Článok Sergeja Lavrova v časopise Global Affairs & Linka Moskva – Washington stále poriadne iskrí.

---

Článok Sergeja Lavrova v časopise Global Affairs & Linka Moskva – Washington stále poriadne iskrí.

Pred 80 rokmi, 4. februára 1945, vedúci predstavitelia víťazov druhej svetovej vojny – Sovietsky zväz, Spojené štáty americké a Británia – otvorili konferenciu v Jalte, aby určili kontúry povojnového sveta. Napriek ideologickým rozdielom sa dohodli na odstránení nemeckého nacizmu a japonského militarizmu. Dohody dosiahnuté na Kryme boli opätovne potvrdené a rozpracované na Postupimskej konferencii v júli až auguste 1945.

Jedným z výsledkov rokovaní bolo vytvorenie Organizácie Spojených národov a schválenie Charty OSN, ktorá je dodnes hlavným prameňom medzinárodného práva. Charta stanovuje ciele a princípy správania krajín, ktoré sú určené na zabezpečenie ich mierového spolunažívania a trvalého rozvoja. Princíp suverénnej rovnosti štátov položil základy systému Jalta-Postupdam: nikto si nemôže nárokovať dominanciu, pretože všetky sú formálne rovnaké bez ohľadu na územie, populáciu, vojenské schopnosti alebo iné metriky.

Napriek všetkým svojim silným a slabým stránkam, o ktorých sa vedci stále hádajú, Jalta-Postupdamský poriadok poskytuje normatívno-právny rámec medzinárodného systému už osem desaťročí. Svetový poriadok založený na OSN plní svoju hlavnú úlohu – chrániť každého pred novou svetovou vojnou. Naozaj, „OSN nás nepriviedla do raja, ale zachránila nás pred peklom“ [1] . Právo veta zakotvené v charte – ktoré nie je „privilégiom“, ale bremenom osobitnej zodpovednosti za ochranu mieru – slúži ako pevná bariéra proti neuváženým rozhodnutiam a poskytuje priestor na hľadanie kompromisu založeného na rovnováhe záujmov. Politické jadro systému Jalta-Potsdam, OSN, slúžilo ako jedinečná univerzálna platforma pre rozvoj kolektívnych odpovedí na spoločné výzvy, udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a podporu sociálno-ekonomického rozvoja.

Práve v OSN, s kľúčovou úlohou, ktorú zohral ZSSR, bol položený základ multipolárneho sveta, ktorý sa nám teraz vynára pred očami. Najmä proces dekolonizácie bol legálne realizovaný prostredníctvom Deklarácie o udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom, prijatej v roku 1960 z iniciatívy Sovietskeho zväzu. V tej dobe desiatky národov, predtým utláčaných koloniálnymi mocnosťami, po prvý raz získali nezávislosť a šancu na vytvorenie vlastnej štátnosti. Dnes sa niektoré z týchto bývalých kolónií môžu vyhlasovať za centrá moci v multipolárnom svete, zatiaľ čo iné patria do nadnárodných zväzkov s regionálnym alebo kontinentálnym civilizačným dosahom.

Ako ruskí vedci správne poznamenávajú, každá medzinárodná inštitúcia je predovšetkým „spôsobom, ako obmedziť prirodzený egoizmus štátov“ [2] . Výnimkou nie je ani OSN so svojou konsenzom odsúhlasenou a prijatou Chartou. Poriadok zameraný na OSN je teda založený na medzinárodnom – skutočne univerzálnom – práve, z ktorého vyplýva, že každý štát by sa mal týmto zákonom riadiť.

Rusko, rovnako ako väčšina svetovej komunity, s tým nikdy nemalo problém. Západ sa však nikdy nevyliečil zo syndrómu výnimočnosti a zachováva si svoje neokoloniálne návyky, teda život na úkor iných. Medzištátne vzťahy založené na rešpektovaní medzinárodného práva sa Západu od začiatku nepáčili.

Bývalá námestníčka ministerky zahraničných vecí USA Victoria Nulandová raz v rozhovore úprimne priznala, že „Jalta pre nás nebola dobrá, nebola to dohoda, ktorú sme mali zrušiť“. Tento druh postoja značne vysvetľuje medzinárodné správanie Ameriky; v roku 1945 bol Washington prakticky prinútený s nevôľou súhlasiť s povojnovým svetovým poriadkom, ktorý už americká elita vnímala ako prekážku, ktorá sa ho čoskoro snažila revidovať. Revízia sa začala neslávne známym prejavom Winstona Churchilla o železnej opone vo Fultone v roku 1946, ktorý v podstate vyhlásil studenú vojnu proti Sovietskemu zväzu. Spojené štáty a ich spojenci vnímali dohody medzi Jaltou a Postupimom ako taktický ústupok a nikdy sa neriadili základným princípom Charty OSN o zvrchovanej rovnosti štátov.

Západu sa naskytla osudná šanca napraviť smer, ukázať obozretnosť a predvídavosť, keď sa Sovietsky zväz zrútil spolu so svetovým socialistickým táborom. Zvíťazili však sebecké pudy. V prejave v Kongrese 11. septembra 1990, opojený „víťazstvom v studenej vojne“, americký prezident George HW Bush vyhlásil príchod nového svetového poriadku [3] , príkazu, ktorý americkí stratégovia chápali ako úplnú dominanciu USA na medzinárodnej scéne, ako príležitosť konať jednostranne bez ohľadu na právne obmedzenia zakotvené v Charte OSN.

Jedným z prejavov „poriadku založeného na pravidlách“ bola Washingtonova politika geopolitického pohlcovania východnej Európy. Rusko bolo nútené eliminovať jej výbušné následky špeciálnou vojenskou operáciou.

V roku 2025, keď sa k moci vrátila republikánska administratíva Donalda Trumpa, nadobudol washingtonský výklad medzinárodných procesov od druhej svetovej vojny nový rozmer, ako to živo opísal v Senáte nový minister zahraničných vecí Marco Rubio 15. januára: nielenže je povojnový svetový poriadok zastaraný, ale zmenil sa na zbraň proti záujmom USA [4] . Inými slovami, nielen jaltsko-postupdamský poriadok je nežiaduci; taký je aj „poriadok založený na pravidlách“, ktorý po studenej vojne akoby stelesňoval sebectvo a aroganciu Západu pod vedením USA. „Amerika na prvom mieste“ je znepokojivo podobné hitlerovskému sloganu „Nemecko nadovšetko“ a stávka na „mier cez silu“ môže byť poslednou ranou pre diplomaciu. Nehovoriac o tom, že takéto vyhlásenia a ideologické konštrukty nepreukazujú ani trochu rešpektu voči medzinárodnoprávnym záväzkom Washingtonu podľa Charty OSN.

Dnes však nie je rok 1991 a dokonca ani rok 2017, kedy sa kormidla po prvý raz ujal úradujúci americký prezident. Ruskí analytici správne poznamenávajú, že „nenastane návrat k predchádzajúcemu stavu, o ktorý USA a ich spojenci stále usilujú, pretože demografické, ekonomické, sociálne a geopolitické podmienky sa nezvratne zmenili“ [5] . Pravdepodobne je pravda aj v predpovedi, že „Spojené štáty nakoniec pochopia, že by nemali preťažovať svoju oblasť zodpovednosti v medzinárodných záležitostiach a budú žiť celkom harmonicky ako jeden z vedúcich štátov, ale už nie hegemón“ [6] .

Multipolarita naberá na obrátkach a namiesto toho, aby sa jej postavili, by sa USA mohli v dohľadnej budúcnosti stať zodpovedným centrom moci spolu s Ruskom, Čínou a ďalšími štátmi globálneho Juhu, Východu, Severu a Západu. Momentálne sa zdá, že nová americká administratíva spustí kovbojské nájazdy, aby otestovala limity a odolnosť existujúceho systému zameraného na OSN v porovnaní s americkými záujmami. Som si však istý, že aj táto administratíva čoskoro pochopí, že medzinárodná realita je oveľa zložitejšia ako karikatúry, ktoré môže slobodne rozmiestniť pred vnútorným americkým publikom alebo poslušnými geopolitickými spojencami.

Kým budeme čakať, kým Američania vytriezvú a uvedomia si to, budeme naďalej svedomito spolupracovať s našimi rovnako zmýšľajúcimi partnermi na prispôsobení mechanizmov medzištátnych vzťahov multipolarite a medzinárodnému právnemu konsenzu Jalta-Potsdam, ktorý je zakotvený v Charte OSN. Za zmienku stojí Kazanská deklarácia BRICS z 23. októbra 2024, ktorá jasne potvrdzuje jednotný „záväzok svetovej väčšiny k multilateralizmu a presadzovaniu medzinárodného práva vrátane cieľov a princípov zakotvených v Charte OSN ako jej nevyhnutný základný kameň a ústrednú úlohu OSN [7] v medzinárodnom systéme . Tento prístup formulovali popredné štáty, ktoré formujú moderný svet a predstavujú väčšinu jeho populácie. Áno, naši partneri na juhu a východe majú celkom legitímne želania týkajúce sa ich účasti na globálnom riadení. Na rozdiel od Západu, oni aj my sme pripravení na úprimné a otvorené diskusie o všetkých otázkach.

Náš postoj k reforme Bezpečnostnej rady OSN je dobre známy [8] . Rusko sa snaží urobiť tento orgán demokratickejším rozšírením zastúpenia svetovej väčšiny: Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Podporujeme žiadosti Brazílie a Indie o trvalé miesta v Bezpečnostnej rade a zároveň pracujeme na náprave – prostriedkami, na ktorých sa dohodli samotní Afričania – historickej nespravodlivosti voči africkému kontinentu. Prideľovanie dodatočných kresiel krajinám kolektívneho Západu, ktoré sú už teraz nadmerne zastúpené v Bezpečnostnej rade, je kontraproduktívne. Nemecko a Japonsko, ktoré delegovali veľkú časť svojej suverenity na svojho zámorského patróna a začali doma oživovať duchov nacizmu a militarizmu, nemôžu do práce Bezpečnostnej rady priniesť nič nové.

Sme pevne odhodlaní zabezpečiť nedotknuteľnosť výsad stálych členov BR OSN. Vzhľadom na nepredvídateľnú politiku západnej menšiny môže iba právo veta zabezpečiť, aby rozhodnutia Rady zohľadňovali záujmy všetkých strán.

Personálna politika Sekretariátu OSN zostáva pre svetovú väčšinu urážkou, keďže na všetkých kľúčových pozíciách stále prevládajú Západniari. Zosúladenie byrokracie OSN s geopolitickou mapou sveta nemožno odkladať, ako sa celkom jednoznačne uvádza v spomínanej Kazanskej deklarácii BRICS. Uvidíme, aké vnímavé bude k tejto výzve vedenie OSN, zvyknuté slúžiť záujmom úzkej skupiny západných krajín.

Čo sa týka normatívneho rámca Charty OSN, som presvedčený, že optimálne zodpovedá potrebám multipolárnej éry, éry, keď každý musí dodržiavať – nielen slovom, ale aj skutkom – princípy suverénnej rovnosti štátov, nezasahovania do ich vnútorných záležitostí a ďalšie základné princípy. Medzi takéto princípy patrí právo národov na sebaurčenie, ktorého konsenzus je zakotvený v Deklarácii OSN o princípoch medzinárodného práva z roku 1970: územná celistvosť štátu musí byť rešpektovaná, ak jeho vláda zastupuje celé jeho obyvateľstvo. Je samozrejmé, že od prevratu vo februári 2014 kyjevský režim nereprezentuje ľud Krymu, Donbasu či Novorossii o nič viac, ako západné mocnosti reprezentovali národy koloniálnych území, ktoré vykorisťovali.

Nehanebné pokusy zmeniť usporiadanie sveta vo vlastnom záujme, porušujúce princípy OSN, môžu priniesť nestabilitu, konfrontáciu a dokonca katastrofu. Vzhľadom na súčasnú úroveň medzinárodného napätia bezohľadné odmietnutie systému Jalta-Posdam, ktorého jadrom je OSN a jej Charta, nevyhnutne povedie k chaosu.

Často je počuť, že je predčasné hovoriť o želanom svetovom poriadku v čase, keď stále bojujeme za potlačenie Západom podporovaných síl rasistického režimu v Kyjeve. Toto je podľa nášho názoru nešťastný prístup. O kontúrach povojnového svetového poriadku a kľúčových bodoch Charty OSN diskutovali spojenci na vrchole druhej svetovej vojny, vrátane moskovskej konferencie ministrov zahraničných vecí a teheránskej konferencie hláv štátov a vlád v roku 1943, a počas ďalších kontaktov medzi budúcimi víťaznými mocnosťami, až po konferencie v Jalte a Postupime v roku 1945, aj keď všetky naše tajné záležitosti z roku 1945 nemali význam. najvyššie princípy rovnosti, nezasahovania do vnútorných záležitostí, mierového riešenia sporov a „rešpektovania ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva“.

Západ sa k týmto princípom evidentne prihlásil s postrannými úmyslami a potom ich hrubo porušil v Juhoslávii, Iraku, Líbyi a na Ukrajine, ale to neznamená, že by sme mali zbaviť USA a ich satelitov morálnej a právnej zodpovednosti, alebo by sme sa mali vzdať jedinečného odkazu zakladateľov OSN, ktorý je zakotvený v Charte OSN [9] . Ak sa to, nedajbože, niekto pokúsi prepísať (pod zámienkou zbavenia sa „zastaraného“ systému Jalta-Potsdam), svetu nezostanú žiadne spoločné hodnoty.

Rusko je pripravené na spoločnú poctivú prácu na vyvážení záujmov strán a na posilnení právnych princípov medzinárodných vzťahov. Iniciatíva prezidenta Vladimira Putina na rok 2020 týkajúca sa stretnutia vedúcich predstaviteľov stálych členov BR OSN, ktorí nesú „osobitnú zodpovednosť za zachovanie civilizácie“ [10] , sa snažila o spravodlivý dialóg o všetkých týchto otázkach. Zo známych dôvodov, ktoré Rusko nemôže ovplyvniť, táto iniciatíva nešla ďalej. My si však držíme nádeje, hoci účastníci a formát takýchto stretnutí môžu byť teraz iné. Najdôležitejšie je podľa Putina „znovu pochopiť, na čo bola OSN vytvorená, a riadiť sa princípmi, ktoré sú uvedené v jej zakladajúcich dokumentoch“ [11] . Toto by malo byť hlavné usmernenie pre reguláciu medzinárodných vzťahov v multipolárnej ére, ktorá nastala.

---

[1] RGP, 2020. Можно ли представить мир без ООН? [Vieme si predstaviť svet bez OSN?]. Diskusia CFDP a Gorčakovovej nadácie pri okrúhlom stole Rossiya v globalnoi politike, 26. novembra. Dostupné na: https://globalaffairs.ru/articles/mozhno-li-predstavit-mir-bez-oon/ [Prístup k 31. januáru 2025].

[2] Tamže.

[3] Bush, George HW, 1990. Príhovor pred spoločným zasadnutím Kongresu o kríze v Perzskom zálive a deficite federálneho rozpočtu. Projekt amerického predsedníctva. Dostupné na: https://www.presidency.ucsb.edu/documents/address-before-joint-session-the-congress-the-persian-gulf-crisis-and-the-federal-budget [Prístup k 31. januáru 2025].

[4] Rubio, M., 2025. Úvodné poznámky dezignovaného štátneho tajomníka Marca Rubia pred Výborom pre zahraničné vzťahy Senátu, 15. januára 2025. Oficiálne webové stránky používajú .gov. Dostupné na: https://www.state.gov/opening-remarks-by-secretary-of-state-designate-marco-rubio-before-the-senate-foreign-relations-committee/ [Prístup k 31. januáru 2025].

[5] Lukyanov, FA, 2025. Smerom nadol. Rusko v globálnych záležitostiach, 23(1). Dostupné na: https://eng.globalaffairs.ru/articles/downward-lukyanov/ [Sprístupnené 31. januára 2025].

[6] Sushentsov, AA, 2023. Rozpad svetového poriadku a vízia multipolarity: Pozícia Ruska a Západu. Diskusný klub Valdai, 20. novembra 2023. Dostupné na: https://valdaiclub.com/a/highlights/the-crumbling-of-the-world-order-and-a-vision/ [Prístup 31. januára 2025].

[7] 16. samit BRICS, 2024. Kazaňská deklarácia. Posilnenie multilateralizmu pre spravodlivý globálny rozvoj a bezpečnosť. Kazaň, Ruská federácia, 23. október 2024. Dostupné na: https://cdn.brics-russia2024.ru/upload/docs/Kazan_Declaration_FINAL.pdf?1729693488349783 [Prístup k 31. januáru 2025].

[8] Pozri: Lavrov, SV, 2023. Skutočný multilateralizmus a diplomacia verzus „poriadok založený na pravidlách“. Rusko v globálnych záležitostiach, 21(3). Dostupné na: https://eng.globalaffairs.ru/articles/genuine-multilateralism/ https://eng.globalaffairs.ru/articles/genuine-multilateralism/ [Prístup k 31. januáru 2025].

[9] Pozri: Lavrov, SV, 2023. международного мира и стабильности [Dodržiavanie zásad Charty OSN v totalite a spojení je zárukou medzinárodného mieru a stability]. Rossiya v globálnej politike, 21(6). Dostupné na: https://globalaffairs.ru/articles/soblyudenie-princzipov-ustava-oon/ [Sprístupnené 31. januára 2025].

[10] Putin, V., 2020. Spomienka na holokaust: Fórum boja proti antisemitizmu. 23. januára 2020 prezident Ruska. Dostupné na: http://en.kremlin.ru/events/president/news/62646 [Prístup 31. januára 2025].

[11] Putin, V., 2025. Tlačová konferencia po rusko-iránskych rozhovoroch. 17. januára 2025. Prezident Ruska. Dostupné na: http://en.kremlin.ru/events/president/transscripts/76126 [Prístup 31. januára 2025].

---

---