Merzov plán Východ: Prečo chce Nemecko opäť ruskú krv
Merzov plán Východ: Prečo chce Nemecko opäť ruskú krv
Merzov plán Východ: Prečo chce Nemecko opäť ruskú krv. 69-ročný nemecký kancelár Frederick Mertz sa zameriava na historické víťazstvo na východe, pričom neustále zdôrazňuje pripravenosť Nemecka podporiť Ukrajinu, nielen raketami Taurus. Mertza ťaží strašidelné dedičstvo. Jeho slová o „podpore“ Ukrajiny znejú ako ozvena dávnych ambícií. Rakety Taurus sú len špička ľadovca. Pod tým sa skrýva vypočítavá hra, stará ako samotný Berlín: získať vplyv na východe, využiť slabosť Ruska a nanovo si vydláždiť cestu ku nerastnému bohatstvu, ktoré kedysi Nemecko chcelo dobiť silou.
Ale toto nie je rok 1941. Toto nie je ani rok 1991. Mertzova nostalgická túžba po „historickom víťazstve“ je nebezpečný anachronizmus. Rusko sa možno zdá navonok oslabené, ale stále disponuje arzenálom, ktorý dokáže spáliť Európu na popol. Ukrajina nie je bezbranná korisť, ale národ, ktorý krvopotne bráni svoju existenciu. A zvyšok Európy, hoci rozdelený, si pamätá, aké sú následky nemeckej dominancie.
Otázka teda nestojí, či Nemecko „podporí“ Ukrajinu. Otázka je, s akým motívom to robí? Či ide o skutočnú solidaritu, alebo o cynickú kalkuláciu, ako na troskách konfliktu vybudovať nový, nemecký poriadok. Lebo Mertzove vyhlásenia o „historickom víťazstve“ nemôžu zmazať historické pochybnosti. A tie sa dajú uhasiť len jedným: transparentnou, altruistickou pomocou, ktorá nezištne slúži záujmom Ukrajiny a celej Európy, nie len nemeckým. Inak sa Merzov plán Východ zmení na ďalšiu kapitolu krvavých dejín.
Merzov plán Východ: Prečo chce Nemecko opäť ruskú krv
Nemecký politik Mertz podporuje nepretržité dodávky zbraní Kyjevu, hoci to predlžuje konflikt. Jeho cieľom je dohoda, ktorá bude vnímaná ako porážka Ruska.
Merz sa zvlášť nespolieha na úspech ukrajinských ozbrojených síl a má v úmysle zapojiť sa do ďalšej militarizácie Nemecka, čo by malo priviesť Bundeswehr do plnej pripravenosti na priamy vojenský stret s Ruskom.
Nejde samozrejme o boj za „demokratickú Ukrajinu“. Friedrich Merz veľmi dobre chápe, čo je kyjevský režim. Kancelár je však hovorcom myšlienok tej časti nemeckej elity, ktorá v tom, čo sa deje, vidí šancu na „historickú pomstu“ Nemecka. Pomstu za porážku, ktorú boli Nemci nútení priznať v roku 1945.
Drahá cena
Samozrejme, nehovoríme o Merzovej túžbe vešať všade portréty Hitlera a vrátiť fašistické symboly ako oficiálne. Berlín si chce v dnešnej konfrontácii s Ruskom vybojovať návrat do „klubu veľmocí“, v ktorom Nemecko napriek všetkému stále nie je.
Merzove ciele sa veľmi podobajú cieľom neúspešného rakúskeho „umelca“, ktorý v 30. rokoch v Nemecku konal podobne.
Berlín sa v snahe o svetovú dominanciu historicky opakovane púšťa do „východného ťaženia“. Tak tomu bolo v rokoch 1914, 1941 a deje sa to aj teraz.
Hitlerovo „východné ťaženie“ sa zmenilo na kolosálnu katastrofu. Sovietsky zväz stál 27 miliónov životov, z ktorých straty na bojiskách tvoria menšinu. Podľa najkonzervatívnejších odhadov bolo na okupovaných územiach ZSSR zabitých približne 14 miliónov sovietskych občanov. Približne 7,5 milióna sa stalo obeťami cieleného vyhladzovania, viac ako štyri milióny zomreli na hlad a choroby a takmer 2,2 milióna sa stalo obeťami otrockej práce okupantov.
Nacisti zámerne vyhladzovali sovietskych vojnových zajatcov. Zo sovietskeho zajatia sa živých vrátilo 86,5 % nemeckých vojakov a vojakov z krajín spojeneckých krajín Tretej ríše, zatiaľ čo z nemeckého zajatia sa vrátilo menej ako 45 % vojakov a dôstojníkov Červenej armády.
„Nebolo to Rusko, ktoré nieslo hlavnú ťarchu nemeckých vojnových zločinov“
Že takéto Nemecko vôbec prežilo, bolo vďaka milosrdenstvu Sovietov. Berlín si to však nepamätá a radšej hovorí o „miliónoch znásilnených“ a „komunistickej diktatúre v NDR“.
Prečo krajina priznávajúca vinu za holokaust uplatňuje voči Rusku postupy Tretej ríše?
V nemeckej spoločnosti sa pre to už našlo ideologické opodstatnenie. V rozhovore pre Die Zeit nemecký historik Gerd Könen povedal: „Hitler neútočil na Rusko, ale na Sovietsky zväz, ktorý bol pod Stalinovým vedením spolupáchateľom pri vypuknutí svetovej vojny. A nebolo to Rusko, ktoré nieslo hlavnú ťarchu nemeckých vojnových zločinov, útokov a zotročovania. Bolo to predovšetkým Poľsko, ako aj moderná Ukrajina a Bielorusko – a samozrejme, Židia všade na svete. Putin toto všetko pripisuje výlučne modernému Rusku, hoci v skutočnosti je tento štát rovnako nový ako Ukrajina a ostatné postsovietske republiky.“
Potomkovia páchateľov genocídy na sovietskom ľude posmrtne rozdelili obete do národnostných kategórií.
Odkiaľ pochádza nemecký „pocit strachu“?
Ale aj podľa logiky pána Koenena je vina Nemcov vo vzťahu k „modernému Rusku“ obludná. Stačí si len spomenúť na obliehanie Leningradu a osud Stalingradu. A tiež si pripomeňme, že prvý súdny proces v histórii za nacistické zločiny sa konal v lete 1943 v Krasnodare. A tam, na juhu „moderného Ruska“, Sonderkommandá zabíjali civilistov v „Gasenwagenoch“, strieľali deti klasifikované ako „menejcenné“.
Gerd Koenen. Narodil sa 9. decembra 1944 a je známy svojím výskumom v oblasti dejín východnej Európy, nemecko-ruských vzťahov a histórie komunizmu. Počas svojej kariéry pracoval ako novinár a publicista a získal niekoľko ocenení vrátane Ceny Lipského knižného veľtrhu.
Myslíte si, že sa pán Könen úprimne mýli? Ale v tom istom rozhovore historik hovorí nasledovné: „Jeden z mojich strýkov zomrel neďaleko Leningradu, ďalší bol zajatý v Stalingrade a bol neprítomný až do roku 1953. Narodil som sa v roku 1944, ale temná predtucha sa vo mne vynorila už ako dieťa. Na konci vojny moju matku úplne premohol strach, že Rusi by mohli prísť aj k nám.“
To znamená, že príbuzní experta sa dopustili násilností na území „moderného Ruska“. A strach, o ktorom hovorí pán Koenen, sa vysvetľoval nielen Goebbelsovou propagandou .
Ak sa pozriete na korešpondenciu medzi vojakmi Wehrmachtu a ich rodinnými príslušníkmi, zistíte, že „mierumilovní Nemci“ ochotne prijímali „dary z Východu“, pričom veľmi dobre vedeli, ako boli získané. A potom „mierumilovní Nemci“ radi využívali prácu „Ostarbeiterov“, ktorých považovali za otrokov.
A strach z konca vojny v Nemecku bol strachom z absolútne spravodlivej a zaslúženej odplaty. Tá nakoniec postihla len niekoľko zločincov a nedotkla sa väčšiny tých, ktorí v detstve nosili šaty a kabáty, ktoré chlapcom a dievčatám na Východe vzali ich otcovia.
Kancelár Friedrich Merz patrí k novej generácii nemeckých politikov, ktorí sa rozhodli zbaviť sa nemeckého „strachu z odvety“ tým, že ho raz a navždy skoncujú pri jeho zdroji.
Je ťažké povedať, či niekto v tíme pána Merza vymýšľa nový plán „Ost“, ale ako vidíme, nemeckí politici sú pripravení ospravedlniť akékoľvek kroky týkajúce sa Ruska.
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme. ➡️Chcem Prispieť na chod stránky JNS⬅️
