Narýchlo zvolaný samit v Paríži bol súčasťou návalu emócii a frustrovanej diplomacie

Stručný súhrn:

Narýchlo zvolaný samit v Paríži bol súčasťou návalu emócii a frustrovanej diplomacie. Európski lídri sa stretli v Paríži, aby diskutovali o strategických opatreniach na zabezpečenie stability kontinentu v súvislosti s plánovanými rozhovormi Trumpovej administratívy o mieri s Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy. V stretnutí sa zdôraznila potreba zvýšiť vojenské výdavky a koordináciu medzi krajinami v reakcii na riziko amerického stiahnutia. Okrem toho lídri vyjadrili obavy týkajúce sa rozdelenia bezpečnosti medzi USA a Európu.

Kľúčové body

• Stretnutie európskych lídrov v Paríži sa konalo v reakcii na súbežné rokovania Trumpovej administratívy s Ruskom o Ukrajine.
• Lídri EÚ sa obávajú o bezpečnostnú situáciu v dôsledku možného stiahnutia amerických vojsk z Európy.
• Emmanuel Macron inicioval stretnutie s cieľom podporiť väčšiu európsku autonomiu a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
• Na summite sa diskutovalo o zvýšení vojenských výdavkov medzi členskými štátmi NATO, pričom cieľom je dosiahnuť minimálne 2% HDP.
• Ukrajinský prezident Zelensky vyjadruje potrebu účasti Ukrajiny na všetkých rokovaniach o mieri.
• Obavy z možného rozdelenia v rámci EÚ sa prejavili pri diskusiách o strategických záväzkoch týkajúcich sa Ukrajiny.
• Niektorí lídri, ako nemecký kancelár Scholz, považujú diskusie o mierových sílach za predčasné, pokiaľ vojna pokračuje.

Narýchlo zvolaný samit v Paríži bol súčasťou návalu emócii a frustrovanej diplomacie

Narýchlo zvolané zhromaždenie bolo súčasťou návalu emocíí a frustrovanej diplomacie, ktorý sa tento týždeň zameria na Ukrajinu, keď sa Trumpoví predstavitelia pripravujú na začatie rozhovorov s Ruskom samostatne.

Lídri mnohých najväčších európskych krajín prišli v pondelok do Paríža v snahe vytvoriť stratégiu pre svoju vlastnú bezpečnosť, keď sa vyslanci prezidenta Trumpa pripravovali na rozhovory s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine bez nich.

Stretnutie v Paríži sa narýchlo spojilo po prvej návšteve Európy minulý týždeň viceprezidentom JD Vanceom a ministrom obrany Peteom Hegsethom, čo vyvolalo u európskych lídrov obavy z tónu a posolstva novej Trumpovej administratívy a z toho, čo by mohla znamenať pre kontinent.

Európski lídri boli šokovaní nepriateľstvom štipľavého prejavu pána Vancea v Mníchove, v ktorom kritizovali vylúčenie Európy krajne pravicových skupín z moci, a náhlym plánom Američanov začať mierové rozhovory s Ruskom v Saudskej Arábii od utorka bez prítomnosti ukrajinských alebo európskych lídrov.

Tímy Trumpa a Putina sa stretávajú v Saudskej Arábii. EÚ je mimo hru

Minulotýždňový telefonát pána Trumpa ruskému prezidentovi Putinovi narazil na väčšinu európskych spojencov, ktorí sa pokúsili izolovať muža, čo pred tromi rokmi nariadil inváziu na suverénnu Ukrajinu.

Stretnutia s novými americkými predstaviteľmi vyvolali obavy , že Spojené štáty chcú stiahnuť tisíce vojakov z Európy, ako minulý týždeň navrhol Hegseth v Bruseli, ale v časovom rozvrhu, ktorý by spôsobil, že Európa bude zraniteľná voči Rusku, a že Trump uzavrie dohodu s Putinom bez Ukrajincov a Európanov.

„Bezpečnosť Európy je v bode obratu,“ povedala Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, na X po prílete do Paríža v pondelok. „Áno, je to o Ukrajine, ale aj o nás. Potrebujeme rýchle myslenie. Potrebujeme nárast výdavkov na obranu.

Bezvýznamné stretnutie, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v Elyzejskom paláci, bolo počiatočným úsilím prediskutovať koordinovanejšiu a kolektívnejšiu odpoveď Trumpovej administratíve. Macron a Trump si pred začiatkom stretnutia 20 minút telefonovali, uviedli Francúzi.

Na stretnutí európski lídri diskutovali o tom, čo sú ochotní zaviazať, aby zabezpečili akúkoľvek mierovú dohodu o vojne na Ukrajine v krátkodobom horizonte a v dlhodobom horizonte, ako zabezpečiť kontinent, keďže čelí „expanzívnemu“ Rusku a predpovedanému stiahnutiu záruky americkej podpory.

Predstavitelia Trumpa sa vyjadrili, že očakávajú, že za hlavnú finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu budú v budúcnosti zodpovední Európania, no okolo celej záležitosti je obrovská vágnosť. Európania chcú byť pri rokovacom stole, ak vôbec nejaký bude vytvorený.

Ako povedal bývalý predstaviteľ NATO Camille Grand, „od Európanov nemožno rozumne očakávať, že poskytnú bezpečnostné záruky pre dohodu, o ktorej nerokujú.

Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek súčasná diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je „úplne predčasná“ a „veľmi nevhodná“, kým vojna pokračuje.

Tusk opäť povedal, že Poľsko nepošle vojakov na Ukrajinu, ale podporí krajiny, ktoré sa tak rozhodnú. A varoval, že „ak chce niekto vážne hovoriť o zárukách pre Ukrajinu, musí si byť na 100 percent istý, že bude schopný takéto záruky a záväzky splniť“.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala, že takéto neformálne stretnutie nie je „na rozhodovanie“, ale „najdôležitejšou vecou dnešného stretnutia je potreba, aby sme všetci zintenzívnili výdavky na obranu. Rusko nie je hrozbou len pre Ukrajinu, ale aj pre nás všetkých.

Stretnutie v Paríži sa koná v ten istý deň, keď minister zahraničných vecí Marco Rubio pricestoval do Rijádu v Saudskej Arábii . Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sa k nemu pridajú Mike Waltz, poradca pre národnú bezpečnosť, a Steve Witkoff, Trumpov vyslanec pre Blízky východ.

Zdroj: The New York Times

---

---