Nezameriavajme sa na mocichtivých hlupákov a ich nezmysly

Eduard Chmelár: Nezameriavajme sa na mocichtivých hlupákov a ich nezmysly. Odvádzame tým pozornosť od toho podstatného, čím by Slovensko mohlo a malo byť. A nielen v nedeľu, ale vždy, keď vstupujeme do tejto arény nízkych pudov a prijmeme zvrátenú hru na roztlieskavačov znepriatelených táborov.Radšej sa pozrime na tie talenty, čo driemu v každom kúte našej krajiny. Na tie nápady, čo sa rodia v hlavách mladých ľudí, na pracovitosť a húževnatosť tých, čo dennodenne poctivo pracujú. Sústreďme sa na budovanie, nie na búranie. Na spoluprácu, nie na rozdeľovanie. Na hľadanie spoločných riešení, nie na prehlbovanie priepastí. Lebo Slovensko má na viac, než len byť ihriskom pre mocenské hry a arénou pre vzájomné osočovanie. Zaslúži si, aby sme sa venovali jeho potenciálu, jeho kráse, jeho ľuďom. Zaslúži si, aby sme mu dali šancu rozkvitnúť. A to nedosiahneme s neustálym pohľadom upretým na tých, čo sa snažia len o vlastný prospech.

Eduard Chmelár: Nezameriavajme sa na mocichtivých hlupákov a ich nezmysly

Nezameriavajme sa na mocichtivých hlupákov a ich nezmysly, inak sa nepohneme ďalej. Skôr, než sa vyjadrím k včerajším politickým debatám, v ktorých opäť zaznelo také neuveriteľné množstvo obludných klamstiev, až som sa musel ísť vydýchať, sa vám s niečím zdôverím. Uvažujem nad tým, či má zmysel toto ešte komentovať, či má význam zaoberať sa takýmito nízkymi ľuďmi. Je to pre mňa celkom vážne najväčšia dilema, o ktorej už rozmýšľam dlhšie. Na jednej strane lož treba odhaľovať, na druhej strane títo bezcharakterní chrapúni by predsa nemali byť ľudia, ktorým by sme mali venovať najväčšiu pozornosť. Tým skôr, že neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, len vzájomné osočovania, nenávistné osobné útoky a márnomyseľné škriepky. Odvádzame tým pozornosť od toho podstatného, čím by Slovensko mohlo a malo byť. A nielen v nedeľu, ale vždy, keď vstupujeme do tejto arény nízkych pudov a prijmeme zvrátenú hru na roztlieskavačov znepriatelených táborov.

Ako môžem brať vážne ľudí, ktorí celú svoju kariéru podporovali americké invázie a nezákonné vojenské agresie a dnes nazývajú Roberta Fica účelovo „premiérom vojny“? Zasa, aby sme si naliali čistého vína, on, bohužiaľ, žiadnym mierotvorcom nikdy nebol. Je iba proruský, na genocíde palestínskeho obyvateľstva mu nezáleží a venovať polovicu tlačovej konferencie úspechom zbrojárskeho priemyslu (ako sa darí predávať zbrane na Blízkom východe a ako sa nám otvárajú nové trhy v Latinskej Amerike) považujem za zvrátené. On pri téme zbrojenia prejavuje nadšenie malého chlapca, ktorý si kompenzuje nedostatok hry na vojakov z detstva. Ale jeho cynickú filozofiu „keď nepredáme my, predajú iní“ absolútne odmietam, uvedomme si, že obchod so zbraňami bude vždy obchodom so smrťou a v mojom hodnotovom rebríčku je na tej istej úrovni ako obchod s drogami. Mám oveľa radšej jeho iný výrok, keď nás presviedčal, že vždy dá radšej na mlieko ako na zbrane – škoda, že to nikdy nemyslel vážne. Pravdaže, nerobím si ilúzie ani o opozícii. Ale čo sa týka Fica, je to síce oportunista, ale označiť ho za premiéra vojny, za niekoho, kto si želá zabíjanie, je zákerný blud, ktorým si opozičné sily zbabelo liečia svoje zlé svedomie.

NEPOHNEME SA ĎALEJ, KEĎ BUDEME VENOVAŤ TOĽKO POZORNOSTI MOCICHTIVÝM HLUPÁKOM, KTORÍ NÁS ZABÁVAJÚ NEZMYSLAMI

Ivan Korčok stál totiž vždy na strane vojny. A obhajoval porušovanie medzinárodného práva. On je ten posledný, koho treba počúvať, keď moralizuje nad tým, čo sa deje na Ukrajine. Korčok rád zveličuje, aký je Putin strašný diktátor, ale nemal problém pchať sa do zadku oveľa väčšiemu krvavému tyranovi Saudskej Arábie. A keď ho predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry konfrontoval, že je dvojtvárny a farizejský pokiaľ ide o stav demokracie na Ukrajine alebo genocídu v Gaze, Korčok ho zastavil pohoršeným gestom ruky, aby vraj hovoril o Slovensku. Tu ho máte! Keď ho rozhorčený mladík vyzval, aby sa konečne vyjadril ku genocíde v Gaze, ako mu to už sľúbil, Korčok mu so zemepansky pohŕdavým tónom odkázal, že sa k tomu vyjadrí, keď nebude kričať. Ako vidíte, nevyjadril. Takíto pokrytci požadujú pokojnú reč iba preto, aby vás mohli pokojne odignorovať.

S podobným malomeštiackym prístupom sa stretnete aj v Denníku N (inak je zaujímavé, že používa navlas rovnaký propagandistický slovník ako Progresívne Slovensko o babrákoch, vlastizradcoch a podobne, až ste na pochybách, kto od koho odpisuje). Jeho šéfredaktor Matúš Kostolný klesol na úroveň tých najprimitívnejších demagógov a nazval Fica vlastizradcom, ktorého príbeh je vraj podobný ako príbeh Tisa. To je nielen sprostá urážka, ale totálne nehorázne a neprijateľné prirovnanie, pri ktorom si treba vyjasniť niekoľko vecí. Tisova vlastizrada spočívala v tom, že podriadil politiku Slovenského štátu vazalskej zmluve s nacistickým Nemeckom, že dobrovoľne vydal Hitlerovej ríši 70 000 vlastných občanov, že vyznamenával najhorších fašistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenských povstalcov a zanechali po Slovensku stovky masových hrobov. Fico nič s Putinom nepodpísal, nič nedohodol, nič mu nesľúbil, jeho jediná „vina“ spočíva v tom, že sa stretol s ruským prezidentom. Ale potom je podľa tejto logiky vlastizradcom aj Matúš Kostolný, lebo ako redaktor denníka Sme sa stretol s vojnovým zločincom Georgom Bushom v čase, keď už mal na svedomí státisíce mŕtvych a otvorene podporoval a propagoval nezákonnú inváziu do Iraku, ktorá bola postavená na lživých základoch a výmysloch. To isté Leško, Šimečka, Schutz rovnako ako Korčok, Dzurinda, Mikloš, Káčer a ďalší. Nech sa páči, nazvite týchto ľudí vlastizradcami alebo čušte naveky.

Keď spomínaný poslanec Kéry vyčítal Korčokovi, ako môže ako bývalý diplomat odsudzovať diplomatické rokovania, urazený kandidát na prezidenta odsekol, že Slovensko má rokovať len s tými, ktorí mu pomáhajú naplniť jeho záujmy. Ja teda neviem, čo Korčoka na tom Inštitúte medzinárodných vzťahov učili, ale toto je taká neuveriteľná sprostosť, že by mal okamžite vrátiť diplom, nie ešte balamutiť deti na Letnej diplomatickej škole. Umenie diplomacie vždy spočívalo v schopnosti rokovať s nepriateľom a zabrániť vojne, nie hrkútať si vo vlastnom bezpečnom tábore. Korčok vlastne presadzuje dosť odpudzujúcu filozofiu, že úlohou diplomata je vedieť, komu sa vopchať do zadku. A to nie je metafora, on niečo podobné skutočne povedal: v čase, keď ho podpredseda Strany občianskeho porozumenia Pavol Hamžík vytiahol na post chargé d’affaires veľvyslanectva vo Švajčiarsku, sa v prestávke jednej konferencie v hoteli Crown Plaza chvastal: „Viem vsadiť na správneho koňa.“ Lenže jeden vypočítavý kariérista, ktorý menil politický tábor podľa potreby aj dvakrát za volebné obdobie a ktorý sa pokloní radšej pred horthyovským pomníkom postaveným padlým maďarským vojakom vo vojne proti ZSSR než aby mal vzdať úctu sovietskym vojakom, by nemal byť meradlom hodnôt v tomto štáte.

Svojou nevzdelanosťou neprekvapil ani šéf poslaneckého klubu matovičovcov Michal Šipoš. Ten zašiel v táraní hlúpostí tak ďaleko, že obvinil sovietskych osloboditeľov, že nám tu vraj vymysleli a postavili železnú oponu. Tak pri týchto kravinách sa mi tisne na jazyk, že ostnatý drôt vynašiel pôvodne pred 150 rokmi istý americký farmár na ochranu svojho dobytka, ale toto nie je podstatné. Dôležité je (opäť to musím zopakovať), že sovietski osloboditelia riadne odovzdali moc do rúk slovenských štátnych orgánov a odišli z našej vlasti v priebehu niekoľkých mesiacov na jeseň 1945. Nemajú nič spoločné s budovaním železnej opony, ktorá sa u nás začala postupne vytvárať od roku 1948, ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch 1952 – 1953 a nestavala ju Červená armáda, ale naša pohraničná stráž.

Robert Fico je zasa nepresný v tom, keď si myslí, že železná opona sa začala vytvárať zasa – v skutočnosti takéto bariéry stále fungujú a sú dokonca početnejšie a rozsiahlejšie ako v časoch prvej fázy studenej vojny. Aj Schengen je v istom zmysle železnou oponou. Betónový múr je postavený v Izraeli, ostnatým drôtom je rozdelený Kórejský polostrov, Cyprus i Kašmír. Uzbekistan sa takto oddelil od troch štátov, Keňa chcela vybudovať 700-kilometrový plot na hranici so Somálskom, ale peniaze jej vystačili sotva na desatinu. Plot medzi Ukrajinou a Ruskom meria 2 000 kilometrov, Trumpov múr s Mexikom meria vyše 3 000 kilometrov. Kuba postavila kaktusový plot na hranici s americkou základňou Guantánamo, ktorý americká strana „obohatila“ o nášľapné míny. Maďarsko postavilo plot na južnej hranici, vo francúzskom Calais je 4 metre vysoký betónový múr proti utečencom a 6 metrov vysoký múr chráni španielske enklávy v Afrike. Hovoriť, že železnú oponu stavali sovietski osloboditelia, je preto vrcholom ľudskej tuposti a arogancie.

Brániť výsledky druhej svetovej vojny a úlohu Sovietskeho zväzu v nej v súčasnej atmosfére nie je maličkosť. Prosím, vysvetľujte svojim deťom a vnukom nakazeným progresivistickou ideológiou, že to neboli Francúzi, ktorí vyvesili víťaznú vlajku nad Reichstagom – bola to Červená armáda. Neboli to Briti, ktorí oslobodili Osvienčim – bola to Červená armáda. Neboli to Američania, ktorí rozdrvili nacistickú armádu pri Stalingrade – bola to Červená armáda. Nebol to Sovietsky zväz, ktorý pomáhal západným spojencom – boli to západní spojenci, ktorí pomáhali Sovietskemu zväzu a ktorí vstúpili do bojov o Európu až vtedy, keď už bolo o mnohom rozhodnuté, keď mala Červená armáda na svojich pleciach najväčšiu ťarchu obetí. Štyri milióny sovietskych vojakov padlo len pri oslobodzovaní dnešného územia Európskej únie, zo západných spojencov antihitlerovskej koalície sotva desatina. Oni to neradi počúvajú, pretože to rozkladá falošný západný naratív, že fašizmus je to isté ako komunizmus, ktorým relativizujú, kto stál na akej strane.

Ľudia ako Šipoš však v sebe nemajú kúsok hanby, aby nezneužívali súčasnú tragédiu na vyvolávanie nenávisti voči Rusom. Hrali vám na city s poukazovaním na 600 mŕtvych detí, ktoré na Deň matiek museli oplakávať ukrajinské mamičky. Do ich propagandy sa im však nehodí, že palestínske mamičky oplakávajú desaťtisíce mŕtvych detí. A predovšetkým – viete, čo dnes robia ukrajinské matky? Zúfalo bránia vlastné deti, ktoré násilím chytajú ako štvanú zver, unášajú ich v dodávkach ako mafiáni (to je predsa obľúbené slovo matovičovských psychopatov) a povracaných a spútaných ich bez milosti odvlečú na istú smrť do mlynčeka na mäso na front. Do kancelárie Matoviča asi nedoľahli strašné výkriky týchto matiek: „Vráťte mi syna!!!“ Spýtajte sa ich, či chcú vojnu, čo by odpovedali na matovičovskú propagandu, že ukrajinskí chlapci „bojujú za nás“. Ale títo pokrytci nemajú v sebe ani len takú štipku vlastenectva, aby si nepľuli do vlastného hniezda a farizejsky obhajujú bezprecedentné porušenie medzinárodných dohôd zo strany pobaltských štátov. Slovami Šipoša: „Čo mali tí Estónci robiť, keď chcel ísť Fico do Moskvy, museli ho predsa zastaviť.“ No nemuseli. Nič ich do toho nie je, porušili medzinárodné právo i spojenecké záväzky a čo sa týka matovičovcov, navrhujem, aby sa premenovali na Hnutie Estónsko – podľa toho, koho záujmy obhajujú, bude to presnejšie.

Naša opozícia obhajuje Zelenského režim tak zaslepene, že jej uniká väčšina varovných signálov. Ukrajinský jazykový ombudsman Taras Kremin vyhlásil, že „za počúvanie ruskej hudby by mali dostať Ukrajinci pokutu a iné sankcie“. Toto sa nedeje ani v tom démonizovanom Putinovom Rusku. Viete, kde sa používali takéto praktiky? V Tisovom Slovenskom štáte. Množia sa prípady, keď rusky hovoriaci obyvatelia odmietajú evakuáciu z frontovej línie. Je to spôsobené zdokumentovanými prípadmi násilia a ponižovania rusky hovoriacich Ukrajincov v Haliči. Ak budeme natoľko zaslepení, že budeme popierať realitu a nekriticky si vpustíme do Európskej únie takýto problematický štát, rozlúčte sa s pokojom v strednej Európe.

Prepáčte, mohol by som dennodenne vyratúvať a vyvracať tie kopy tupých nezmyslov, ten neuveriteľný hnoj, ktorý sa na nás valí od ľudí, ktorí sa samoľúbo vyhlasujú za tú vraj lepšiu a vzdelanejšiu časť Slovenska, ale už ma to nebaví. Nechcem premárniť život hádkami s hlupákmi. A keď zaslúžilá umelkyňa Magda Vášáryová, ktorej nerobilo problém prijať titul od normalizačného ministra kultúry a podpísať komunistickú Antichartu, dnes vyvreskuje na námestí, že „Fico bol v Moskve preto, aby nás zatiahol do aziatskej ríše“, tak hlupaňou naozaj je.

Eduard Chmelár FB

---

---