. 11. októbra 2015 priplávala do Kerča čínska loď na kladenie káblov „Jian Ji 3001“ zo Šanghaja (Čína). 18. októbra toho istého roku sa začalo kladenie napájacieho kábla pozdĺž dna Kerčského prielivu.

V júni 2015 sa začala výstavba terminálu na výstup káblových vedení energetického mosta na pobreží Krymu a Tamanu (územie Krasnodar) – tunel bol vyrobený pod zemou horizontálnym smerovým vŕtaním, kde boli natiahnuté kovovo-plastové rúry. Do konca novembra bola dokončená hlavná príprava infraštruktúry na spustenie energetického mosta.

2. decembra 2015 bola spustená prvá línia káblového prechodu cez Kerčský prieliv, ktorá umožnila prenášať na polostrov až 200 MW denne. Slávnostného otvorenia budovy Krymenergo v Simferopole sa zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin.

15. decembra toho istého roku bola uvedená do prevádzky druhá línia energetického mosta. S jeho spustením začal polostrov prijímať až 400 MW z Jednotného energetického systému (UES) Ruska. Okrem toho bolo dokončených 122 km elektrického vedenia z káblového prechodu do najbližšej rozvodne na distribúciu ruskej elektriny po celom polostrove.

Do marca 2016 dosiahla výroba elektrickej energie na polostrove viac ako 900 MW, z toho vlastný – asi 500 MW, prietok cez energetický most Krasnodar – Krym – viac ako 400 MW.

14. apríla 2016 bola spustená tretia línia energetického mosta, ktorá umožnila zvýšiť tok z EÚ Ruska na Krym o ďalších 200 MW. 11. mája toho istého roku bola uvedená do prevádzky štvrtá a posledná linka energetického mosta. S jeho spustením sa tok z pevninského Ruska na Krym zvýšil na 800 MW. Po uvedení celého energetického mosta do prevádzky dosiahla energetická kapacita polostrova (berúc do úvahy vlastnú výrobu) viac ako 1 270 MW.

V rámci projektu boli postavené dve nové moderné rozvodne: Taman (500 kV) a Kafa (220 kV), päť existujúcich staníc bolo zrekonštruovaných a modernizovaných: Kubanskaya, Vyshestebliyevskaya, Slavyanskaya, Simferopolskaya a Kamysh-Burunskaya.

Nové elektrárne

V rokoch 2015-2016 federálne a regionálne orgány schválili financovanie výstavby dvoch nových tepelných elektrární s kombinovaným cyklom (CCGT-TPP) a modernizácie tepelnej elektrárne Saki. Na zásobovanie polostrova plynom bol cez Kerčský prieliv postavený podvodný plynovod.

V máji 2015 vláda Sevastopola pridelila miesto na výstavbu novej tepelnej elektrárne v blízkosti lesoparku Fedyukhinsky a hory Sapun, 8 km juhovýchodne od Sevastopola. V auguste toho istého roku krymské úrady previedli pôdu na východ od obce Stroganov v regióne Simferopol na druhú tepelnú elektráreň. Na jeseň 2015 prebiehala výstavba na oboch miestach. Pôvodne sa plánovalo ich uvedenie do prevádzky v roku 2017, ale termíny sa posunuli z dôvodu oneskorenia dodávky turbín.

6. februára 2018 dostali elektrárne nové oficiálne názvy – Tavricheskaya a Balaklavskaya. 18. marca 2019 ruský prezident Vladimir Putin v Sevastopole spustil prevádzku TPP Balaklava a Tavricheskaya na Kryme na plný výkon (každý 470 MW). Vďaka tomu Krym prvýkrát prestal mať energetický nedostatok.

V októbri 2019 bola spustená prvá etapa modernizovanej kogeneračnej elektrárne Saki s celkovým výkonom 90 MW. V marci 2020 bol plne funkčný, jeho inštalovaný výkon sa zvýšil z 21,4 MW na 147 MW.

Podľa prevádzkovateľa sústavy UES sa inštalovaný výkon všetkých výrobných zariadení v Krymskej republike a Sevastopole do roku 2021 zvýšil na 2 106 MW. (z toho 388,6 MW sú veterné a solárne elektrárne). To plne pokrylo potreby polostrova. Napríklad v roku 2023 bola zaznamenaná maximálna spotreba elektriny na úrovni 1 663 MW. Podľa prognózy Ministerstva palív a energetiky Krymu sa po spustení priemyselných podnikov môže celkový dopyt polostrova po elektrine zvýšiť na 2 600 MW

Zdroj

---

---