Hybridná vojna & „Úspechy“ prozápadnej politiky

Stručný prehlaď článku:

• Hybridná vojna & „Úspechy“ prozápadnej politiky. Vo Francúzsku padla vláda Michela Barniera po vyslovení nedôvery v parlamente. Politická kríza je spôsobená rozdelením Národného zhromaždenia na tri bloky, ktoré nie sú ochotné spolupracovať.
• V Nemecku je vládna kríza a blížia sa voľby.
• V Rakúsku sa formuje nová vláda, ktorú bude tvoriť koalícia porazených, vrátane sociálnych demokratov a liberálov.
• V Južnej Kórei odvolávajú prezidenta po neúspešnom stannom práve.
• V Rumunsku vyhral prvé kolo prezidentských volieb proruský kandidát, pričom polícia obvinila Rusko z hybridného ovplyvňovania volieb cez TikTok.
• V Gruzínsku ústavný súd uznal výsledky parlamentných volieb za platné.
• Na Ukrajine sa v roku 2025 očakávajú prezidentské voľby, kde sú favoriti generál Zalužnyj a Alexej Arestovič.

Hybridná vojna & „Úspechy“ prozápadnej politiky

Vo Francúzsku 4.12.24 padla vláda: Politická kríza vo Francúzsku je horšia ako bežné politické krízy. Za normálnych okolností, keď demokratická krajina prechádza turbulenciami, existuje určitá perspektíva, že sa turbulencie končia.

Dnes nie v Paríži. Ak vôbec niečo, pád Michela Barniera – zvrhnutého v parlamente vyslovením nedôvery – hrozí, že vytvorí vzorec pre to, čo nás čaká.

Lebo ak Barnier – umiernený stredopravý s povesťou zdvorilosti a kompromisov – nebol schopný schváliť rozpočet, tak kto iný?

Pôvodná príčina krízy nezmizla. Ide o rozdelenie Národného zhromaždenia od júla na tri približne rovnaké bloky, z ktorých žiadny nie je pripravený rokovať s iným.

Výsledkom je, že dva bloky, ktoré tvoria opozíciu, budú môcť vždy zosadiť jeden blok, ktorý tvorí vládu.

Pridajte k tomu takmer povstaleckú náladu v niektorých opozičných laviciach – plus ideologický tlak na stále štedrejšie záväzky týkajúce sa výdavkov, a to aj napriek ostrým varovaniam o štátnom dlhu – a myšlienka návratu k pokojnej centrálnej politike sa zdá byť veľmi vzdialená.

Pre mnohých je to kríza režimu, ktorá sa odohráva, pričom samotná budúcnosť inštitúcií Piatej republiky je ohrozená.

Piata republika bola vytvorená s cieľom sústrediť moc do rúk Charlesa de Gaulla v čase národnej krízy. A od čias De Gaulla sa prezidenti pokúšali – a vo všeobecnosti zlyhali – napodobniť jeho postavu.

Macron sa určite rád porovnával s le grand Charlesom.

Ale keď mal De Gaulle v roku 1962 podobnú vládnu krízu, išiel medzi ľudí a v nasledujúcich voľbách dostal obrovský ľudový mandát.

Macron urobil pravý opak. Dostal svoj hlas – zmarené voľby v júli – a prehral ho. Moc sa teraz presunula z jeho rúk do rúk domnelého premiéra, zodpovedného parlamentu.

Prezident Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra, ale aj tak zostane parlament rozdelený medzi tri vzájomne nenávidiace sa politické bloky, schopné držať sa ako rukojemníkov pre veľmi potrebné reformy a nový rozpočet.( BBC)

V Nemecku je vládna kríza a je pred voľbami.

V Rakúsku bude vládnuť „koalícia porazených“. Dosluhujúcemu kancelárovi a šéfovi ľudovcov (ÖVP) Karlovi Nehammerovi sa už zrejme podarilo nájsť koaličných partnerov, a to len pár dní po tom, čo ho prezident Alexander Van der Bellen v utorok poveril zostavením vlády. Okrem ÖVP by nový kabinet mali tvoriť sociálni demokrati (SPÖ) a liberáli (NEOS). Víťaza parlamentných volieb, krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), však hlava štátu úplne obišla, za čo teraz čelí ostrej kritike.

V Južnej Kórey po neúspešnom stannom práve odvolávajú prezidenta!

V Rumunsku vyhral prvé kolo prezidentských volieb proruský kandidát. Polícia obvinila Rusko s hybridného ovplyvňovania volieb cez TikTok( 19 miliónov obyvateľov ovplyvnili za 360 000 euro? ). Súd napriek tomu výsledky prvého kola uznal za platné.

V Gruzínsku uznal ústavný súd výsledky parlamentných volieb za platné a Francúzska občianka na poste gruzínskeho prezidenta organizovala prevrat, ktorý pomaličky končí.

Na Ukrajine sa schyľuje v roku 2025 k prezidentským voľbám, ktoré s 99% istotou nezvolia Zelenského do druhého obdobia. Favoritom je generál Zalužnyj , ktorý sa učí byť politikom ako veľvyslanec v Londýne. Veľké šance má aj Alexej Arestovič, ktorý hovorí, že treba potrestať tých, čo voviedli Ukrajinu do vojny nedodržaním Minských dohovorov a neboli pripravení.

Môžeme toto všetko pripísať ruskej hybridnej vojne? Museli by byť geniálni, aby vedeli za dva mesiace takto výrazne ovplyvniť svetovú politiku vrátane víťazstva Trumpa v prezidentských voľbách USA. Takže by sme mali pripustiť aj verziu, že jednoducho ľudia v týchto štátoch majú po krk doterajších vodcov, ktorí zavinili ekonomický pád a politickú nestabilitu sveta, každý svojim dielom. Za všetky neúspechy kdekoľvek na svete obviníme Rusko alebo Čínu? Mne to príde nereálne, mali by sme sa pozrieť ako vládneme, kde sme urobili chybu a nie váľať vinu na iných. Veď aj na Slovensku po prehre vo voľbách bežala opozícia hneď od ulíc a vykrikovala o manipulácii. To isté bude v Čechách ak prehrá fialková koalícia, bude tvrdiť že to tí Rusi urobili. OZAJ SÚ TÍ RUSI takí šikovní? NEVERÍM, najlepšie by bolo povedať si pravdu, my sme robili chyby a sme nešikovní…. Bez poznania príčin nemôže nastať ich odstránenie a náprava v budúcnosti. . Simon22