Ako Malý UA užaninieprezident hľadal škáru, aby si ho Trump všimol
Stručný prehlaď článku:
- Ako Malý UA užaninieprezident hľadal škáru, aby si ho Trump všimol: Stretnutie medzi bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským trvalo len 20 minút, čo je menej, ako tvrdili ukrajinské zdroje. Trump nemal záujem o stretnutie medzi štyrmi očami, a preto musel francúzsky prezident Emmanuel Macron robiť garde.
- Trumpova dominancia: Trump pri podávaní ruky s Macronom jasne ukázal svoju dominanciu tým, že jeho ruka smerovala zhora dolu v ostrom uhle, čo naznačovalo hierarchiu medzi nimi.
- Rekonštrukcia katedrály Notre Dame: Katedrála Notre Dame v Paríži, ktorá bola vážne poškodená požiarom v roku 2019, bola slávnostne otvorená po rekonštrukcii za účasti politických a spoločenských osobností z celého sveta, vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
- Photoshopová úprava: Ukrajinskí propagandisti údajne prefarbili Trumpovo sako vo Photoshope, aby na fotke s trojicou Trump, Macron a Zelenský vyzeralo, že USA neochvejne podporujú Ukrajinu. Trumpov oblek bol prefarbený na nebesky modrú farbu, aby ladil so žltou kravatou.
- Zelenského oblečenie: Na slávnostnom otvorení katedrály Notre Dame bol Zelenský oblečený vo svojom zvyčajnom poľnom mundúre, zatiaľ čo všetci ostatní hostia boli oblečení v spoločenskom oblečení.
Ako Malý UA užaninieprezident hľadal škáru, aby si ho Trump všimol
Je nedeľa, sychravo, tak sa od rána iba tak ponevieram a hľadám na internete niečo, čo by pobavilo. Po nejakom čase som sa pozrela zase na účet Anatolija Šarija, ktorého som začala sledovať niekedy v dobe asi oranžovej revolúcie (? čert sa v tých farbách už vyzná), alebo až v tom 2014., presne si nespomínam. Páčia sa mi jeho sarkastické komentáre a akurát dnes som našla aktuálny, o slávnostnom otvorení rekonštruovanej katedrály Notre Dame za účasti politickej a spoločenskej smotánky z celého sveta a medzi nimi aj Zelenského.
Stretnutie Zelenského s Trumpom trvalo 20 minút, a nie, ako tvrdia Ukrajinci, že tridsaťštyri, hovorí Anatolij a smeje sa. Trump nemal záujem o stretnutie medzi štyrmi očami, a tak mu Macron pri krátkom rozhovore s ukrajinským prezidentom, ktorý už nemá podľa ukrajinskej ústavy mandát a odkladá nové prezidentské voľby pod zámienkou trvania stanného práva, musel robiť garde. Šarij si myslí, že to stretnutie vybavil Macron, ale podmienkou bolo, že tam bude robiť Trumpovi svedka. Podľa Šarija tým dal Trump najavo, že u neho Zelenský nemá žiadnu dôveru a v politike sa s ním do budúcnosti nepočíta. Všimol si tiež, že Trump Zelenského míňal pohľadom, čo, ak sa nám to pri rozhovore s niekým stane, je dosť nepríjemné, lebo tým nám ten druhý dáva najavo nezáujem. Šarija pobavilo, že ukrajinskí propagandisti pre domáce publikum prefarbili Trumpovo sako vo Photoshope. Tak na fotke s trojicou Trump, Macron a Zelenský šedomodrý oblek budúceho prezidenta USA nadobudol nebesky modrú farbu, aby v kombinácii so žltou kravatou bolo všetkým jasné, že USA neochvejne podporujú bojujúcu Ukrajinu.
Rozhovor – zhodnotil Šarij – nepriniesol Zelenskému nič nové, čo by už nebolo odznelo vtedy, keď sa mu ten nedávno vnútil na návštevu v USA: stop vojne, mier, vzdáť sa území a do NATO nepôjdete. Šarij, ktorý sleduje ukrajinské propagandistické médiá hovorí, že odkedy bolo Zelenskému povedané, aby na NATO zabudol, jeho skvadra túto tému v médiách vynecháva. Šarij ilustruje svoju analýzu Zelenského návštevy ukážkami z videí, ktoré som si následne pozrela celé a dospela som k súhlasu s jeho závermi. Napríklad, na jednom z nich cupká Zelenský za Macronom, Trumpom a človekom, čo nad nimi drží dáždnik, a zatiaľčo malý ukrajinský užaninieprezident hľadá škáru, aby si ho Trump všimol, tí dvaja sú od neho odvrátení a venujú pozornosť jeden druhému. Až vzápätí Macron dobrácky, ako poslušnému vazalovi za odmenu, prepustí Zelenskému miesto, aby sa ten s Trumpom mohol rozlúčiť podaním ruky.
Aj som sa zasmiala komentáru k príchodu hostí, po ktorom ako vždy nasledovalo šaškovanie pred fotografmi. Zelenský bol vo svojom zvyčajnom poľnom mundúre: tričko, bunda a gate neviem, či boli kapsáče, nevšimla som si. Všetci ostatní v spoločenskom, veď Chrám Matky Božej je posvätný národný symbol! Anatolij Šarij so smiechom poznamenal, že v tom oblečení prešiel asi cez Karpaty. Nuž, možno ho niekto zazrel mihnúť sa pri prechode cez Dukliansky priesmyk.
Aj ďalšie Šarijove postrehy boli trefné. Zelenský sedel v prvom rade, ale celkom naboku zľava. Trump samozrejme uprostred, a tí, čo mu nemohli prísť na meno sa teraz predbiehali, aby sa mu vlichotili. Pri jeho príchode (najvýznamnejší hosť prichádza posledný) stáli v rade v pozore, servilne sa usmievali a disciplinovane čakali na podanie ruky. Smiešna epizódka, na ktorú tiež upozornilo Šarijovo video, bola aj tá s tou gruzínskou prezidentkou Čaputovou, Salome Zurabišviliovou (ževraj bola prv ministerka zahraničných vecí, tak by sa Ševarnadze, ktorého odstavila tzv. ružová revolúcia, neponížil.) Postavila sa zo sedadla v ďalšom rade a v predklone sa ponáhľala Trumpovi podať ruku, pričom ten sa zatváril podarene: naklonil sa doprava s miznúcim povinným úsmevom k susedovi a ako keby sa ho len tak na pol úst spýtal: Kto preboha bola tá ženská?
A ja som si ešte navyše všímala aj správanie Trumpa k hostiteľovi a naopak. Malý Napoleon vedľa Donalda pôsobil ako jeho majordómus a osobitne ma pobavilo, keď pózovali pred fotografmi a podávali si pritom ruky. Tá Trumpova smerovala v dosť ostrom uhle zhora dolu. A ešte ten lakeť podanej ruky povytiahol vyššie. To len aby bolo jasné, aká tu bude platiť hierarchia!
Pravdaže, toto Šarijove videnie Zelenského účasti na stretnutí svetových lídrov v Paríži by sa určite nepáčilo návštevníkovi môjho blogu, ktorý mi v diskusii napísal, že môj článok, kde som v poznámke na konci reagovala na jeho predošlý diskusný príspevok obsahoval “historicky faktografické lži, zavádzania a podvádzania.”
(Nie, milý môj čitateľ ;-), sú to poznatky, ku ktorým som prišla po tom, čo som zhliadla množstvo svedectiev Poliakov a poľských Židov, ktorí prežili časy medzi vojnami a v tom Generálnom gouvernemente, a boli to ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, rôzneho vzdelania či politického presvedčenia. Že rozumiem teraz poľsky bezmála tak dobre ako po slovensky alebo česky, je výsledok aj tejto mojej posadnutosti orálnou históriou, ktorá ma nesmierne baví.;-) A aj keď si pozriem aj dokumentárne filmy, vypočujem prednášky a besedy medzi historikmi a aj si k tomu kadečo prečítam, (najradšej však spomienky na život v tej dobe, ktorých mám asi dve police), v konečnom dôsledku ma fakt nezaujíma, čo o tom niekto napíše vo Wikipédii, alebo k akým záverom dospeje nejaký historik, ktorého si práve teraz pozývajú ako odborníka a najväčšiu autoritu do nejakých mienkotvorných médií. Povedala by som, že práve kritik mojich úvah je ten, ktorý nemá dostatok informácií z rôznych strán, aby si dokázal urobiť objektívne závery. Skôr patrí k tým, čo vždy potrebujú, aby dokázali pravdivosť svojich tvrdení, opierať sa o autoritu, pred ktorou by som mala padnúť na kolená a kajať sa za svoje omyly a viny.)
Som celkom rada, že ten náš Pellegrini radšej odletel do Vatikánu. Ktovie, v ktorom rade by sedel. A ešte, to už naozaj iba tak na okraj, len mi tak napadlo, ako by dopadla gotická katedrála v Paríži (1163-1345), keď islamskí fanatici dokázali zničiť kultúrne pamiatky patriace do svetového kultúrneho dedičstva staré tisíce rokov. Je isté, že o pár rokov nejaký Hajat Tahrír aš-Šám nedobyje Paríž?
Autor: naokraj
Napísali sme
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme