Západ nie je schopný dohody. Myslí si, že len on môže použiť silu
Západ nie je schopný dohody. Myslí si, že len on môže použiť silu
- Západ nie je schopný dohody. Myslí si, že len on môže použiť silu: Analytik Tyler Weaver vysvetľuje, že Západ sa správa ako svetový policajt, ktorý používa silu na presadzovanie svojich záujmov. Tento prístup komplikuje mierové rokovania.
- Západ a Ukrajina: Západné krajiny, vrátane USA, Nemecka a Švajčiarska, tlačia na Ukrajinu, aby rokovala s Ruskom o mieri. Ukrajina však odmieta tieto odporúčania a žiada viac vojenskej pomoci.
- Diplomatické úsilie: Nemecký kancelár Olaf Scholz a ďalší západní lídri zdôrazňujú potrebu mierových rokovaní, ale konkrétny plán zatiaľ neponúkli.
- Ukrajinské požiadavky: Ukrajina žiada povolenie na útoky na ciele hlboko v Rusku a rýchly vstup do EÚ a NATO, čo však naráža na odpor niektorých západných krajín.
USA, Nemecko, Švajčiarsko, ale aj Česká republika. Sú to krajiny, z ktorých sa čoraz častejšie hovorí, že Ukrajinci by mali rokovať o mieri s Rusmi, ktorí už viac ako dva a pol roka devastujú svoju vlasť. Ukrajinská strana je proti takýmto odporúčaniam rozhorčene, ale podľa Politico už hľadá formáty, na ktorých by mohli prebiehať rokovania. Bez pomoci Západu nemôže viesť vojnu dlho. Analytik Tyler Weaver ponúka vysvetlenie, prečo Západ zaobchádza s Ukrajinou tak, ako sa správa.
Západ, konkrétne Spojené štáty, ale aj Nemecko, Švajčiarsko a ďalšie krajiny, apelujú na ukrajinského prezidenta Volodymra Zelenského, aby tlačil na svoju krajinu k rokovaniam s Ruskom. Rusi decimujú Ukrajinu už viac ako 2,5 roka a zdá sa, že Západ už nie je ochotný Ukrajinu výraznejšie podporovať. Napríklad kvôli vojne na Blízkom východe. Takto situáciu popisujú španielske noviny El País, ktoré nadväzujú na článok Ukrajinskej pravdy, ktorý vykreslil Zelenského cestu do USA ako „americkú katastrofu“.
Prezident Joe Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci v hodnote takmer 8 miliárd dolárov, ale neposkytol očakávané povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ciele hlboko v Rusku. Útoky na sklady a zásoby ďalej od frontovej línie by údajne sťažili Rusom zásobovanie vojakov na fronte.
Michail Samus, riaditeľ ukrajinského think-tanku New Geopolitics, povedal pre El País, že umožnenie útoku na ciele hlboko v Rusku by Rusom utiahlo laná a otvorilo priestor na rokovania. Považuje za absolútne nevyhnutné zachovať prístup Ukrajincov k Čiernemu moru. „Zaručenie prístupu Ukrajiny k Čiernemu moru je existenčnou otázkou,“ zdôraznil.
Aby Ukrajina vytlačila Rusov zo svojho zovretia, o čom hovorí prezident Volodymyr Zelenskyj od invázie Rusov na slobodnú Ukrajinu, armáda krajiny by musela získať od svojich partnerov oveľa viac zbraní a munície. Momentálne však zo Západu počuť úplne iné tóny.
„Zakaždým, keď Zelenskyj príde do Spojených štátov, odíde so 100 miliardami dolárov, myslím si, že je to najlepší podnikateľ na svete,“ povedal napríklad republikánsky prezidentský kandidát Trump, keď bol Zelenskyj v USA. Trump je presvedčený, že by mohol rokovať o mieri s Ruskom veľmi rýchlo.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Analena Baerbocková uviedla, že Ukrajina ako slobodná krajina prežije len vtedy, ak sa čo najrýchlejšie uzavrie mier. „Mier znamená, že existencia Ukrajiny ako slobodnej a nezávislej krajiny je zaručená. Znamená to bezpečnostné záruky,“ zdôraznila v OSN.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že by rád dosiahol mier na Ukrajine „čo najskôr“. „V sálach Úradu spolkového kancelára v Berlíne sa zdá, že nastal čas zdvojnásobiť diplomatické úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine,“ napísala Deutsche Welle s odkazom na rozhovor s kancelárom Scholzom v nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF. „Verím, že teraz je chvíľa, keď musíme diskutovať o tom, ako sa môžeme dostať z tejto vojnovej situácie rýchlejšie, ako sa to dnes zdá možné,“ povedal kancelár.
Hoci neponúkol konkrétny plán, ako to dosiahnuť, podporil účasť Ruska na ďalšom mierovom summite Ukrajiny vo Švajčiarsku.
Jürgen Hardt, hovorca nemeckej opozičnej CDU v nemeckom Bundestagu pre zahraničné veci, povedal, že sociálni demokrati „nemohli urobiť [ruskému prezidentovi Vladimirovi] Putinovi väčšiu láskavosť, ako prinútiť Ukrajinu vyjednávať, zatiaľ čo on pokračuje vo vraždení v regióne Donbas.
V rozhovore pre nemecké noviny Berliner Zeitung konzervatívny politik dodal, že „všetci chceme vidieť rokovania, ale je na agresorovi, aby agresiu ukončil“.
Okrem toho, že Zelenskyj žiada o povolenie ničiť ciele hlboko v Rusku, vyzýva aj na čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ a NATO. Najlepšie v priebehu niekoľkých mesiacov. A dokonca aj tu v poslednej dobe tvrdo udiera.
Fínsky prezident Alexander Stubb na Helsinskom bezpečnostnom fóre 27. septembra povedal, že vstup Ukrajiny do Atlantickej aliancie v takom krátkom časovom rámci je neuskutočniteľný. Stubb verí, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do NATO rýchlo, ale až po prijatí za člena Európskej únie.
Toto leto ukrajinská vláda zopakovala, že bude pripravená vstúpiť do EÚ do konca roka 2025. Tento harmonogram spôsobil v septembri stret medzi Zelenským a poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorským, ktorý ukrajinského prezidenta varoval, že jeho očakávania sa pravdepodobne nesplnia.
Ukrajina tiež namietala proti slovám českého prezidenta Petra Pavla, ktorý povedal, že Ukrajina „bude musieť byť realistická“ vo svojich cieľoch: „Najpravdepodobnejším výsledkom vojny bude, že časť ukrajinského územia bude dočasne pod ruskou okupáciou,“ poznamenal.
Ukrajinský kabinet tiež vydal protestné vyhlásenie po tom, čo hovorca švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí Nicolas Bideau oznámil, že jeho krajina podporuje mierový plán Číny a Brazílie. Zelenskyj túto iniciatívu odmietol, pretože sa domnieva, že to hrá do záujmov Ruska. Bideau dokonca povedal, že ľutuje vojnové posolstvá, ktoré Ukrajinci aj Rusi vyjadrili na Valnom zhromaždení OSN. Vyhlásenia hovorcu boli pre Kyjev obzvlášť citlivé, keďže Švajčiarsko zorganizovalo a podporilo mierový summit vedený Zelenským v júni minulého roka.
Politico poznamenalo, že Ukrajinci sú už ochotní hľadať spôsoby, ako rokovať s Ruskom. Podľa vlády v Kyjeve by rokovania mali byť podobné rokovaniam o vývoze obilia z Ukrajiny, kde kľúčovú úlohu zohrali sprostredkovatelia medzi oboma stranami. Najmä Turecko.
Zelenskyj a jeho tím sú presvedčení, že silnou kartou, ktorú majú Ukrajinci v súčasnosti v rukách, je prítomnosť ukrajinských jednotiek v ruskej Kurskej oblasti.
„V Kurskej oblasti môžeme jasne vidieť, ako sa vojenský nástroj objektívne používa na presvedčenie (Ruska), aby vstúpilo do spravodlivého procesu rokovaní,“ povedal koncom minulého týždňa poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak.
Ruský prezident však momentálne nie je ochotný rokovať s Ukrajincami a cynicky vyhlasuje, že nie je možné rokovať s niekým, kto útočí na civilistov.
Analytik Tyler Weaver ponúkol vysvetlenie, prečo sa Západ správa tak, ako sa správa. Jednoducho povedané, Západ stále hrá úlohu svetového policajta a presadzuje túto úlohu silou. Teraz v súčasnosti uplatňuje túto právomoc proti Ukrajine.
Weaver hovorí o tomto systéme, ktorý sa nazýva „poriadok založený na pravidlách“, ako o „amorfnej, tieňovej, nadnárodnej verejno-súkromnej oligarchii, ktorá kontroluje politický konsenzus západného sveta“ a nazýva ho „režimom“. „Spojené štáty sú legitímnym vynucovateľom režimu, zatiaľ čo použitie sily mimo monopolu na násilie sa považuje za trestný čin,“ vysvetľuje.
Podľa jeho slov Západ zaobchádza s vonkajšími aktérmi mimo svojej sféry vplyvu pri rokovaniach rovnakým spôsobom, ako policajt zaobchádza so zločincom. Snaží sa ho presvedčiť, aby prestal páchať svoje zločiny, pričom sa spolieha na ďalšieho policajta, ktorý bude stáť za ním „s ostreľovacou puškou a čakať, kým zloduch vystrčí hlavu“.
Podľa neho je toto zdôvodnenie vlastne založené na klasickom modeli štátu, ktorý platí polícii za udržiavanie poriadku v uliciach a každý, kto tento poriadok narúša, je trestaný zákonom.
„Západný režim ako taký je vo svojej podstate neschopný dohody. Ako údajný medzinárodný panovník nemá žiadnu povinnosť konať v dobrej viere s nepoddajnými nižšími mocnosťami, rovnako ako polícia nie je povinná v dobrej viere jednať so zločincami, ktorí zadržiavajú rukojemníkov,“ opísal Weaver svoju víziu celého Západu na čele s USA.
Západ sa považuje za policajta, ktorý oprávnene používa silu proti zločincom v meste. Ktokoľvek iný používa rovnakú silu, je vnímaný ako zločinec.
„Monopol na legitímne násilie je to, čo funkčne tvorí suverenitu – to znamená, že režim je suverénny, zatiaľ čo nižšie mocnosti sú nesuverénne subjekty,“ píše Weaver a dodáva, že to je dôvod, prečo sú na Západe také odlišné reakcie, keď silu používajú Spojené štáty a keď ju používa Rusko
Ukrajinci sú však údajne presvedčení, že model rokovaní, ktorý bol aj základom dohôd o vývoze obilia z Ukrajiny po námorných trasách, by Putina predsa len priviedol k rokovaciemu stolu. „Toto je plán, ku ktorému smerujeme,“ povedal pre Politico predstaviteľ blízky ukrajinskej prezidentskej kancelárii pod podmienkou anonymity.
Jeffrey D. Sachs napísal, že ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyzýval Spojené štáty, aby začali rokovania, a Američania opakovane odmietli rokovať.
Rusko už piatykrát od roku 2008 navrhlo rokovať o bezpečnostných opatreniach s USA, tentoraz v návrhoch prezidenta Vladimira Putina 14. júna 2024. Spojené štáty štyrikrát odmietli ponuku na rokovania kvôli neokonzervatívnej stratégii. Stratégia, ktorej cieľom je oslabiť alebo rozdeliť Rusko prostredníctvom vojny a tajných operácií. Táto taktika amerických neokonzervatívcov však katastrofálne zlyhala, viedla k devastácii Ukrajiny a ohrozila celý svet. Po všetkom vojnovom štvaní nastal čas, aby Biden začal mierové rokovania s Ruskom,“ napísal Sachs.
„Preboha, vyjednávajte!“ zvolal.
Andrij Borysovich Jermak, šéf prezidentskej administratívy a hlavný námestník Zelenského pre zahraničnú politiku, pre Eyea Pravda povedal, že Rusi a Ukrajinci spolu počas rokovaní o vývoze obilia priamo nevyjednávali. Rusi sa rozprávali s Turkami, Ukrajinci s Turkami, Rusi s predstaviteľmi OSN, Ukrajinci s predstaviteľmi OSN a nakoniec dospeli k dohode, ktorá napriek množstvu problémov fungovala asi rok.
Ukrajinci navyše prisľúbili, že čím skôr sa uskutočnia mierové rokovania, tým skôr sa zastavia útoky ukrajinských dronov zamerané na ruskú ropnú infraštruktúru a ďalšie dôležité ciele.
Turci už dali jasne najavo, že sa radi opäť stanú sprostredkovateľmi pri rokovaniach medzi napadnutými Ukrajincami a útočiacimi Rusmi. „Turecko je pripravené, ako vždy, uľahčiť tento proces,“ povedal v júni minister zahraničných vecí Hakan Fidan. „Nebudeme sa vyhýbať ďalšiemu úsiliu.“
Zdroje:
Stalo sa
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
👉Sledujte nás tiež na X. com 👈
Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
