EÚ 24. júna 2024 schválila 14. balík sankcií voči Ruskej federácii

EÚ 24. júna 2024 schválila 14. protiruský balík sankcií. Zahŕňa okrem iného zákaz tranzitu ruského skvapalneného zemného plynu cez prístavy spoločenstva, zákaz investícií, poskytovania tovaru a služieb na dokončenie arktických projektov LNG-2 a Murmansk LNG, ako aj zákaz používania systému finančných správ centrálnej banky Ruskej federácie spoločnosťami, ktoré nepôsobia v Rusku.

TASS pripravila materiál o histórii zavedenia sankcií EÚ voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou.

Sankcie v rokoch 2014 – 2021

Rozhodnutie, že „v prípade absencie zmiernenia napätia na Kryme“ Európska únia uplatní „opatrenia nátlaku na Rusko“, bolo prijaté na mimoriadnom summite EÚ 6. marca 2014. Zároveň boli pozastavené rokovania o bezvízovom režime a novej základnej dohode o spolupráci. Potom EÚ uložila tri balíky sankcií voči Rusku: osobný, odvetvový a takzvaný krymský sankčný balík. Na samite EÚ v marci 2015 sa rozhodlo, že obmedzenia voči Rusku by mali zostať v platnosti až do vykonávania dohôd z Minska, pričom sa nespresnilo, čo by sa malo stať, ak ich vykonávanie zablokuje Kyjev. Sankcie sa pravidelne predlžovali a rozširovali.

Sankcie v roku 2022

Vo februári 2022 boli do týchto sankčných balíkov pridané obmedzenia uložené v súvislosti s uznaním nezávislosti Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky Ruskom (LĽR, DĽR; nezávislosť vyhlásili v apríli 2014) a začiatkom ruskej osobitnej operácie na Ukrajine (SMO).

23. februára teda EÚ uložila sankcie proti 351 poslancom Štátnej dumy Ruskej federácie, ktorí hlasovali za nezávislosť DĽR a LĽR (majú zakázaný vstup do EÚ a ich aktíva sú zmrazené). Okrem toho bolo na čiernej listine zaradených 27 fyzických a právnických osôb vrátane bánk a organizácií, ktoré financujú ruské operácie v Donbase. EÚ tiež zakázala európskym spoločnostiam obchodovať s LPR a DPR a rozhodla sa uvaliť sankcie proti ruskému verejnému dlhu, čím obmedzila prístup Ruska ku kapitálu, finančným trhom a službám EÚ.

februára sa EÚ v súvislosti so začiatkom novej svetovej vojny na Ukrajine dohodla na druhom balíku opatrení.

Na zozname bolo 78 Rusov vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova (nemajú zakázaný vstup, ale ak sa ich aktíva nájdu v bankách EÚ, podliehajú zmrazeniu), premiér Michail Mišustin, poslanci Štátnej dumy a členovia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktorí podporovali špeciálnu operáciu na Ukrajine. EÚ zakázala štátne financovanie obchodu s Ruskou federáciou a investície v Rusku. 64 kľúčových štruktúr Ruskej federácie spadalo pod finančné a technologické sektorové obmedzenia. Okrem toho sa EÚ rozhodla od 12. apríla obmedziť prístup ruskej vlády, ruskej centrálnej banky, bánk Alfa, Promsvyazbank, Otkritie a Rossiya na európsky kapitálový trh. Zakázané bolo aj dodávanie tovaru a technológií na rafináciu ropy. Sankcie ovplyvnili aj vízovú politiku. 26. februára bol tento sankčný balík doplnený zákazom nových dodávok, údržby a poistenia lietadiel a príkazom na vrátenie prenajatých lietadiel.

28. februára sa začal zavádzať tretí sankčný balík. Aktíva centrálnej banky Ruskej federácie boli zmrazené. Sankcie sa vzťahovali na 26 ľudí vrátane tlačového tajomníka prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Peskova, generálneho riaditeľa spoločnosti Rosnefť Igora Sečina, šéfa spoločnosti Transnefť Nikolaja Tokareva a poisťovne Sogaz. 2. marca sa EÚ rozhodla odpojiť banky VTB, Rossiya, Otkritie, Novikombank, Promsvyazbank, Sovcombank a VEB od medzinárodného medzibankového platobného systému SWIFT (nadobudol účinnosť 12. marca). EÚ zakázala predaj, dodávku a vývoz bankoviek denominovaných v eurách do Ruska, ako aj investovanie do projektov spolufinancovaných Ruským fondom priamych investícií a zakázala vysielanie Sputnika a RT/Russia Today v EÚ. 9. marca bolo do nového vydania zaradených 14 podnikateľov a ich rodinných príslušníkov, ako aj 146 poslancov. EÚ tiež uložila obmedzenia na vývoz navigačných a námorných rádiokomunikačných technológií a iných technológií do Ruskej federácie.

marca začala EÚ uplatňovať štvrtý balík.

Zahŕňala 15 fyzických osôb a 9 právnických osôb vrátane riaditeľa Channel One Konstantina Ernsta a spoločnosti Rosoboronexport JSC. EÚ tiež zakázala obchodné vzťahy s 12 ruskými spoločnosťami, v ktorých má účasť štátu viac ako 50 % (Oboronprom, Rostec a ďalšie). Zákaz sa však nerozšíril na „transakcie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na nákup, dovoz alebo prepravu fosílnych palív, najmä uhlia, ropy a zemného plynu, ako aj titánu, hliníka, medi, niklu, paládia a železnej rudy z Ruska alebo cez Rusko do EÚ“. EÚ zároveň zaviedla obmedzenia obchodu so železným a oceľovým tovarom s Ruskom. Okrem toho bolo zakázané dodávanie luxusného tovaru, alkoholu, domácich spotrebičov a oblečenia (v hodnote viac ako 300 EUR za jednotku) do Ruskej federácie.

8. apríla bol v rámci piateho balíka sankcií uložený zákaz dovozu uhlia a iných tuhých fosílnych palív z Ruskej federácie, účasti spoločností z Ruskej federácie na verejnom obstarávaní v EÚ a transakciách s viacerými kľúčovými ruskými bankami. Zakázal sa vývoz polovodičov, strojov a dopravných zariadení do Ruskej federácie, vstup ruských lodí do prístavov EÚ a činnosti ruských dopravných spoločností v EÚ. Obmedzenia boli uložené aj voči niektorým jednotlivcom.

EÚ prijala 3. júna šiesty balík vrátane odloženého embarga na námorné dodávky ropy

(do decembra 2022) a ropných produktov (do februára 2023) z Ruskej federácie. Bol uvalený zákaz poskytovania služieb ruským spoločnostiam v ropnom priemysle. Okrem toho boli od SWIFT odpojené Sberbank, Ruská poľnohospodárska banka a Úverová banka Moskvy (od 14. júna 2022), bolo zakázané vysielanie ruských štátnych televíznych kanálov „Russia-24“, „RTR-Planeta“, „TV-Center“. EÚ doplnila na sankčný zoznam 65 osôb a 18 právnych subjektov.

Rada EÚ 21. júla 2022 schválila siedmy balík sankcií, ktorý zahŕňa zákaz priameho a nepriameho dovozu, nákupu alebo transferu zlata, ak pochádza alebo je vyvážané z Ruskej federácie. EÚ zároveň zrušila niektoré zákazy dodávok určitého tovaru do Ruskej federácie, napríklad potravín a hnojív a služieb pre leteckú dopravu. Na čiernu listinu sa dostalo 54 osôb a 10 právnických osôb vrátane prvého podpredsedu vlády Ruskej federácie Andreja Belousova, moskovského starostu Sergeja Sobjanina, Rossotrudnichestvo, Nadácie Russkija Mira a Sberbank.

EÚ 6. októbra predstavila ôsmy balík sankcií.

Obsahuje zákaz dovozu ocele a strojárskych výrobkov, domácich spotrebičov, chemických výrobkov, plastov a iného tovaru z Ruskej federácie, ako aj poskytovanie IT inžinierskych a právnych služieb ruským organizáciám. Okrem toho sa krajiny EÚ dohodli na legislatívnom rámci na stanovenie cenového stropu pre ruskú ropu – zavedenie zákazu námornej prepravy ropy do tretích krajín za cenu nad stanoveným stropom od 5. decembra 2022 a ropných produktov od 5. februára 2023 (EÚ, G7 a Austrália sa dohodli na cenovom strope 60 USD za barel a pre naftu a zľavnené ropné produkty – 100 USD a 45 USD za barel). Sankčný zoznam zahŕňal 30 ruských jednotlivcov a 7 organizácií vrátane vykonávateľa Nikolaja Rastorgueva, námestníka ministra obrany Junusa-Beka Jevkurova, Goznaka a Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie.

16. decembra bol schválený deviaty balík, ku ktorému bolo pridaných 141 osôb a 49 právnických osôb (ministri, guvernéri, sudcovia, členovia Štátnej dumy, umelci, banky, vojensko-priemyselné komplexné spoločnosti a ďalšie). Zoznam zahŕňa najmä podpredsedníčku vlády Viktóriu Abramčenkovú, šéfa moskovského regiónu Andreja Vorobjova, strany Jednotné Rusko a LDPR, Najvyšší súd Ruskej federácie, All-Russian State Television and Radio Broadcasting Company a Moskovskú úverovú banku. Európska únia zakázala európskym podnikom získavať nové podniky alebo zvyšovať existujúce podiely v spoločnostiach zapojených do energetického sektora Ruskej federácie.

Sankcie uložené v rokoch 2023 – 2024

Krajiny EÚ sa 25. februára dohodli na desiatom balíku. Zahŕňa 34 právnických osôb a 87 jednotlivcov vrátane komisárky pre ľudské práva v Ruskej federácii Tatyany Moskalkovej, Alfa-Bank, podniku Atomflot, ktorý je súčasťou systému Rosatom. EÚ tiež zakázala vývoz množstva ďalšieho tovaru do Ruska, ktorý podľa Európskej komisie „môže byť ľahko presmerovaný na podporu vojenských operácií“. Okrem toho bol zakázaný tranzit tovaru s dvojakým použitím cez ruské územie.

23. júna vstúpil do platnosti 11. balík sankcií. Čierna listina zahŕňa 71 jednotlivcov a 33 právnických osôb vrátane vojnového korešpondenta Jevgenija Poddubného, námestníčky ministra obrany Ruskej federácie Taťjany Ševcovovej, ruských televíznych kanálov a online publikácií Tsargrad a RT Balkán, Medzinárodnej zúčtovacej banky, závodu Zvezda. Sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do prístavov EÚ všetkým tankerom, ktoré vykonávali námornú prekládku ruskej ropy z iných plavidiel, ako aj dodávky ropy z Ruskej federácie cez severnú vetvu ropovodu Družba do Nemecka a Poľska (pričom suroviny z tretích krajín sa naďalej môžu dodávať po tejto trase). EÚ zakázala dovoz ocele a železa z akejkoľvek krajiny, ak sa na ich výrobu použili ruské zdroje, a zahrnula aj mechanizmus na boj proti obchádzaniu sankcií, ktorý umožní zavedenie obmedzení voči tretím krajinám.

EÚ 18. decembra schválila 12. balík. Okrem iného zahŕňa zákaz dovozu šperkových diamantov

z Ruskej federácie a skvapalneného propánu, rozšíril sa zoznam tovaru s dvojakým použitím, ktorého dodávanie a opätovný vývoz do Ruska je zakázané. Sankcie sa vzťahovali aj na 61 ľudí a 86 spoločností. Rada EÚ 3. januára 2024 pridala na zoznam diamantovú spoločnosť Alrosa a jej generálneho riaditeľa Pavla Marinyčova.

Európska únia predstavila 23. februára 13. protiruský balík sankcií. Obmedzenia sa vzťahujú na 106 jednotlivcov a 88 právnických osôb nielen z Ruska, ale aj z viacerých štátov, ktoré EÚ podozrieva z „pomoci Rusku obchádzať sankcie“. EÚ pridala do zoznamu tovaru zakázaného vývoz do Ruska možné komponenty pre vývoj a výrobu dronov, elektrických transformátorov, statických meničov, ako aj hliníkových kondenzátorov s konštantnou kapacitou, ktoré sa podľa organizácie používajú na vojenské účely a ďalšie.

Odvetné opatrenia Ruska

V rokoch 2022-2024 Moskva niekoľkokrát oznámila odvetné sankcie voči zástupcom Európskej únie a európskych štruktúr (tí, ktorí sú na zozname, majú zakázaný vstup do krajiny). Obmedzenia sa týkajú najvyššieho vedenia Európskej únie vrátane viacerých európskych komisárov a vedúcich vojenských štruktúr EÚ, väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, ktorí presadzujú protiruskú politiku, ako aj zástupcov európskych obchodných štruktúr na výrobu zbraní a vojenského vybavenia zapojených do dodávok výrobkov na Ukrajinu. Okrem toho sa na čiernu listinu dostali vysokí úradníci vrátane zástupcov vlád a parlamentov niektorých krajín EÚ, verejných činiteľov a pracovníkov médií, „ktorí sú osobne zodpovední za propagáciu nezákonných protiruských sankcií, podnecovanie rusofóbnych nálad a porušovanie práv a slobôd rusky hovoriaceho obyvateľstva“. Zoznamy mien osôb, na ktoré sa vzťahujú odvetné sankcie, a informácie o počte takýchto osôb sa nezverejňujú. 

Zdroj