Odkaz našim diplomatom: Nikdy nezabudnite, že slúžite Slovensku

Stručný prehlaď článku:

• Odkaz našim diplomatom: Nikdy nezabudnite, že slúžite Slovensku: Článok kritizuje Progresívne Slovensko a jeho predstaviteľov za ich vyjadrenia o čistkách na ministerstve zahraničných vecí.
• Prepúšťanie zamestnancov: Ministerstvo zahraničných vecí bolo nútené prepustiť 47 zamestnancov z dôvodu konsolidácie verejných financií.
• Historické porovnanie: Autor článku porovnáva súčasné prepúšťanie s prepúšťaním za vlády Ivety Radičovej v roku 2010, keď bolo prepustených takmer 100 zamestnancov.
• Kritika Ivana Korčoka: Článok kritizuje Ivana Korčoka za jeho podporu čistiek v minulosti a za jeho súčasné vyjadrenia.
• Zahraničná politika: Autor článku kritizuje praktiky na ministerstve zahraničných vecí a obviňuje ho z klientelizmu a nedostatku kritického ducha.
• Vzťahy s inými krajinami: Článok sa zaoberá vzťahmi Slovenska s Českou republikou a Poľskom a obviňuje Ivana Korčoka z demagógie.

Eduard Chmelár: Odkaz našim diplomatom: Nikdy nezabudnite, že slúžite Slovensku

Dnešná tlačová konferencia Progresívneho Slovenska je len ďalším dôkazom, ako opozícia stratila zmysel pre mieru a v snahe poškodiť obraz Slovenska sa neštítia absolútne ničoho, vrátane demagógie, lži a vyhrážania sa. Predstavitelia tohto subjektu Ivan Korčok, Tomáš Valášek a Peter Bátor dramatickým spôsobom oznámili, že na ministerstve zahraničných vecí prebiehajú čistky, aké sa tam tridsať rokov nediali… Aká je skutočnosť?

Ministerstvo (v rámci ktorého pracuje vyše 1100 ľudí) bolo naozaj nútené z dôvodov konsolidácie verejných financií rozlúčiť sa so 47 zamestnancami (niektorí z nich odišli do dôchodku, takže výpoveď dostalo v skutočnosti len 20 ľudí). Zahraničnopolitické trio PS to považuje za škandál. Tak by som im rád pripomenul, že škandál bol to, keď po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 vtedajší šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda prepustil takmer 100 zamestnancov, nie však z dôvodov nevyhnutnej konsolidácie, ale preto, aby na ich miesta dosadil straníckych nominantov SDKÚ a ich rodinných príslušníkov, takže nečudo, že niektoré z týchto svojvoľných rozhodnutí skončili na súde. „Nestačím sa čudovať, čo mi v rezorte zanechal môj predchodca,“ povedal po svojom nástupe do funkcie ministra zahraničných vecí v roku 2012 Miroslav Lajčák, ktorý Dzurindu obvinil z klientelizmu. Ivan Korčok ako vtedajší Dzurindov človek tieto čistky podporoval a obhajoval. A teraz tu pokrytecky narieka, že to, čo robí Blanárov rezort, nemá obdobu?

Samozrejme, že sú nervózni, lebo prichádzajú o svojich ľudí, ktorými je ministerstvo prešpikované. Musel som sa nahlas zasmiať, keď sa Korčok posťažoval, že vraj rezort diplomacie stráca „kritického ducha“. V skutočnosti tam nikdy nijaký nebol. Dlhodobo kritizujem praktiky na ministerstve zahraničných vecí, že je to jediný rezort, ktorého akoby sa nedotkla zmena pomerov po roku 1989. Tam to funguje ako za čias politbyra. Nikto sa neodvažuje mať vlastný názor, formulovať vlastné postoje, stanoviská západných lídrov sa nehodnotia, iba nekriticky preberajú, panuje tam ideologicky sterilné prostredie a ak sa niekto predsa len odváži vybočiť z predpísaného manuálu fráz, vyvolá to pohoršenie. Je to niečo podobné ako to, čomu sa hovorí v Spojených štátoch deep state.

A toto mafiánske bratstvo udržiavané naprieč politickým spektrom tam bolo nevyhnutné jednoducho rozbiť. Tento rezort totiž neslúžil štátnym záujmom Slovenskej republiky, fungoval ako prietokový ohrievač pokynov z Bruselu a Washingtonu a minister sa nevyberal v straníckych centrálach, ale na jednej ambasáde. Ak Jurajovi Blanárovi niečo vyčítam, tak je to pomalosť týchto zmien, poukazujem na to, že na veľvyslaneckých postoch sú aj po roku tejto vlády ešte stále politickí aktivisti opozície, ako napríklad Róbert Ondrejcsák vo Veľkej Británii. Len sa netvárme, že takéto personálne výmeny sú niečím výnimočným. V Spojených štátoch dostávajú veľvyslanecké posty za odmenu sponzori víťazného prezidentského kandidáta, vďaka čomu sme tu už mali kadekoho, aj pumpára. To by bolo kriku, keby sme to takto praktizovali aj my.

Ak mám nejaké vážnejšie výhrady k súčasnému vedeniu rezortu diplomacie, tak sú rovnaké ako v prípade predchádzajúcich ministrov: že sú pasívni, netvoriví a neformujú zahraničnú politiku, iba ju reprezentujú. Ale počúvať zavádzajúce taľafatky Korčoka a spol je na hlavybôľ. Charakteristickým znakom týchto ľudí je, že sa Slovenskej republiky nikdy nezastanú, a to ani vtedy nie, keď ju zahraničie kritizuje neoprávnene, vždy sa postavia na stranu cudzích štátov.

Typickým príkladom je Korčokovo obvinenie, že nás Ficova vláda odkláňa od Vyšehradskej štvorky, konkrétne od Česka a Poľska… Ako prosím? Bola to vari Slovenská republika, ktorá zhoršila vzťahy s týmito dvoma krajinami? Už sme si to predsa vysvetľovali veľakrát: Praha nás lživo obvinila, že málo pomáhame Ukrajine, hoci patríme medzi krajiny s najväčšou pomocou na obyvateľa a zrušila spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády údajne zo solidarity s Kyjevom, hoci týždeň na to sa konalo spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády, ktorá s tým problém nemala! Čo je toto za frašku? Podobne je to s Poľskom. Nebolo to našou vinou, že ochladli vzťahy s naším severným susedom, my sme sa k nemu správali vždy maximálne priateľsky a neviem, či je v našom záujme viazať sa na taký neoliberálny a zmilitarizovaný štát. Ale predovšetkým: Ivan Korčok si asi myslí, že sme tu všetci na hlavu padnutí alebo že sme zabudli, ako on rozbil spoluprácu v rámci V4 uprednostňovaním Slavkovského formátu, a teraz sa tvári, že Fico zradil Vyšehradskú štvorku? Vy ste obludný demagóg, pán Korčok! Asi sa spoliehate na to, že tie držiaky na mikrofóny, ktoré ste si tam pozvali namiesto novinárov, netušia, o čom hovoríte.

Z rovnakého súdku sú aj obvinenia bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského, ktorý uviedol ako dôkaz našej údajnej medzinárodnej izolácie, že poľský premiér sa stretol s partnermi zo severských krajín a nás tam ani nepozval… Ja som netušil, že sa dal tento človek po odchode z diplomacie na dráhu komika! Ak pán Wlachovský nie je zahraničnopolitický analfabet, tak vie, že geopolitický vektor Poľska smeroval vždy na sever, predovšetkým do Pobaltia – na tie krajiny sa Varšava historicky a kultúrne viazala vždy viac ako na štáty strednej Európy. Obviňovať Bratislavu, že nechodí na zasadnutia Severskej rady je ako vyčítať Varšave, že sa nestretáva s krajinami západného Balkánu tak intenzívne ako Slovensko. V tomto smere musím slovenskú vládu pochváliť za nedávnu oficiálnu návštevu Srbska. Áno, to sú presne tí priatelia, na ktorých sa dá spoľahnúť a s ktorými musíme prehlbovať vzájomné vzťahy.

Ale z čoho ma už úplne prekotilo, bol moment, keď Ivan Korčok kritizoval, že rezort diplomacie nazval Rusko bezpečnostnou výzvou, a nie hrozbou. Pán Korčok, spamätajte sa. Vy si už naozaj nepamätáte, že tento termín ste do novej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky presadili vy sám? Čo to tu na nás hráte? Rusko nie je pre Slovensko hrozbou, a nielen preto, že nás vyradilo zo zoznamu nepriateľských štátov, čo ste vy okomentovali, akoby vám to prekážalo. Nezaťahujte nás do svojich ideologických konfliktov, ktoré nie sú našimi vojnami. Ako diplomat by ste mali vážiť slová, nie eskalovať napätie.

A napokon jedno upozornenie. Korčokovu plamennú výzvu diplomatom, aby písali „pravdu“ o pomeroch v rezorte a o tom, ako nás vnímajú v zahraničí, lebo „všetko vám zostane zapísané“, považujem za nepriame vyhrážanie sa a neprijateľné vydieranie. Tí, ktorí sa pokúšajú zasiať do rezortu strach, sa volajú Ivan Korčok, Tomáš Valášek a Peter Bátor a my sa musíme proti takýmto zákerným zámerom vplyvových agentov zahraničných mocností čo najdôraznejšie postaviť, lebo svojimi aktivitami poškodzujú štátne záujny Slovenskej republiky. Ak by som mal ja odkázať niečo našim diplomatom, tak by to bola jediná veta: Nebojte sa, buďte slobodní a nikdy nezabudnite, že slúžite Slovensku.

Eduard Chmelár FB