Ľudský plod nemá žiadnu ochranu? A čo súcit, láska a humanita?

• Ľudský plod nemá žiadnu ochranu?: Článok sa zaoberá diskusiou o právnej a prirodzenej ochrane ľudského plodu pred narodením, vrátane právnych, etických a morálnych aspektov.
• Právna ochrana vs. prirodzené inštinkty: Porovnáva právnu ochranu plodu s prirodzenými materinskými inštinktmi a emocionálnymi väzbami, ktoré môžu viesť k ochrane plodu.
• Výzva na zmenu zákonov: Autor vyzýva na zmenu právnych noriem tak, aby chránili život plodu a nezabíjali ho.
• Citlivosť témy: Upozorňuje na citlivosť a komplexnosť témy a potrebu rešpektovať rôzne názory.

Zvrátenosť progresívcov, škoda že takto neuvažovala jej matka. Povedala, že ľudský plod nemá pred narodením žiadnu ochranu.

Odvetil, že iba suka môže považovať živý ľudský plod za čosi, čo nemá ochranu a právo na život.

Povedala, že ona má na mysli zákonnú ochranu v zmysle platného práva.

Aha … Nuž dobre, čiže okrem ochrany zákonom nemá život a jeho podoby v ľudskom svete žiadnu ochranu ? Nie ? – A čo prirodzené materinské inštinkty, čo prirodzená ženská náklonnosť k ochrane života, čo súcit, čo láska, čo humanita ?

Chrániť iba to, čo stanovuje zákon, – to je v súlade s právom. Nie je to však v súlade s prirodzenou morálkou ľudského spoločenstva. Takto sa správa iba ľudská suka-na Slovensku je aj takto obrazne označovaná bezcitná nemravná žena. Pozor – nie psia suka ! Tá nie, – lebo psia suka svojmu plodu nikdy úmyselne neublíži. Lebo sa riadi inštinktom, citom, prirodzeným biogeneticky nakódovaným dobrom. A nie nejakou právnou normou.

Nota bene, – právnou normou, ktorú navyše možno kedykoľvek zmeniť. Právnou normou, ktorú JE POTREBNÉ zmeniť. Tak, aby chránila a nezabíjala.